Ministerstvo kultúry sa ju však okúňa podporiť.
Po prezentácii novej električkovej trate cez nové bratislavské centrum na Pribinovej ulici, ktorú mesto predstavilo v minulom roku, sa spustila lavína kritiky zo strany kultúrnej obce, ktorej sa nepáčilo vedenie trasy cez námestie pred budovou Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici. Podľa magistrátu je táto trasa najvýhodnejšia zo všetkých posudzovaných variantov, keďže je nielen najrýchlejšia, obslúži najviac cestujúcich, ale má aj najnižšie náklady na výstavbu a je najskôr realizovateľná. Kritikmi odporúčaná trasa cez Landererovu ulicu je podľa mesta vzhľadom na pripravovanú výstavbu v danej lokalite už nerealizovateľná. Električková doprava cez nové centrum, kde sa má v dohľadnej dobe pohybovať denne 200-tisíc ľudí, je pritom najvhodnejším dopravným prostriedkom pre zvládnutie dopravných nárokov v tejto oblasti.
Magistrát hlavného mesta, ktorý teraz pripravuje zmeny a doplnky územného plánu mesta, ako kompromisné riešenie navrhol k priamej trase po Pribinovej ulici aj vybudovanie slučky okolo budovy SND, po ktorej by v prípade konania podujatí na priestranstve pred divadlom mohli električky premávať obchádzkou okolo SND. Ani tento kompromis sa ale nestretol s pochopením na Ministerstve kultúry SR.
"Mrzí nás, že ani rok po verejnom odprezentovaní výsledkov šesťmesačnej práce odbornej skupiny na vyhodnotenie dostupných variantov trasovania električky v území, ministerstvo nie je ochotné podporiť jediné možné kompromisné riešenie. Obávame sa, že v situácii, keď ministerstvo teraz navrhuje alternatívnu trasu, ktorej realizovateľnosť bola už dávno jasne vylúčená, odďaľovanie procesu prípravy novej trate by už prinášalo len opakujúce sa argumenty, ktoré nereflektujú reálne možnosti územia. Magistrát hlavného mesta Bratislava má povinnosť hľadať a pripravovať riešenia pre zlepšenie dopravy v meste a pre odvrátenie možného dopravného kolapsu v tejto a priľahlých zónach. Nemôže si preto dovoliť nedať do územno-plánovacieho procesu návrh električkovej trate, ktorú považuje za nevyhnutné a najlepšie možné riešenie. Nový nosný dopravný systém pre stovky tisíc Bratislavčaniek a Bratislavčanov už nemôžeme odďaľovať, do zmien a doplnkov preto v dobrej viere predkladáme navrhnuté kompromisné riešenie. Diskusia s Ministerstvom kultúry SR sa tak presunie do územno-plánovacieho procesu, prípadne do procesu participácie v následnom posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územnom a stavebnom konaní. Vo výsledku budeme môcť postaviť tú trať, s ktorou bude súhlasiť vlastník dotknutých pozemkov, t.j. Ministerstvo kultúry SR, pretože bez jeho súhlasu nie je možné stavbu električkovej trate realizovať," uvádza sa v stanovisku hlavného mesta.
K výhradám divadla a ministerstva o negatívnych dopadoch električky na vnútorné priestory divadla (hluk, vibrácie) mesto uvádza, že zriadilo medzinárodnú odbornú pracovnú skupinu, ktorej cieľom je nájsť najvhodnejšie technické riešenie električkovej trate tak, aby sa predišlo negatívnym dopadom na divadlo. Pracovná skupina je zložená z odborníkov na akustiku, architektúru a dopravné inžinierstvo zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Belgicka, Francúzska a Švajčiarska a zástupcov v nej má tiež Ministerstvo kultúry SR aj Slovenské národné divadlo. Ak by sa vyhovujúce riešenie trate nenašlo, podľa mesta sa o jej výstavbe pred divadlom ďalej uvažovať nebude.
Vedenie mesta je po dôkladnom zmapovaní územia presvedčené, že električka po Pribinovej ulici dokáže skvalitniť a oživiť tento priestor z čoho môže profitovať aj samotné divadlo. Električková trať už dnes vie byť vhodne zakomponovaná do urbánnej štruktrúry, čo dokazujú mnohé riešenia zo zahraničia. Metropolitný inštitút Bratislavy sa nazdáva, "že vzhľadom na základné fyzické a priestorové danosti, akými sú napríklad prirodzená príťažlivosť rieky, aktívny parter budov, južná orientácia nábrežnej promenády a zelená infraštruktúra, sa aj v budúcnosti bude rekreačná a pobytová funkcia sústreďovať v priestore na nábreží a nie na Pribinovej ulici, ktorá aj dnes slúži primárne na peší a cyklistický prístup a tranzit cez územie".
lostrail
"Ad Landererova: nie som priaznivcom kapacitných "logických predĺžení diaľnice do mesta". IAD je ako ideálny plyn - vyplní akýkoľvek priestor, ktorý jej poskytneme. Treba sa rozhodnúť, či podporovať Autoslavu alebo hromadnú dopravu."
Jednym z dost zlych neduhov, ktore sa obcas objavuju v diskusiach o urbanizme, ci MHD, je toto ciernobiele vnimanie IAD vs. ostatni. Idealnym stavom je vyvazeny pomer, t.j. ukludnovanie dopravy najma v centrach a na sidliskach. V predmetnej lokalite su hlavne komercne priestory a nakupne strediska. To okrem ineho znamena aj vela kurierov, kamionov a dalsich nakladnych vozidiel, ktore zabezpecuju zasobovanie. Po prve, uz zaustenie R7 do Bajkalskej nie je prave najstastnejsie, ale ci sme ho chceli alebo nie, coskoro bude realitou.
Ja som tiez bol skor za to, aby sa peniaze na tuto, v zasade nepodstatnu cast obchvatu, vyuzili efektivnejsie, napr. na budovanie TIOPov, elektrickovych radial a zachytnych parkovisk. Daleko viac by bola potrebna severna cast obchvatu s tunelom popod Karpaty, pretoze tak by sa doprava pekne rozdelila medzi sever a existujuci "prietah" mestom. Zaroven by severna cast odlahcila existujuce Bratislavske mosty. V sucasnosti budovane D4 a R7 nie len, ze nic neriesia (odklonia mozno 10% dopravy, ktora sa ale aj tak stretne napr. na moste Lafranconi), ale zapchy zo satelitov presunu priamo do mesta.
Uz je irelevantne, kto je coho zastancom, pretoze ta situacia pride a uz sa jej neda vyhnut. Zuzenim / pripchatim Landererovej nicomu a nikomu nepomozeme. V konecom dosledku bude trpiet aj samotna MHD, ktora na krizovatke s Kosickou preferenciu jednoducho nedostane. Vzdy sa najde nejaky politik alebo lobista, co zacne pistat, ze ak bude preferencia pre odbocenie, tak bude trpiet priamy smer z Pristavnej / na Pristavnu, co moze potencialne vyvolat bezpecnostne riziko priamo na samotnej R7 a privadzacoch. A mal by pravdu.
Konkretne v tomto pripade elektricka pred SND riesi problem tak pre MHD ako aj pre IAD.
"Ale ak výsledkom komisie bude, že to nie je možné garantovať, potom pokladám vedenie trate po Landererovej za cenu zrušenia bus pruhu i ľavých odbočení za lepšie, než nevybudovanie trate vôbec."
V takom pripade by sa mala presetrit skor moznost viest elektricku len kuskom po Landererovej (kde je sirsia, napr. popred Allianz), alternativne cez Krupkovu, cez priestor parkoviska DPB, dalej kusok po Olejkarskej a potom poza budovu SND v dostatocnej vzdialenosti, aby nezavadzala na Landererovej a zaroven nerusila predstavenia (miesto tam na to je), dalej po Culenovej a povodne planovanym koridorom popod most na Kosicku. Je to divocina so samymi oblukmi, ale stale lepsie, ako zabit mestsky okruh, ktory tu s nami bude zrejme este dlho.
"zastávka by mohla byť medzi Olejkárskou a Čulenovou (to aj pri zrušení bus pruhu) a potom až za Košickou."
Ale to nic nemeni na tom, ze budu kongescie na svetelnej krizovatke.
"A pokiaľ ide o Košickú: jednak je otázne, aký interval na trati bude potrebný - ak v preklade 4 minúty, potom si preferenciu predstaviť viem"
Jednak je to dost slaby interval, po druhe, po spusteni R7 tam tu preferenciu nepretlaci nikto.
"ak by trať išla na Košickú do stredu a nie na východnú stranu, bude kolidovať len s jedným smerom IAD - po Košickej zo severu na juh/západ/východ"
Ale hlavne by kolidovala smeru od Pristavnej na Landererovu.
"Ďalšie riešenie (ku ktorému možno bude treba časom pristúpiť tak či tak) by bolo prerobenie križovatky na mimoúrovňovú - zdvihnutie Košickej už pred Landererovou a nie až pred mostom."
Toto by bolo neporovnatelne drahsie ako povodne navrhovane vedenie trate popod most Apollo.