Kapacita vlakov na regionálnej linke S70 sa zvýši

Väčší počet miest pribudne v niektorých vlakoch počas rannej špičky už od 18. februára.

Dopravca RegioJet zvýši od pondelka 18. februára 2019 prepravnú kapacitu vybraných vlakov v rannej špičke na železničnej trati z Komárna do Bratislavy. K zvýšeniu kapacity vlakov na tejto regionálnej trati, ktorá je v úseku Kvetoslavov - Bratislava zaradená do integrovanej dopravy ako linka S70, dochádza po rokovaniach medzi ministerstvom dopravy a spoločnosťou RegioJet.

Na zrýchlený vlak REX1770, ktorý odchádza z Komárna v pracovných dňoch o 5:49 (z Kvetoslavova o 7:10), bude nasadená kapacitnejšia rýchliková súprava. Dopravca taktiež zvýši kapacitu ďalších osobných vlakov v rannej špičke o desiatky miest. Do začiatku leta RegioJet nasadí na tejto trati aj poschodové vozne, ktoré odkúpi od nemeckých železníc, čím sa kapacita najvyťaženejších vlakov v špičke zvýši približne o 100 až 150 miest.

"Ministerstvo dopravy intenzívne rieši situáciu na frekventovanej železničnej trati Bratislava – Komárno. Za posledných päť rokov sa počet cestujúcich na trati Bratislava - Komárno takmer zdvojnásobil a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástol iba v roku 2018 počet cestujúcich o 1 milión. Situáciu na trati však komplikuje fakt, že ide o jednokoľajnú trať, kde treba zabezpečiť priepustnosť všetkých už existujúcich vlakových súprav. Preto ministerstvo dopravy pracuje na ďalších, finančne aj časovo rýchlo vykonateľných opatreniach, ktoré by zlepšili priepustnosť na trati a znamenali tak viac odvezených ľudí," uvádza ministerstvo dopravy vo svojej tlačovej správe.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Mike #34:
V tých miestach je ešte aj rezerva pre obchvat Rače a spojku s Bojnickou ul.
Reakcia na: Pajo #33:
A aj by sa na tie Vinohrady rozbehol? Druhá vec, je to dostatočne atraktívne pre Krasňany? Nová výstavba je podľa mňa skôr medzi "starými" Krasňanmi a ŽST Vinohrady, alebo zasa opačne, medzi Krasňanmi a Račou.
Prečo na trati č. 120 nie je plánovaná nejaká nová zastávka, napríklad na Peknej ceste? Račianska stanica je situovaná príliš nezaujímavo. Nezabudlo sa trošku na túto vetvu oproti iným v rámci mesta? Ale OK, možno teda 2045-2050 to niekto do ďalšieho plánu zahrnie 😛
Reakcia na: S499.1023 #31:
Moje pripomienky neboli k tomuto už neplatnému plánu, alebo čo to je.
Reakcia na: tr3mp #30:
Jaj to v takýchto rozprávkových rovinách sa pohybujeme? To možno ešte ani naše deti nebudú riešiť. Ale ak sa pohybujeme v tejto rovine, tak nerozumiem ufo-vým pripomienkam, veď vo fantázii je dvojkoľajka oboma smermi a nerozumiem ani Tvojím pripomienkam - pri jednom ostrovnom nástupišti by vlaky museli pred stanicou meniť koľaje a to má nezanedbateľný dopad na priepustnosť.
Reakcia na: S499.1023 #24:
Štyri pre štyri koľaje:
https://dialnice.info/gallery/image_page.php?album_id=46&image_id=40959

Keďže majú byť dve ostrovné nástupištia, tak to znamená posun osi minimálne jednej koľaje.

K poslednej časti:
V rámci modernizácie uzla sa navrhuje zriadenie nových tratí a staníc, ale zriadenie novej stanice na existujúce trati by bolo komplikované? Laicky sa mi to vidí jednoduchšie, než komplet nová trať na letisko, či prakticky tiež nová trať na Filiálku.
Tak teda dakujem za info, ale vlastne nic podstatne tu este nie je povedane. Nevieme, co je to "kapacitnejsia suprava", ani co su to "dalsie, financne aj casovo rychlo vykonatelne opatrenia". Hadam sa v blizkej dobe dozvieme.
Reakcia na: Ike #22:
Ja neobviňujem, ale keď si začal porovnávaním, tak tu sa tiež nič nespravilo.
Reakcia na: S499.1023 #25:
A to by sme tie stanice LM a RK ešte mohli porovnať s perómni na 3.+ nástupišti v stanici Košice. 😁

A nie tak dávno som tam zažil, že zo štyroch pristavených vlakov stáli až tri na treťom ... ten štvrtý bol ICčko. Ostatné hrany boli samozrejme prázdne.
Reakcia na: Ike #22:
Peronizácia stanice ako Prešov by hlavne mala byť v 21. storočí absolútna samozrejmosť a nie palica na východ "pozrite, akú vymoženosť sme vám poskytli". Úrovňové lezenie cez koľajnice na 50 cm široké nástupištia v staniciach typu Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Kysak nie je ani len Balkán ale čosi omnoho horšie.
Reakcia na: tr3mp #20:
Podľa logiky projektantov zrejme perónne hrany (štyri pre tri koľaje?) preto, aby sa nemuselo hýbať s osami koľají a spojky nie preto, že by to zmenilo zastávku na stanicu a to už nie je taká jednoduchá záležitosť.
Reakcia na: Ike #22:
Keď bude dialnica po DS resp. R7 tak budú na tom rovnako... čas budeš mať aj na dve kávy..
Reakcia na: ufo #16:
Aby si ma neobviňoval, moji predkovia sa pohybovali na úrovni okolia Žitného ostrova a priženená rodina má dosah maximálne do Tatier, takže s východom SR nemám nič spoločné, ale:

To spojenie KE a PO vlakom je na zaplakanie. Autom to po diaľnici zvládneš tam a späť a ešte ti ostane čas na kávičku z automatu. Takže peronizácia Prešova je síce pekná vec, ale na úrovni kvapky v mori.
Reakcia na: tr3mp #20:
Nie sú to rovnakí projektanti čo robili aj tú úžasnú úvrať v Petržalke? Podľa návrhu tej Ružinovskej výhybne aj hej...
Reakcia na: ufo #14:
"Všetko zatiaľ pripravované (v rámci štúdie, TIOPov) má znova len zhoršiť priepustnosť trate ako napr. výhybňa v Ružinove medzi BNM a novou zastávkou a nie medzi zastávkou a Vrakuňou."

A čo je dôvodom? Prečo sa projektujú takéto veci? Projektanti sú neschopní, alebo niekto zámerne vymýšľa takéto zadania, alebo je to každému zainteresovanému jedno?

Napr. TIOP Ružinov, tu sa plánujú (čo som videl) štyri nástupné hrany, pre každú koľaj jedna. Prečo sa nespraví radšej jedno širšie ostrovné nástupište medzi strednými koľajami a koľajové spojky východne od neho? Pri jednom nástupišti (ktoré by mohlo byť širšie pri rovnakom zábere priestoru) by mohli zastavovať vlaky na oboch tratiach, čo by zjednodušilo a skrátilo prestup aj pri ceste z Vrakune do Petržalky - bol by na hrane.
Reakcia na: ufo #14:
Takže, ak si to správne prečítame, tak za zníženie priepustnosti nemôžu eurofondy ale absolútna nekoncepčnosť ŽSR a MDaČSPU, ktoré dlhodobo kalkulovali so znižovaním výkonom na hlavných tratiach, odpisovali trate s perspektívou a naopak dávali umelé dýchanie tratiam určeným na odpis.
Netreba zabudnúť na to, že aj modernizácie per partes a sú omnoho drahšie ako jedna komplexná a umožňujú prefiltrovať viac peňazí ce spriatelené a Národné firmy (veľké N naschvál).
Reakcia na: S499.1023 #17:
Ja tam na 100 % pomery nepoznám. Demograficky je to na úrovni "možno". Ale z košickej VÚCky sa tak vyjadrujú, takže som pri tomto internetovom príspevku zohľadnil ich pohľad na vec.
Reakcia na: Ike #13:
S tou Moldavou si si istý?
Reakcia na: Ike #15:
Tak vo veľkorysejšej podobe (aj keď projekt bol v tomto prípade OK) sa urobila diaľkovina s elektrifikáciou aj na východe Plaveč - Prešov - (Kysak) a peronizácia Prešova, takže na východe stačí, keď si otvoria oči.
Reakcia na: ufo #14:
Nehovoriac o nahradzovaní autobloku hradlom (napr. BA - PK bol vyslovene fail).

Každopádne, z odbornej stránky máš pravdu. Ale človeku, ktorý sa vozí v dobytčákoch na trati Košice - Prešov, alebo v šukafóne do Nitry je celkom jedno, že renovácia zhoršila stav. Oni vidia, že sa naliali peniaze do iného regiónu a ak sa to robí okato, začnú sa (úplne prirodzene) pýtať "a čo my?".
Reakcia na: Ike #12:
K bodu 1: na zvýšenie priepustnosti trate netreba eurofondy. Naopak, práve všetky eurofondové projekty na Slovensku znížili vďaka zadaniu ŽSR a ešte lepším projektom Remingu priepustnosť na tratiach, kde sa realizovali.
K bodu 2: do tejto trate išlo veľa peňazí, ale znova platí, že sa tým len zhoršil predchádzajúci stav
- diaľkovina so samovratmi a následným znížením priepustnosti v roku 2006, kedy tam už 7 rokov pôsobil Metrans.
Následná úprava diaľkoviny pred príchodom Regiojetu len doplnením elektrických prestavníkov na výmeny a jednou pridanou dopravnou koľajou v Kvetoslavove (návrat do stavu pred diaľkovinou). A zároveň skrátenie nástupíšť na 120m (čo znemožnilo jazdu 3 spojených jednotiek).

Všetko zatiaľ pripravované (v rámci štúdie, TIOPov) má znova len zhoršiť priepustnosť trate ako napr. výhybňa v Ružinove medzi BNM a novou zastávkou a nie medzi zastávkou a Vrakuňou.
Reakcia na: Ma178rek #8:
Toto je pomerne populárny hoax. RegioJet dodal službu, ktorú si štát objednal. Štát si objednal moderné súpravy a dvojnásobný dopravný výkon a RegioJet, tak ako keď si v reštaurácii objednáš rezeň, dodal službu. Ak by si pri podobných podmienkach určil OeBB alebo ČD, alebo LE, alebo trebárs aj ZSSK, tak by dodali rovnaké služby.

Každopádne casa de RegioJet je pekným príkladom ako zvrátiť špirálu úpadku na lokálkach. Navýšenie výkonov na možnosť nie neatraktívneho intervalu dokáže v kombinácii s kolapsom cestnej dopravy indukovať výrazný prepravný dopyt. Bohužiaľ, osobná doprava je stále na okraji záujmu pričom linky osobných vlakov možno rozdeliť na tri typy:
- nedostačujúce (napr. ZSSK v smere do BA) - ak ich neposilníme, začneme ľudí demotivovať,
- skrytý dopyt (napr. RJ, ale aj ŽSR 160 Moldava nad Bodvou - Košice, prípadne ŽSR 126 Žilina - Rajec), posilnením dopravného výkonu existuje možnosť indukcie
- na odpis - trate, ktorým nepomôže naozaj nič.

Realita je taká, že sa posledných 20 rokov sme dopyt indukovali raz (RJ), na odpis trate nezlikvidovali žiadne (ok, ak prižmúrim oči tak PT-RS) a zlikvidovali dve trate so skrytým dopytom (Stupava, Šamorín).

Reakcia na: Joyki #9:
Treba sa to pozrieť z pohľadu politika (teraz to nemyslím ako urážku) a uvedomiť 2 veci:
1. Érsek je vo funkcii 3 rok, takže nemôže za svojich predchodcov a to, ako nastavili projekty do zásobníka projektov OPII.
2. Figeľ, Počiatek, Brecely a aj Érsek si uvedomovali, že do tejto trate išlo nadpriemerne množstvo finančných prostriedkov a zároveň tá trať bola vnímaná ako experiment. Ono by ani EÚ a ani slovenskí voliči nemuseli úplne zhltnúť predstavu, že konkrétnemu dopravcovi zrekonštruujeme trať, postavíme dvojkoľajku a priamym zadaním určíme výkony (čo je dnes v rozpore s nariadením 1370/2007). Takže áno, už sa to riešiť malo, to je pravda, ale zase nie pred 10 rokmi.
Reakcia na: Ma178rek #8:
Veľmi by pomohla na úvod iba v úseku Kvetoslavov - BA.
Reakcia na: Joyki #9:
Určite bola situácia poznanie lepšia. Také nárasty určite však nepredpokladali. Od Záhoria sa doprava tiež zahusťuje a to bol pred dvoma rokmi bezproblémový smer.
Od SC je problém hlavne v roky odkladanom rozšírení cesty 1/61 a napojení Senca na D1 cez úzky privádzač.
Teraz pomáha výrazne nový pri Blatnom.
No ako začnú naplno stavať križovatku D1xD4 zápchy budú začínať denne pri Blatnom.
O tretej kolaji na 130 zatial nezačala ani diskusia. Tam sa stále odkladá aj rekonštrukcia na 160 + komplet reko staníc a peronizácia.
Posledný plán bol začať od Zámkov smer BA.
Reakcia na: david1 #7:
Ale čoby nie... aj pred 7 rokmi boli zápchy od Šamorína, proste ten potenciál na takéto prepravné prúdy tam bol už aj v roku 2012. Satelity boli rozostavané aj vtedy, podobne ako od Senca, kde sa to ledva stíha, pričom stále 80% dochádzajúcich chodí autom (a teda už teraz viem, že na ten smer bude potrebná tretia koľaj). V roku 2012 boli vlaky smer Senec v špičke naplnené len na 50-70%, zaostávali aj za záhoráckymi. Dnes celodenný priemer 75%, špička okolo 100 až 150%, a to po zahustení intervalu, a tým získali prvenstvo v obsadenosti (nie počet prepravených, tam samozejme vyhráva ľudnatejší smer Trnava).
aspoň po DS keby sa 2koľajka vybudovala by bolo perfekto 🙂 .. RJ ukázal ZSSK na plnej čiare ako sa má robiť osobná doprava 🙂
Reakcia na: Joyki #6:
Pred siedmimi rokmi nikto nepredpokladal taký nárast prepravy. Vďaka novým satelitom a hlavne cestovaním za lepšie zaplatenou prácou do BA vznikol tento stav. Cestná sieť smer juh je rovnaká roky bez metra dialnice.
Dnes minister Eršek v správach tvrdil , že príprava na dvojkolajku už začala.
Reakcia na: david1 #4:
Za tých 7 rokov, čo tam jazdí Regiojet by projekt mohol byť už hotový a mohli by už spúšťať stavbu. Ministerstvo však ešte aj v roku 2019 hľadá iné, finančne aj časovo rýchlo vykonateľné opatrenia, čiže zdvojkoľajenie reálne ani len neplánuje. 😖
Reakcia na: Andy #2:
Fajn, a konkrétne?
Tak na začiatok by stačilo vybudovať pár výhybní pre osobáky pokiaľ sa tam nevybuduje dvojkolajka.
"Situáciu na trati však komplikuje fakt, že ide o jednokoľajnú trať, kde treba zabezpečiť priepustnosť všetkých už existujúcich vlakových súprav."😁 😁 😁
Reakcia na: Miro #1:
Niečo, čo nebude prechádzať procesmi 20 rokov.
Vie niekto, čo sú to tie "finančne aj časovo rýchlo vykonateľné opatrenia"?