V Bratislave majú električky umelo obmedzenú rýchlosť.
Najvyššia rýchlosť, ktorú majú povolenú bratislavské električky, je 50 km/h. Na rovnakú premávkovú rýchlosť je navrhnutá aj petržalská električková trať – prvá aj druhá etapa. Napriek tomu, že táto trať má nahradiť metro či rýchlodráhu, ktoré zvyčajne jazdia rýchlosťou 80 km/h. Na predstavení pripravovanej trate verejnosti odzneli z úst najpovolanejších informácie, že električka nemôže jazdiť rýchlejšie ako 50 km/h.
Skutočnosť je však iná. Prevádzka na električkovej dráhe sa riadi zákonom o doprave na dráhach a jeho vykonávacou vyhláškou. Ten rýchlosť električiek nijako neobmedzuje, vyžaduje však zabezpečenie: „Na električkových dráhach, na ktorých chodia vlaky rýchlosťou viac ako 60 km.h-1, je chod vlaku vždy zabezpečený.“ To znamená, že ak je rýchlosť vyššia ako 60 km/h, musí byť doprava zabezpečená, napríklad signalizačným zariadením. Takýmito zariadeniami bratislavské trate nie sú vybavené, preto by sa rýchlosť električiek mala ohraničiť 60 kilometrami za hodinu.
Ďalší zákon, ktorý má vplyv na električkovú dopravu, je zákon cestnej premávke. V prípade, ak je električka súčasťou cestnej komunikácie, platí pre ňu aj tento zákon. Zákon hovorí, že maximálna povolená rýchlosť v obci je 50 km/h, pokiaľ nie je dopravnou značkou obmedzené inak. Väčšina úsekov bratislavských električkových tratí však súčasťou cestných komunikácií nie je, takže toto pravidlo sa na ne nevzťahuje. Nebude sa vzťahovať ani na väčšinu petržalskej trate. Naopak, v centre mesta električkové trate súčasťou ciest sú, a tam je obmedzenie rýchlosti namieste. V centre je vyšší pohyb chodcov, cyklistov aj iných vozidiel.
Rýchlosťou sa zaoberá aj interný prevádzkový predpis DPB, ktorý uvádza: „Najväčšia dovolená rýchlosť na električkových tratiach je 50 km/h, pokiaľ nie je návesťami, dopravnými značkami alebo právnou normou stanovená ináč.“ V prípade opodstatnenosti je teda rýchlosť možné zvýšiť.
Inde jazdia rýchlejšie
Slovenské predpisy v kombinácii so zabezpečením bratislavských tratí umožňujú premávku električiek rýchlosťou 60 km/h. Rovnakú rýchlosť využíva aj Dopravný podnik mesta Košice na vybraných tratiach. Výrobca električiek uvádza maximálnu premávkovú rýchlosť 65 km/h, nové električky Škoda majú maximálnu konštruktnú rýchlosť 75 km/h. Bratislava však napriek tomu zvyšovanie rýchlosti neplánuje. Umelo tak predlžuje cestujúcim jazdnú dobu a umelo električku znevýhodňuje pred ostatnými druhmi dopravy. Zaujímavosťou je napríklad to, že autobusy MHD na niektorých úsekoch (Most SNP, Brnianska ul., diaľnice) jazdia rýchlosťou 60 km/h, 70 km/h, ale aj viac. Hoci by koľajová doprava mala byť rýchlejšia, skutočnosť je v Bratislave opačná.
Rýchlu električkovú dopravu majú aj v iných mestách, napríklad v Zürichu alebo Linzi (tam dokonca na rozchode 900 mm). Nepotrebujú stavať metro, pretože rýchlu koľajovú dopravu vedia zabezpečiť aj električkou.
Pri vyššej rýchlosti električiek by dopravný podnik ušetril. Podľa prepočtov DPB spred niekoľkých rokov by pri úspore každej jednej sekundy na tratiach električiek znížil svoje náklady o 1414 € ročne.
V nórskom Oslo konvenčné električky jazdia na tratiach podobných bratislavským rýchlosťou až do 70 km/h
Kde by mohla električka jazdiť vyššou rýchlosťou?
- na úsekoch, ktoré nie sú súčasťou cestnej komunikácie, kde súčasne nie je zvýšený pohyb iných účastníkov cestnej premávky, kde nie sú časté zastávky, a kde vyššia rýchlosť nespôsobuje vyššiu hlučnosť s dopadom na okolitú zástavbu (odhlučnené úseku a úseky mimo zástavby)
- ide o petržalskú radiálu, vybrané časti Vajnorskej, Račianskej a Karlovesko-dúbravskej radiály
admin
1. Clanok reaguje na vyjadrenie, ktore odznelo na verejnom prerokovani 2. casti elektrickovej trate v Petrzalke, a to ze "elektricka nemoze ist rychlejsie ako 50 km/h". Skutocnost je taka, ze moze.
2. Ako sa v uvode clanku pise, problemom je, ze sa na 50 km/h projektuje petrzalska trat. Tam budu 600- az 800-metrove medzizastavkove useky, takze pri 800-metrovom medzizastavkovom useku vie elektricka pri rozjazde+brzdeni 200 m usetrit 7.2 s pri 60 km/h. Dlhe useky su tam styri, obojsmerne pri odpocitani usekov potrebnych na rozjazd a brzdenie je to 3.4 km. Uspora len na 2. casti Petrzalky by bola 40.8 s na kolo. Ako sam DPB vypocital, kazda sekunda znamena usporu >1400 eur rocne, takze DPB by rocne usetril 57120 eur. Cast z toho by si vyziadala zvysena spotreba energie, v strukture nakladov na 1 km to vsak nie je dominantna zlozka. Je vec nazoru, ci 50 tis. eur je vela alebo malo, da sa na to divat aj tak, ze tato suma pokryje rocny plat dvoch pracovnikov DP. Nehovoriac o tom, ze uspora casu predstavuje ekonomicku usporu aj pre cestujucich (pre dalsie info odporucame si pozriet, ako sa pocitaju cost-benefit analyzy).
3. Je pravda, ze na zvysku siete je relativne malo usekov, kde by sa dalo jazdit rychlejsie a usetrili by sa radovo "len" desiatky sekund. "Len" desiatky sekund vsak znamenaju desiatky tisic eur rocne. Doprava je o skladani sekund. Zdanlivo nepodstatne sekundy sa spocitavaju a su z nich minuty, hodiny, dni. Elektrickova doprava totiz nie je o jednom spoji za den, napr. do spominanej Petrzalky bude rocne jazdit 80000 spojov elektriciek(!). Z kazdej jednej sekundy sa tak rocne stane 80000 sekund = 22 hodin.
4. V clanku sa pise, ze zvysenie rychlosti je vhodne "na úsekoch, ktoré nie sú súčasťou cestnej komunikácie, kde súčasne nie je zvýšený pohyb iných účastníkov cestnej premávky, kde nie sú časté zastávky, a kde vyššia rýchlosť nespôsobuje vyššiu hlučnosť s dopadom na okolitú zástavbu (odhlučnené úseku a úseky mimo zástavby)" - takze k bezpecnosti sme sa vyjadrili aj my a ziadne nebezpecne riesenia nenavrhujeme.
5. Trolejove vedenie pri rychlosti 60 km/h robi to iste, co pri rovnakej rychlosti robi trolejove vedenie na Juznej triede v Kosiciach alebo v Brne.
6. Objektivitu si kazdy predstavuje subjektivne. Niekto si moze povedat, ze objektivny je taky clanok, kde je venovany priestor roznym "dopravnym analytikom", ktori vidia MHD len z auta, alebo ludom, ktori neboli dalej nez v Stupave a tvrdia, ze sa to v Bratislave robi najlepsie a inak sa to robit neda, lebo mame "jedinecne podmienky na zemeguli". Prikladov, ze inde sa to v porovnatelnych podmienkach robi lepsie, je tu uvedenych dost aj v clanku aj v diskusii.