V premávke s cestujúcimi sa prvýkrát na Slovensku vyskúša vodíkový autobus.
Bratislavský dopravný podnik (DPB) v najbližších dňoch vyskúša na vybraných linkách autobus s vodíkovým pohonom, ktorý mu na otestovanie zapožičal poľský výrobca Solaris Bus&Coach. Testovať sa bude 12-metrový autobus Solaris Urbino 12 hydrogen, teda typ, z ktorého DPB vďaka príspevku z eurofondov už od výrobcu nedávno objednal prvé štyri vozidlá a ktoré budú dodané v priebehu roka 2023. Cieľom testovania bude overenie prevádzkových vlastností vodíkového autobusu v podmienkach bratislavskej MHD. Zapožičaný autobus je prezentačným vozidlom výrobcu a do Bratislavy bol privezený z Francúzska.
„Testovaním vodíkového autobusu získame cenné dáta potrebné pre prevádzku vozidiel s týmto typom pohonu. Chceme si vyskúšať ako sa autobus správa v rôznych podmienkach a na základe toho naplánujeme jeho efektívne využitie na linkách MHD v budúcnosti. Sám som zvedavý na výsledky a dúfam, že si naši cestujúci rýchlo zvyknú na komfort a jeho tichý chod. Záleží nám na udržateľnej a zelenej doprave a práve vo vodíku vidíme racionálne
riešenie znižovania emisnej stopy bez prevádzkových limitov,“ uviedol Martin Rybanský, predseda predstavenstva DPB a.s.
Testovaný autobus bude cestujúcich na linkách prepravovať bezplatne, keďže nebude vybavený bratislavským tarifným systémom. Nasadzovaný bude do premávky počas špičiek pracovných dní prevažne na linkách 50 65 74 87 (ale podľa potreby aj inde) do 27. decembra. Po prvýkrát bude nasadený už v piatok 16. decembra popoludní ako vložený spoj na linku 50.
Autobus Solaris Urbino 12 hydrogen je poháňaný dvoma elektromotormi umiestnenými v nábojoch zadnej nápravy ZF AxTrax, pričom elektrickú energiu dodáva vodíkový palivový článok Ballard FCmove s výkonom 70 kW a udávanou účinnosťou 57 %. Vozidlo je tiež vybavené trakčnou batériou (menšou než pri klasických elektrobusoch). Palivový článok pri svojej činnosti neprodukuje škodlivé emisie, vedľajším produktom je teplo a vodná para. Podobne ako elektrobus, aj vodíkový autobus sa vyznačuje tichším chodom než klasický autobus so spaľovacím motorom.
Autobus je vybavený piatimi nádržami na vodík v celkovom objeme 1560 litrov, do ktorých sa zmestí 37,5 kg vodíka. Predpokladaný dojazd vozidla na jedno naplnenie nádrží je okolo 350 km, čo by malo postačovať na bežnú dennú premávku. Plnenie prezentačného vozidla vodíkom bude prebiehať na plničke Messer Slovnaft vo Vlčom hrdle, ktorá je v prevádzke od februára tohto roka. Pre účely prevádzky vodíkového autobusu bude dopravný podnik kupovať vodík 5.0 od dodávateľa za jednotkovú cenu 19 €/kg.
Ike
Aby ste ma nemali za hejtera, snívam o (neplugin) hybride a ako správny geek si rád zajazdím na elektromobile.
Ale čím ďalej, tým viac mám pocit, že celá elektromobilita je manifest greenwashingu.
Áno, v solventnejších mestách EÚ hypoteticky vie nastať zmena v pomere 1:1 (aj keď to asi nie je zámer a rozhodne to nie je nič priaznivé) + aj keby cieľom elektromobility bolo prostredníctvom vyššej cenovej hladiny automobilov redukovať počet automobilov (čo je legitímny cieľ), v mestách EÚ je v globále funkčná MHD, takže existuje potenciál na takúto zmenu.
Neviem ale, či ste niekedy boli na vidieku nejakej chudobnejšej krajiny EÚ (napr. Bulharsko alebo Rumunsko). Pri všetkej úcte, tu nebude elektromobilita fungovať ani o 100 rokov. Je otázne, či je to vôbec nutné. Zoberme si príklad zo Slovenska. Gergelymu z Potônskych lúk, kde chodí autobus 2x denne a auto pre neho nie je status ale nevyhnutnosť, keďže cesta do Dunajskej Stredy mu autom trvá 15 minút a verejnou dopravou 2 h za úplnej absencie flexibility, elektromobilita nijako nepomôže. Navyše, on nemá problém s kolónami a nepotrebuje dnes nič navyše. Budovať kvôli nemu elektroinfraštruktúru nemá nič spoločné so životným prostredím. On navyše nikdy mať na elektromobil nebude, je rád, že žije vo svojom ledva vykúrenom nezateplenom 100 ročnom dome.
A týchto Gergelyov je nie len na slovensku desaťtisíce (u nás si zoberme Prešovský kraj so špecificky vysokým podielom dĺžky cestných komunikácií na počet obyvateľov, pričom ich automobilizmus by nevyriešila ani situácia, keby PSK nahradil 400 autobusov 1200 osem+jednotkami).
Elektromobilita má význam iba tam, kde sú nabíjacie body (vo východisku, po ceste a v cieli). Budovať na riedko osídlenom vidieku elektro-infraštruktúru (a to si zoberme plány na užšiu integráciu s mega riedko osídlenou Ukrajinou) je neudržatelné finančne a ekologicky.
Napokon, to že sa to s elektromobilitou nemyslí úprimne je vidieť aj na politike v SR, kde MH SR je gestorom elektromobility, ale small-printom treba dodať, že len v sektore osobných automobilov. Nedávno pripravili Akčný plán rozvoja elektromobility, ale mikroelektromobilitu alebo elektromobilitu verejnej dopravy v ňom nenájdete.
Dokonca navrhovali zvrátenosti typu, že elektromobily by mali mať možnosť bezplatne využívať parkovacie plochy a využívať bus-pruhy. Našťastie sa to podarilo v rozporovom konaní zastaviť:
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/747/pripomienky/zobraz
Veľmi vtipnú, ale trefnú pripomienku mala pani z MZ SR, ktorá povedala, že výhodou elektromobilov v meste je to, že neprodukujú emisie keď stoja a preto nevidí dôvod v tom, aby prechádzali križovatkami rýchlejšie.
A to nehovorím o tom, že z hľadiska vnímanej bezpečnosti a vôbec verejných priestorov ako takých, individuálna elektromobilita, aj keby sa nahradili autá v mestách v pomere 1:1, nič nerieši (dokonca bezpečnosť by bola trocha horšia kvôli tomu, aké sú tiché; potom by sa vymýšľali zvrátenosti ako imitácie spaľovacieho motora).
Vodíkový autobus je ok. Je to síce na hrane s prístupom "stavebnica v mierke 1:1", keďže cieľom vodíkového autobusu nie je redukcia nákladov a emisií, ale tvrdenie "že ho máme", no myslím si, že prítomnosť vodíkových autobusov v BA je neškodná a nepovažujem ju za greenwashing.