Prvé autobusy využívajúce vodík ako palivo zaradí bratislavský dopravný podnik do svojho vozidlového parku na jeseň 2023.
Dopravný podnik Bratislava (DPB) získal v júli finančný príspevok z fondov EÚ a štátneho rozpočtu na nákup prvých štyroch 12-metrových autobusov s vodíkovým pohonom vo výške 1,9 mil. €, čo predstavuje spolu 95 % oprávnených nákladov na projekt. Verejné obstarávanie DPB na dodávateľa takýchto autobusov v minulom roku vyhrala spoločnosť Solaris Bus & Coach s autobusom Solaris Urbino 12 Hydrogen. Rámcová zmluva podpísaná s výrobcom autobusov umožní v budúcnosti dodať do 40 vodíkových vozidiel, zmluvná cena jedného vozidla je 610-tisíc € bez DPH. Dodacia lehota vozidiel po ich objednaní je 15 mesiacov, takže v uliciach mesta by sa vodíkové autobusy mohli objaviť začiatkom jesene 2023. Očakáva sa, že vďaka dojazdu cez 350 km na jedno naplnenie nádrží by tieto autobusy mohli v celodennej premávke plnohodnotne nahradiť štandardné naftové autobusy.
„Vodíková technológia prináša perspektívu do plánovania mestskej hromadnej dopravy v budúcnosti. V porovnaní s elektrobusmi je výhodou týchto vozidiel dlhší dojazd, ale aj rýchlejšie tankovanie. Nesmierne ma preto teší, že práve náš bratislavský Dopravný podnik bude už čoskoro priekopníkom v tejto technológii s reálnym ekologickým potenciálom do budúcnosti a verím, že tento projekt inšpiruje aj ostatné mestá,“ povedal Martin Rybanský,
predseda predstavenstva DPB, a. s.
Spolu s objednanou polstovkou nových hybridných trolejbusov a desiatok nových električiek tak v roku 2023 príde k výraznému nárastu ekologickejších vozidiel vo vozidlovom parku bratislavskej MHD.
upravovač fotiek
Nedávno som testoval VW ID.4. Akože fajn, luxusné vezenie, tiché, komfortné. Ale ja SUV nemám rád, je to obrovské monštrum, žere to ako besné. Pri šetrnej jazde po diaľnici (cca. 110 km/h) to žrazlo 20kWh/100km a síce to so 77kWh akumulátorom bolo celkom použiteľné čo sa dojazdu týka, aj tak nič moc. Teoretický dojazd 385km, reálne možno 300km. Ani s benzínovým autom nikto nejazdí do poslednej kvapky v nádrži, ale spravidla ide tankovať keď sa rozsvieti rezerva, čo je podľa typu auta asi 70 km dojazdu. Navyše spaľovák pri nízkej hladine benzínu nezačne obmedzovať výkon motora alebo kúrenie/klimatizáciu. Dojazd elektromobilov by mal byť určený do stavu nabitia, pri ktorom sa začne obmedzovať výkon alebo komfort. Reálne ale žiaden výrobca dobrovoľne nebude udávať dojazd o 50 km kratší. Apropo nabíjanie. ID.4 nabíjal celkom svižne od 20%, výkon dosiahol krátkodobo 127kW. Za 10 minút sa dobil pre ďalších 100km jazdy. A 10 minút je fakt akurát na odskočenie na WC a ponaťahovanie končatín mimo vozidlo po 2,5 hodinách jazdy. Cena za taký výkon je aktívny tepelný menežment celého akumulátoru, čo pridáva ďalšie kilogramy a zvyšuje cenu vozidla. Malé mestské približovadlo nemá žiaden tepelný menežment lebo ho nepotrebuje. Nabíjací výkon na "rýchlom" nabíjaní síce nie je nič moc, spravidla sa pohybuje okolo 20kW, najviac 34 a to tiež iba v krátkom intervale. Takže na dlhších trasách bolo aj rýchle nabíjanie neraz 45 minút, najmä v zime, kedy je nabíjací výkon naozaj mizerný. Malé mestské približovadlo je značne obmedzujúce na dlhé trasy, počas ktorých treba nabíjať, lebo ich nedá na jeden krát, resp. je nutné ten deň ísť aj späť po relatívne kráktom pobyte. Veľké elektroauto je ťažké, drahé a má vysokú spotrebu a aj tak nie je ideálne na dlhé trasy. Síce je komfortné, ale lepší bude určite kvalitný diesel. Problém je, ak niekto ten kvalitný diesel využíva 99% času na krátke 2 km jazdy po meste, kedy sa motor ani nestihne zohriať, lebo potrebuje raz za dva mesiace spraviť bez problémov trasu 600km. Mať dve autá je luxus, už len kvôli parkovaniu. Ja som si elektroauto zvolil s plným vedomím všetkých obmedzení, ktoré prináša. Elektrina je v porovnaní s benzínom/naftou bruálne lacná a prevádzkové náklady, najmä malého mestského približovadla, ktoré má zmysel nabíjať pomaly (a lacno) sú nazoaj nízke. Naopak, prevádzka veľkej "kravy" so spotrebou 25kWh/100km a dobíjanie rýchlonabíjačkami 150kW síce vie poskytunúť vlastnosti približujúce sa spaľovákom, ale prevádzka zďaleka nie je lacná a kľudne môže byť aj drahšia ako moderný diesel. Cena za kilowatthodinu rastie s výkonom a tak je to správne, lebo to zaťažuje rozvodnú sieť. Pri ultrarýchlom nabíjaní a vysokej spotrebe vozidla to znamená náklady na 100 km ktoré sú plne porovnateľné so spaľovákom.
Čím väčšie vozidlo, tým menší zmysel je mať ho na elektrinu, ak si musí voziť zásobu energie so sebou a ak vyžadujem pravidelné a viacnásobné (po sebe v rámci jednej trasy) rýchlonabíjanie ako prepoklad pre jeho prevádzku. Preto nie som ani fanúšikom elektrobusov a podporujem hybridné trolejbusy, keď už potrebujem mať flexibilitu (obchádzka uzavretej ulice, občasná zachádzka kvôli ktorej sa neoplatí budovať trolejové vedenie, prípadne iná prekážka (tunely, mosty a pod.) ktorá komplikuje natiahnutie trolejového vedenia. Napr. trolejbusovú linku cez Most SNP s tým, že trolejové vedenie na moste netreba, stačia natrolejovacie striešky v najbližšej zastávke za mostom.