Dokument bude slúžiť ako podklad pre skvalitnenie dopravy v kraji a tiež ako podklad pre čerpanie eurofondov.
Bratislavský samosprávny kraj predstavil ďalšiu časť Plánu udržateľnej mobility, strategického dokumentu pre budúce plánovanie dopravy v kraji. V minulom roku predstavil jeho analytickú časť, teraz bola dokončená návrhová časť, ktorá predstavuje víziu mobility a návrhy zmien v dopravnej sieti Bratislavského kraja. Dokument je dostupný na Enviroportáli (Návrhová časť, Plán implementácie). Verejnosť môže tento návrh Plánu udržateľnej mobility BSK pripomienkovať do 2. júna 2020 na adrese Ministerstva životného prostredia SR.
Verejné prerokovanie Plánu udržatelnej mobility sa bude konať až po skončení mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou Covid-19.
„Plán udržateľnej mobility je v oblasti dopravy najdôležitejším dokumentom. Okrem toho, že nám dáva presné dáta o pohybe obyvateľov v rámci nášho územia, tvorí podklad pre čerpanie eurofondov v ďalšom programovom období. Zjednodušene – čo sa nachádza v tomto dokumente, môže sa uchádzať o finančnú podporu z Bruselu. V dopravnom plánovaní často chýba systémový prístup. Obyvatelia následne volia zdanlivo najspoľahlivejší a najmenej udržateľný spôsob dopravy – individuálnu automobilovú dopravu – čo v konečnom dôsledku zhoršuje situáciu, stav životného prostredia a v neposlednom rade aj závislosť krajiny na nerastných zdrojoch. Súčasným svetovým trendom rozvoja dopravného plánovania je rovnocenná podpora všetkých módov dopravy. Odhliadnuc od zvýšenia kvality života by mal tento nový prístup k dopravnému plánovaniu zabezpečiť zlepšenie situácie v každom druhu dopravy,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Joyki
130 má obrovský potenciál kvôli 100 tisícom obyvateľov na trati (do 10 km od trate), ale je menej využitá, ako 120, lebo nemá Trnavu blízko Bratislavy a vedie okrajmi obcí, no a ZSSK+MinDop dlhodobo ignoruje dopyt. Na 120, a čiastočne aj na 110 ľudia už majú desiatky rokov zaužívané cestovné návyky spojené s vlakmi, ale popri 130 ešte stále masovo nie, lebo vždy bola degradovaná na Galantu a Nové Zámky, a prímestská oblasť bola ignorovaná, lebo veď premávajú súbežné autobusy. Aj ty si myslíš o 130, že ešte na desiatky rokov 130 postačí v dnešnom stave, a pritom už dnes kolabuje. Teda tie autobusy sú dnes prázdne, cesty plné autami, pretože pribudlo 40 tisíc ľudí, a k tomu vlaky do Petržalky v pracovných dňoch (z toho len 3 ráno). Výsledkom je extrémne nerovnomerná obsadenosť vlakov liniek S60 a S65, a výrazná nerovnomernosť počtu spojov (interval prac. deň ráno 12 min. vs. voľný deň 120 min.) Napriek tomuto však linky S60/65 sú už na druhom mieste, čo sa týka obsadenosti. V prípade jej modernizácie s pridruženou infraštruktúrou (terminály a P+R všade, keďže trať vedie okrajmi obcí) by došlo k ešte výraznejšiemu zvýšeniu jej využitia, a to by už bolo možné len treťou koľajou uspokojiť.