Predstavte si, že máte mobilného operátora, u ktorého sem-tam vypadne signál, občas nepočujete volaného, alebo občas volaný nepočuje vás. A možno si to ani predstavovať nemusíte, ale dôverne to poznáte. Predstavte si však, že ak nie ste s takouto službou spokojní, tak jednoducho prestanete platiť faktúry. Nasledovali by upomienky a vymáhanie dlžnej sumy. Žiadna publicita.
Ak nebudete platiť za MHD, situácia je už iná: médiá vás začnú propagovať. Pritom podobne ako u operátorov má každý nespokojný cestujúci na výber aj iné možnosti. Odvážlivci, ktorí neplatia za MHD, by sa rovnako mohli odvážiť odviezť sa taxíkom a nezaplatiť, ak by nesplnil všetky ich očakávania. Na to však už odvahu nemajú.
O čo ide v prípade cestovania načierno, vystihol jeden z našich čitateľov v diskusnom fóre: „To, čo nedostane DPB na lístkoch, musí vyrovnať mesto z daní všetkých Bratislavčanov - z mestskej pokladnice. Keďže vieme, v akom stave sa nachádza pokladnica, je jasné, že sa pristúpi k jedinému riešeniu: škrtaniu spojov. (...) Takže nezaplatením za službu sa vyrieši čo? Úplne nič, iba sa ďalej zdegraduje služba.“
Nespokojnosť so službami v rámci mestskej hromadnej dopravy môže byť namieste, no existuje aj konštruktívnejší spôsob jej vyjadrovania: dopravca má infolinku, a keď ani tá nepomôže, dá sa obrátiť na magistrát ako objednávateľa služieb MHD. Ten už podlieha voleným zástupcom, ktorých má možnosť ovplyvniť každý volič.
jr1961
Jednou z hypotéz ako napraviť situáciu je použiť zákon a Mestskej polícii. Stačilo by revízorom priznať štatút mestských policajtov. Treba patrične upraviť ich zmluvy a platovú stupnicu Mestskej polície...
Zažil niekto z Vás akciu revízorov v Paríži? Všetci vystupujú v uniformách a zasahujú ako komando. Nejde o to, kto z nich je hrdina, ale aby kolektívne zjednali nápravu. Čate revízorov, neunikne nik a vďaka svojmu počtu nikoho nezdržia. Francúzske zákony im priznávajú štatút blízky policajtom (v preklade by to bolo niečo ako "agent pod prísahou"). Tie uniformy majú zmysel - šaty robia človeka, uniformovaní revízori jednajú podľa predpisov a nerobia frajerov na jednej strane a uniformy budia rešpekt u cestujúcich na strane druhej.
Nemecky hovoriace krajiny to majú vyriešené tiež svojim spôsobom.
Ak nie je mesto schopné zjednať ochranu svojich záujmov v dopravných prostriedkoch, ktoré sú jeho majetkom, tak ide o neschopnosť.
Nie je potrebné chytiť každého čierneho pasažiera. Treba chytiť niekoľko exemplárnych príkladov. Je zbytočné byť spravodlivý vočitým, ktorí si nectia pravidlá. Ak je potrestaný jeden čierny pasažier a ďalší traja uniknú, tak to toho jedného bude aspoň viac štvať a trest splní výchovný cieľ.
Samozrejme cieľom je výchova. Ak čierni pasažieri raz za uhorský rok zaplatia pokutu, tak sa im to možno aj oplatí. Ak ale pribudnú iné sankcie (a možnosti treba preskúmať), tak by odstrašujúci účinok mohol byť väčší. Niektoré obchodné domy zlodejov prinútia podpísať dohodu o zákaze vstupu pod hrozbou prehnaných sankcií. Podobme by mesto mohlo s čiernymi pasažiermi podpísať dohodu (s vysokými finančnými sankciami pri nedodržaní) o tom, že nebudú cestovať vpriebehu ďalšieho roka MHD. Tí, čo si môžu dovoliť jazdiť autom, tí si lístok kúpia. Takže čiernym pasažierom ostane bicykel alebo pešibus.
Keď Ženevský kantôn vo Švajčiarsku prišielna to, že pokuty nikoho neodstrašia, tak pokuty drasticky zvýšil. Išlo to do tej miery, že niektorí pokutovaní si museli svoje pokuty odpracovač natieraním lavičiek v parkoch a pod.
Ak sa vrátime do Francúzska a mierne odbočíme od témy, tak francúzske železnice SNCF sa účinne vysporiadali so sprayermi. Jednak každé vozidlo (vagón, lokomotíva, samohybné vozidlo,...), ktoré sa vrátilo do domovskej stanic posprayované bolo vyradené z obehu do odstránenia grafiti. Existujú na to účinné a rýchle metódy. Zároveň železniční policajti pohli zadkami a odchytili určité množstvo tých´,ktorí vozidlá posprayovali. Tí museli vlastnoručne odpracovať určitý počet hodín v dielni, kde sa grafiti odstraňujú. Sadzby boli nastavené tak, aby SNCF neprišli skrátky, a aby tí čapnutí vedeli, že pykajú aj za tých, ktorých sa chytiť nepodarilo. Inak pripomínam, že vo Francúzsku je byť chytený pri čine vstupenkou na zrýchlené (to znamená okamžité) konanie či už v priestupkovom alebo trestnom konaní. Tosi samozrejme vyžaduje úpravu zákonov.
Skrátka najdôležitejšia je úprimná vôľa zlepšiť situáciu. Potom sa riešenie nájde. Tí, ktorí proti zlu bojujú musia byť sami čestní a mať prirodzenú autoritu. Ako? Treba sa pozrieť do susedného valalu.