O prevádzkovanie osobnej vlakovej dopravy na trati do Komárna neprejavili súkromní dopravcovia záujem.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR informovalo, že zrušilo opakovanú súťaž na obstaranie dopravcu, ktorý má zabezpečovať dopravu na železničnej trati Bratislava - Komárno od januára 2023 na obdobie 10 rokov. Podľa ministra dopravy sa do súťaže prihlásil len štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, pričom predložená ponuka sa cenovo výrazne líšila od očakávania ministerstva. Ministerstvom odhadovaná požadovaná úhrada za jeden vlakový kilometer bola 7,47 €, výška predloženej ponuky ZSSK zatiaľ zverejnená nebola. Za nezáujmom súkromných dopravcov o súťaž minister dopravy vidí krátky čas na vypracovanie ponuky a začatie prevádzky. Ministerstvo dopravy bude preto pokračovať v obstarávaní dopravcu priamym rokovacím konaním s oslovením relevantných dopravcov na trhu.
Ministerstvo dopravy chcelo už v roku 2019 vysúťažiť nového dopravcu, ktorý by zabezpečoval dopravu na uvedenej trati od decembra 2020, kedy skončila predchádzajúca zmluva so súkromným dopravcom RegioJet. Ten sa prihlásil aj do prvej súťaže ako jediný uchádzač, ale ministerstvo jeho návrh neprijalo a súťaž zrušilo. Aby neprišlo od decembra 2020 k prerušeniu premávky na trati Bratislava - Komárno, ministerstvo dopravy po priamom rokovaní s viacerými dopravcami pridelilo dočasný dvojročný kontrakt Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá si na zabezpečenie prevádzky na tejto trati požičala vlaky od rakúskeho dopravcu ÖBB. Železničná trať Bratislava - Komárno je zaradená do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v úseku Bratislava - Kvetoslavov.
lostrail
Velmi casto nevidno ani konfiguraciu 2+1, ktora ma predbiehacie pruhy na striedacku, pokial nejde o stupania do kopcov, no v zahranici je to pomerne vyuzivany kompromis.
Usporiadanie cesty 1. triedy v podobe 2+2 alebo 2+1 by som jednoznacne umiestnil na nasledovne useky (vratane obchvatov obci a miest na trase) s tym, ze by boli mozne aj lokalne zvysenia MPR na rovnych usekoch na 110 km/h (aj tak uz to byva nepisana rychlost na sirokych cestach):
- 2+2: I/61 (maximum krizovani MUK), I/62 (MUK), I/63 (po poslednu krizovatku s DS, MUK), I/75 (po poslednu krizovatku za Salou, MUK a potom podla potreby)
- 2+2: I/64 na jednoduchsich castiach (cez Fackov 2+1, MUK na najvytazenejsich krizovatkach - nahradi R8 a konecne doriesi aj spojenie PD a Ziliny)
- 2+1 na striedacku: I/66 od Siah po Brezno, za Breznom klasika 1+1 s operativnymi predbiehacimi pruhmi v dlhsich stupaniach a klesaniach (hlavne by konecne mala mat na celej trase parametre jednotky aspon C11,5).
- Na vsetkych usekoch juzneho tahu ZV-KE, kde tak skoro nebude hrozit akakolvek forma R2 - najma dlhe rovne useky medzi Turnou a Jablonovom aspon na 2+1 na striedacku a toto sa pokusit pretlacit aj na Soroske (je tam len jeden usek od Kosic, ale patrilo by sa to takto vyriesit cele), ktora ako taka nepredstavuje problem z hladiska stupania, ale cesta prechadza chranenymi uzemiami, preto Ersek bluznil o tuneli. Ratam, ze Batka a Bakta zrejme budu riesene polprofilovou R2.
- 2+2: I/9 cela, s obchvatmi miest a obci s MPR 110 km/h, namiesto R2 a s maximom MUK, resp. kde sa neda, zvazit potrebu laveho odbocenia a zrusit ho (prave budovat s pripajacimi pruhmi).
- 2+1 na striedacku + maximum krizovatiek riesenych ako MUK: I/65 od Vrutok po ZH, dolezita MUK - odbocka na Sturec (namiesto R3 a nezmyslu v podobe R1 cez Donovaly).
- I/14 by stacilo doplnit o predbiehacie pruhy do kopca a informacny system, podobne by som doriesil Certovicu, Vernar a Donovaly (tam, kde to este nie je).
- Ostatne cesty 1. triedy aspon doriesit, aby splnali parametre (C9,5 alebo C11,5 podla potreby) a obchvaty obci.
Toto vsetko by mohlo stat asi stvrtinu z planovanych dialnic a RC, mohlo by sa realizovat priebezne zo statneho rozpoctu (s vyclenenym stropom na kazdy rok) bez cakania na eurofondy, PPP a ine podobne zdroje a v celkovom meradle malo vacsi prinos, ako dialnice.
Niektore cesty by tiez zniesli preklasifikovanie na jednotky (napr. Gelnica - Kosice, BA - Pezinok a podobne).
Samozrejme pocitam s tym, ze sa dobuduje D1 a uz pripravene alebo rozostavane useky dialnic a RC.
No a keby sa popri tom vsetkom rozumne investovalo do zeleznic (uzke miesta, pomale jazdy, operativna elektrifikacia a modernizacia ZZ, zvysenie tratovej rychlosti aspon na trapnych 120 km/h, tam kde je este trapnejsich 80-100 km/h a menej, napr. aj napriamenie oblukov a podobne), no a v pohode by sa dalo fungovat.