Autobus do Hainburgu by mal byť ešte v tomto roku obnovený

Bratislavský kraj má záujem obnoviť cezhraničnú autobusovú linku do Rakúska.

Už štyri mesiace nepremáva žiadna autobusová linka medzi Bratislavou a rakúskym Hainburgom, v ktorom žije veľká komunita Slovákov a ktorý je tiež obľúbenou destináciou Bratislavčanov. Poslednú komerčnú autobusovú linku, ktorá tieto dve mestá spájala, zrušil dopravca Slovak Lines nečakane v polovici novembra 2021 spolu s ukončením prevádzkovania regionálnej dopravy v Bratislavskom kraji.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý v minulom roku vysúťažil nového regionálneho autobusového dopravcu, si v rámci tejto súťaže vyhradil opciu umožňujúcu objednať si aj prevádzku cezhraničných liniek do Hainburgu a Rajky. Župa v novembri informovala, že pred objednaním cezhraničnej dopravy do Hainburgu musí najskôr analyzovať doterajšiu prevádzku linky, dopady jej prevádzky na rozpočet kraja a možnosti spolufinancovania ďalšími partnermi.

Podľa najnovších informácií má Bratislavský samosprávny kraj záujem objednať prevádzku autobusovej linky do Hainburgu ešte v tomto roku. „Aktuálne sa rokuje s partnermi o podmienkach, prevádzke a financovaní. S prevádzkou linky sa uvažuje od septembra 2022," uviedla hovorkyňa BSK Lucia Forman. O návrhu riešenia dopravy do Hainburgu bude rokovať aj marcová mestská rada hlavného mesta.

Doplnené 24.3.2022: Podľa návrhu, ktorý budú ešte jednotlivé strany schvaľovať, si linku do Hainburgu bude objednávať Bratislavský samosprávny kraj v rámci uplatnenia opcie u dopravcu Arriva Mobility Solutions. Dopravca má podľa zmluvy s krajom čas na prípravu prevádzky 6 mesiacov. Na prevádzku linky majú finančne prispievať aj mesto Bratislava a Dolné Rakúsko. Náklady na prevádzku by mali byť rozdelené v pomere 1/3 Dolné Rakúsko, 2/3 BSK + mesto Bratislava (tu rozdelenie 64 % : 36 %). Príspevok hlavného mesta sa odhaduje na 34- až 85-tisíc € ročne v závislosti od intervalu a počtu cestujúcich.

Pri spustení prevádzky linky sa počíta s intervalom spojov 60 minút (ako mala pôvodná linka 901), v prípade dostatočného počtu cestujúcich je možné jeho zníženie na 30 minút. Návrh tarify počíta so základným neprestupným cestovným vo výške 2,50 € a zľavneným vo výške 1,50 €. V prípade nákupu cez mobilnú aplikáciu IDS BK by lístok platil 60 minút a bol prestupný aj v rámci zón 100+101. Návrh obsahuje aj viacero typov predplatných cestovných lístkov. Úsek v Rakúsku by bol celý v zóne 190, ktorá by zodpovedala trom štandardným regionálnym zónam.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: 3pa3ck3 #91:
Áno.
Reakcia na: upravovač fotiek #90:
Ako prípoj na vlaky S7?
Zišlo by sa to teraz keď bude výluka vlakov medzi DNV a Marcheggom.
Reakcia na: D555.3008 #88:
Poslu marsutky alebo par odchodov proste vynechaju.
AK bude Arriva jazdiť v tom cestovom poriadku DPB /len spod mosta snp/ v intervale 60 min. s jedným vozidlom ,tak to NEBUDU stíhať obrat už pri menšom meškaní!!
Reakcia na: Trolley #86:
DPB najviac prepravil cestujucich na 901 v poslednom roku prevadzkovania tejto linky cca 163000 cestujucich./bolo to aj publikované na stranke imhd/
Mnohokrát sa cestujuci už pod Mostom SNP nevedeli dostať do busu a to na Einsteinvej cakali dalši!/Vlastná skusenosť/
A prečo nebolo nikdy zvýšená cena?? To neviem a pre Rakušakov to bol *bagateľ*až tej cene neverili ,že tak lacné!
Reakcia na: gejza #85:
Bol si sa niekedy reálne odviezť linkou 901? Predpokladám, že asi nie. Inak by si vedel, že tá linka bola dosť využívaná a dôvod jej zrušenia zo strany DPB bol ten, že za celú dobu prevádzky ani raz nezvýšili cenu a ani nepracovali na marketingu.
Reakcia na: S499.1023 #84:
- len na objasnenie -

Valec v príspevku č. 27 poodhalil detaily materiálu, ktorý ešte v tom čase nebol zverejnený (vyplýva z toho, že má blízko k jeho autorom či schvaľovateľom). Taktiež z debát vyplýva, že profesne má blízko k IDS BK.

Ako som už uviedol skôr, predpokladám, že pri vytvorení novej linky (resp. obnovení zaniknutej) sa vychádza z relevantných štatistických dát.

Súčasne som v príspevku č. 79 požiadal o radu, kde by som mohol nájsť určitý typ štatistických dát, ktorý sú z môjho pohľadu pre proces zriadenia/obnovenia linky nevyhnutné. Valec mi vyjadril svoj názor, spomenul, že pochybuje o existencii takýchto dát. Reagoval som úvahou, že tento typ dát s najvyššou pravdepodobnosťou existuje, zároveň som uviedol svoj názor, kto ich zbiera a odkiaľ by ich bolo možné v prípade potreby získať. Každopádne ďakujem Valcovi za poskytnuté odpovede. 👍

Pokiaľ to však správne chápem, tak dáta, ktoré považujem z môjho hľadiska za relevantné, sa medzi podkladmi pri tvorbe materiálu uvedeného v príspevku č. 57 nenachádzali. Nezostáva mi tak nič iné, než naďalej zastávať názor, že materiál bol spracovaný na základe neúplných dát a v tomto prípade víťazí politický marketing nad zdravým rozumom.
Reakcia na: gejza #83:
Akože IDS BK je nejaký štátny bezpečnostný orgán s cezhraničnou pôsobnosťou???
Reakcia na: Ike #82:
z predchádzajúcich debát vyplynulo, že po profesnej stránke má blízko k IDS BK, súčasne v príspevku č.27 v rámci tejto debaty poodhalil údaje, ktoré ešte neboli zverejnené ... mal som pocit, že ako "insider" by mohol vedieť viac 🤔
Reakcia na: gejza #81:
A čo s tým má Valec? 😂
Reakcia na: Valec #80:
Snáď v Rakúsku existuje evidencia obyvateľstva vrátane tam žijúcich cudzincov - ak už nie na centrálnej tak aspoň na municipálnej úrovni. Ak už pominiem bezpečnostné hľadisko, tak je to celkom slušný zdroj z pohľadu výmeru a výberu miestnych daní a poplatkov ako aj podklad pre čerpanie vybraných foriem štátnej podpory fyzických osôb.

Práve tieto čísla by boli užitočné pre obe strany - buď ako argument pre zavedenie alebo práve odmietnutie prípadnej linky ... .

Napísal si " Od toho roku zároveň nedošlo k nejakému signifikantnému vplyvu presídleniu obyvateľov" ... tak som predpokladal, že toto tvrdenie je podložené štatistickými dátami.
Reakcia na: gejza #79:
Pochybujem, že sa vedie nejaká evidencia, ktorú žiadaš a že je verejne prístupná. Samozrejme, nejaké odhady o existujú, ale nepamätám si presné číslo.
Reakcia na: Valec #78:
ďakujem za odpoveď ... v tom prípade Ťa poprosím o radu, kde by som našiel údaj, koľko občanov Slovenskej republiky oficiálne bývalo v roku 2017 a v roku 2021, resp. na úvod roka 2022 dotknutých rakúskych obciach ? A vieme aj ich adresy (aspoň okres) trvalého pobytu ? ... predpokladám, že ide o Wolfsthal a Hainburg

áno, je zrejmé, že určité počty budú cestovať aj smerom do AT (napr. gastarbeiteri, cez víkendy výletníci, nákupy), ale mňa zaujíma najmä počet tam oficiálne žijúcich občanov Slovenska
Reakcia na: gejza #75:
Roky 2018-2021 chýbajú z toho dôvodu, že:
- súbežne tam jazdil DPB aj SL, takže počty to ovplyvňovalo (a nemusím hovoriť, že SL to robil ako komerčnú linku a dáta z nej logicky neposkytoval),
- z dôvodu Covidu boli uzavreté hranice, takže sa pomerne dlhé obdobie nejazdilo vôbec a aj v čase kedy sa jazdilo, boli počty prepravených cestujúcich ovplyvňované jednotlivými opatreniami, ktoré ale na potrebu spojenia majú len dočasný vplyv).

Takže rok 2017 je posledný kompletný, neovplyvňovaný rôznymi obmedzeniami. Od toho roku zároveň nedošlo k nejakému signifikantnému vplyvu presídleniu obyvateľov, ani k zmenám lokalít, ktoré boli cieľom tam cestujúcich ľudí (obchody, nemocnica, Europlasma, kultúra).
Reakcia na: si #76:
Mám pocit, že si evidentne nepochopil moju argumentáciu ...

mne ide o to, aby sa linky nezavádzali hurá systémom v dôsledku predvolebnej aktivity, ale aby by podložené reálnymi faktami

Zoberme si napríklad linku 154 (mám pocit, že k lokalite, kam premáva, máš pomerne blízko) - síce v tej oblasti oficiálne žijú jednotky ľudí, ale evidentne existujú relevantné podklady vzťahujúce sa k výraznému dopytu po busovej linke počas voľných dní (najmä od jari do jesene). Určite sa vykonávalo štatistické meranie premávky v určených obdobiach, zo strany Mestapa boli určite výstupy o zvýšenom počte priestupkov vzťahujúcich sa k parkovaniu, ... . Tieto čísla boli určite spracované do nejakej analýzy, premávka linky je priebežne vyhodnocovaná a keďže sa od tohto víkendu obnovila, tak asi ide o úspešný projekt.

Takže aj vo vzťahu k preprave do zahraničia očakávam relevantné fakty a nie domnienky. Nič viac a nič menej.
Reakcia na: gejza #74:
takze ak nebude premavat napriklad L93 z hlavnej stanice do petrzalky, tak udaje nam budu hovorit ze nik nou necestuje (kedze nepremava) a teda netreba ju ? 😃
Reakcia na: Valec #73:
Samozrejme, že som si to všimol, ďakujem za upozornenie. Prečo potom absentujú dáta za roky 2018 - 2021 ? Údaje v časovom rade a ich komplexná analýza by dali komplexnejší obraz (vrátane zobrazenia vplyvu pandemických opatrení) než len jedno číslo vytrhnuté z kontextu.

Plne akceptujem, že určité kruhy v predzvesti komunálnych volieb vystreľujú marketingové balóniky, ale opätovne akcentujem potrebu používať zdravý rozum a dodržiavať pravidlá stanovené legislatívou upravujúcou narábanie s rozpočtovými prostriedkami.
Reakcia na: Arrivaderci #72:
Nech sa robí preprava na základe kvantifikovaných údajov ... ak na ich základe vznikne relevantný dôvod takýto typ prepravy zaviesť, tak sa o tom môže diskutovať a mať aj dostatok argumentov ...
Reakcia na: gejza #71:
Ak si si materiál poriadne pozrel, tak si sa na str. 11 (15. strana PDF súboru) dočítal, že DPB v roku 2017 na tejto linke prepravil 136 738 cestujúcich.
Snáď má NKÚ vydanú metodiku, podľa ktorej zhodnotí, či je to dosť alebo nie.
Reakcia na: gejza #71:
Cize ma sa robit iba spojenie pre Slovakov a nie aj pre Rakusakov, co napriklad cez vikendy chodia k nam do Bratislavy nakupovat, na vylety a za kulturou? Staci sa pozriet na parkovisko v Auparku cez vikend a zistis, kolko cestujucich by mohli autobusy ziskat 🙂
Reakcia na: TeBeCe #57:
materiál som si pozrel, ale chýbajú mi tam vstupné dáta, z ktorých je možné jednoznačne odvodiť akúkoľvek potrebu zavádzať dopravu do/zo zahraničia na tomto konkrétnom úseku .... na strane 4 je síce uvedené slovné spojenie "početná slovenská komunita", avšak bez akejkoľvek kvantifikácie - je skutočne zarážajúce, ak pri vynakladaní verejných prostriedkov z rozpočtu Mesta/VÚC kompetentní vychádzajú z domnienok ... zákon o rozpočtových pravidlách a s ním súvisiace predpisy jasne definujú zásadu hospodárnosti a efektívnosti pri zaobchádzaní s verejnými zdrojmi ... celkom ma bude zaujímať ako sa k tomu celému postavia príslušné kontrolné orgány Mesta/VÚC, resp. ako to zhodnotí NKÚ
Reakcia na: 810zssk #66:
Až tak sa v tej oblasti nevyznám, aby som vedel povedať, či je Petronell taká významná obec, ale takéto predĺženie by predĺžilo linku 901 o cca 20 minút jazdy a 13,6 km, čo by bolo celkom dosť a je otázne, či by na to AT prispelo, keď by sa jazdilo v súbehu so železnicou a 275.
Ak už silou mocou chceme mať nejakú sondertarifu do Rakúska a zároveň rátame s tým že väčšina ľudí v regiodoprave bude cestovať v systéme check-in/check-out, prečo to nejde takto?

- Pre CL1C stanoviť akúkoľvek sumu ktorú objednávatelia uznajú za vhodnú, s tým že bude mať dve hodnoty: Samostatne (lístok len na 901) alebo v kombinácii s IDS tarifou (teda so zachovaním degresie pri dlhších cestách).
- Pri použití karty (dopravnej alebo EMV) fungovať normálne v režime check-in / check-out, s tým že pri zúčtovaní sa pri 901 uplatní príslušné cestovné (ak ide o cestu v ktorej sú aj iné linky, tak tá "kombi" cena, inak "samostatná" cena.
- Pri platbe cash a vydaní adresného lístka (napr. kúpa v regiobuse) štandardný postup, s tým že pre rakúsku zónu sa uplatní príslušné cestovné. Toto by platilo aj pri platbe cash priamo v 901. Zároveň v MPA umožniť predaj lístka pre kombináciu 100+101+AT (v regióne príslušnú kombináciu podľa miesta nástupu).
- Pri platbe cash a použití neadresného lístka (napr. žlté automaty) si cestujúci kúpi lístok len na BA (resp. do BA), s tým že pri prestupe do 901 doplatí "kombi" cenu vodičovi.
- Pri PCL buď navrhnutý systém, alebo opäť dve rôzne ceny podľa toho či je PCL zakupovaný samostatne, ale v kombinácii s inými zónami. Alternatívne proste stanoviť že rakúska zóna sa počíta ako 3 zóny a použiť bežný cenník.
- Sieťové lístky uznávať aj do AT zóny.

Znie to zložito keď to takto rozpíšem, ale z pohľadu cestujúceho je to jednoduché:
- S kartou sa len pípate pri nástupe a výstupe rovnako ako na ostatných regionálnych linkách.
- Ak platíte v hotovosti, vyžiadajte si lístok do zóny XYZ. Ak v mieste vášho nákupu takýto lístok v ponuke nie je (napr. v stánku, alebo žltom automate), kúpte si štandardný lístok do Bratislavy - pri nástupe do 901 sa ním preukážete vodičovi a doplatite rozdiel v cestovnom.
- Do Rakúska môžete použiť aj celosieťové lístky IDS BK (napr. 24-hodinový pre celý región) bez doplatku.

PCL by vlkom vysvetľovať ani nebolo treba, lebo by fungovali rovnako ako ostatné PCL, akurát s inou cenou za rakúsku zónu.

*****
Toto platí za predpokladu že naozaj musíme rozlišovať vnútroštátne a medzištátne lístky. Inak najvhodnejšie by samozrejme bolo mať normálnu regio tarifu, s tým že zóny na 901 by boli 100+3 regio zóny (1. zóna by mohla byť nejaká zastávka na hraničnom priechode, 2. zóna Wolfsthal a 3. zóna Hainburg).
Reakcia na: 810zssk #67:
Je to celé nejaké divné. Komu pomôže táto čiastočná integrácia?
Reakcia na: Trolley #64:
A hlavne ani v tej aplikácií si nebudeš vedieť kúpiť kombinovaný lístok pre AT + iné zóny ako bratislavské. Lebo to by bol potom systém asi moc jednoduchý.

Fakt nerozumiem tejto navrhovanej tarife.
Reakcia na: Urbanway 2423 #59:
Dá, ale ten Petronell by bol oveľa pohodlnejší prestupný bod + samotná obec je zaujímavá destinácia. Ono je to veľmi malý kúsok od súčasnej konečnej.
Reakcia na: 810zssk #58:
S tymi jednorazovymi listkami je to uplna divocina, ale treba vyzdvihnut, ze sa tam tentokrat konecne myslelo na denne dochadzanie a este to aj ako-tak zaintegruju do BID, takze z tohoto pohladu bude ovela privetivejsie ako cokolvek, co tam bolo doteraz.
Materiál hovorí len o linke 901. Otázka znie, či sa aktívne rieši aj obsluha Bergu, alebo Kitsee napr. ako linka 902.

Čo sa CP 901tky týka, možno by bolo dobré obrátiť sa na mesto a kraj, aby odchody tejto linka zosúladili s linkou S7. Inak to je čo za diskriminácie, že ak chcem s tým lístkom cestovať aj v rámci IDS BK, musím si ho kúpiť cez aplikáciu. Ak to v Rakúsku vychádza na 2 tarifné zóny, prečo sa rakúsky úsek bude počítať ako 3 zóny. Rokovalo sa o obnovení spoločného lístka 901 + OBB?
Reakcia na: 810zssk #58:
Otazka ci za to moze BSK/BA alebo to bola podmienka Rakusakov, aby prispievali 1/3 na projekt.
Reakcia na: Urbanway 2423 #61:
Samozrejme, avšak vzhľadom k tomu, aký CP je v materiáli na schválenie, nedávam šancu tomu, že by sa s odchodmi hýbalo.
Reakcia na: Jak44 #60:
A nestačilo by posunúť odchody 901 aby pasovali ku vlakom?
Reakcia na: Urbanway 2423 #59:
Dá, len tam bude veľká časová medzera medzi 901 a S7. Tá momentálne odchádza z Wolfsthalu v 57. minúte, čiže prestupný čas bude niekde okolo 30 minút.
Reakcia na: 810zssk #58:
Nedá sa na vlak prestúpiť už v Hainburgu, Ungartor a Kulturfabrik sú iba 200 metrov od autobusových zastávok?
Reakcia na: TeBeCe #57:
Tá tarifa je divná, zas sa to vymýšľa čo najzložitejšie. Najviac ma zarazilo že lístok pre 100+101+AT (dostupný len v appke - prečo preboha?) chcú deliť na dva lístky - jeden pre 100+101 a druhý pre 901ku. Čo je to za blbosť, veď to znamená len že z časti ceny medzinárodného lístka (oslobodeného o DPH) budú platiť DPH. To konzekventne popiera celý zmysel prečo sa vôbec pre Hainburg alternatívna tarifa vymýšľa. Pobavil má tiež nápad že rakúska zóna má mať vyššiu hodnotu vzhľadom na jej "zahraničnosť" keď zahraničnosť reálne znamená akurát to že sa z toho neplatí DPH (takže ak čokoľvek, cena by mala byť nižšia).

Čo sa dopravy týka, veľmi ma mrzí že nikoho stále nenapadlo to predĺžiť do Petronellu na stanicu kde by bol možný jednoduchý prestup na vlaky a tým by 901 potenciálne slúžila aj na spojenie s ďalšími lokalitami na trase Pressburger Bahn.
Reakcia na: FFF13 #55:
Napríklad v tom, že L215 po Patrónku je v súbehu s L37. Preto by stačilo vybrané spoje L37 potiahnuť do Mariánsky v intervale 24, resp. 30/60/30/60/60.
Reakcia na: si #46:
V čom nepovažuješ za šťastné zrušenie 37 do Marianky?
Reakcia na: 810zssk #53:
Presne tak.

Adresný CL je v tomto kontexte myslený ako ten, ktorý bol predaný v €.
Reakcia na: Valec #44:
Ďakujem. Som teda zvedavý na tú tarifu. Inak v IDS JMK platia do Rakúska bežné lístky, čiže môcť môže. Ale chápem že je to problematické. Predpokladám že v JMK pri neadresnom lístku proste tú DPH platia (sankcia za zaplatenie DPH navyše neexistuje) a ak je adresný, tak nie.
Reakcia na: 3pa3ck3 #47:
Čiastočne tak, že český štát dostáva viac než je povinné...
Reakcia na: S499.1023 #41:
Autobusovú linku do Laa v rakúskom úseku využívajú z 2/3 Rakúšania. Preto je logické, že je (dostatočným) verejným záujmom rakúskych strán o prevádzku takéhoto spojenia.


Predpokladám, že v prípade hainburgskej linky väčšinu tvorili Slováci.
Reakcia na: BA2301 #49:
Nie, Juhomoravsky kraj susedi len s Dolnym Rakuskom, Horne Rakusko zacina az niekde v polovici Juhoceskeho kraja.
Reakcia na: S499.1023 #41:
Nie je to tým, že ide o úrady rôznych spolkových krajín? (Dolne a Horné Rakúsko)
Reakcia na: IBBI #3:
1. Reč nie je o DPB ale of Arrive.
2. Linka do Hainburgu bola prevádzkovaná ako komerčná linka, som prekvapený, že teraz sa hovorí o dotáciách.
3. Takéto situácie som zažil aj inde v Európe, a vždy to bolo najväčšie mesto v regióne, ktoré malo záujem na podpore hromadnej dopravy a obmedzení individuálnej dopravy - to za nejaké dotácie stojí.
4. Trojka platí samozrejme aj vovnútri štátu. Je v záujme Bratislavy, aby dochádzajúci pracujúci používali verejnú dopravu, a preto je normálne potiajnuť linky MHD aj trocha za hranice mesta.
5. Trojka a štvorka síce protirečia tomu, čo som napísal v jednotke, ale Bratislava a Bratislavský kraj majú mať záujem na presune cestujúcich do verejnej dopravy, a to aj na úkor svojic striktne teritoriálnych hraníc.
Reakcia na: Valec #44:
Ako to je s DPH riešené pri cezhraničnej platnosti lístkov napr. IDS JMK?
Reakcia na: gejza #37:
"Tak na jednej strane sa zruší linka 37 do Marianky, aby linky MHD obsluhovali len Mesto (čo dáva logiku a je plne v súlade s racionálnym alokovaním verejných zdrojov) a na druhej strane chceš potiahnuť linku 80 až do zahraničia ... "
zrusenie linky MHD do Marianky nepovazujem za stastne....
a co sa tyka alokovania zdrojov, pokial MHD chapeme len ako socialnu sluzbu pre tych co inu moznost nemaju, tak je to ok.... ale potom nech mesto neprudi vodicov s tym ze nemaju pouzivat tie hnusne auta....
pokial ale mesto chce robit co sa da pre to aby tych aut v meste az tolko nebolo, tak je potrebne obsluhovat aj taketo lokality, dlhodobo, pouzitelne (=nie raz rano a 2x popoludni 😃 ) a bez akychkolvek co len pardnovych dier v prevadzke pri zmene dopravcu alebo preto ze niekto na urade chcel niekde len usetrit, pretoze aj kratky vypadok poskytovanej sluzby zanecha v dotknutych ludoch dlhodobu spomienku a potrebu to auto minimalne niekde mat pre pripad ze sa taka situacia opat vyskytne, no a ked ho uz maju tak ho treba predsalen obcas aj dakam prevetrat.....
Reakcia na: Valec #44:
Pri vlakoch do Rajky sa dá prestúpiť na ŽST Petržalka, otázka je nakoľko je to atraktívne. Viesť tu linku ďalej by asi nemalo význam.

Kedy ba linka 902 mohla byť na programe rokovaní? Zaoberá sa tým niekto cielene?

Čo znamená špeciálna tarifa čiastočne kombinovateľná s tarifou IDSK BK?? Predpokladám, že CP bude koordinovaný s vlakmi linky S7.
#40: Nakoľko sú medzinárodné lístky oslobodené od DPH, nemôže tam platiť bežná tarifa, preto tam bude špeciálna. Ale čiastočne kombinovateľná s tarifou IDS BK.

#43: Znamená to toľko, že niekto prišiel (asi pre mesiacom) s návrhom takejto linky. Ale ešte to na programe rokovaní ani len nebolo, horizont ťažko odhadnúť.
Linka 801 čaká na nájdenie partnera na maďarskej strane. Starosta Rajky vie čo je potrebné, musí to pre obyvateľov svojej obce vybaviť. Vlak, hoc aj s častejšími spojmi, by bol len slabou náhradou, keďže tie "slovenské lokality" sú od 700 metrov až do 3 km (t.j. 8 až 35 min.) pešo od stanice.
Reakcia na: Valec #39:
Návrh na novú linku 902 sa rysuje, budúcnosť ukáže znamená v ľudskej reči čo? V akom časovom horizonte by to bolo? Nemôžu sa obe linky spustiť naraz? Budú tieto linky súčasťou IDS BK?

Ako je to s linkou 801. Plánuje sa jej obnova, alebo sa bude tlačiť na posilnenie koľajovej dopravy?
Reakcia na: S499.1023 #41:
Nevidím do hlavy rakúskych orgánov, ale z ich doterajšieho postoja je zrejmé, že je (mierne povedané) zdržanlivý.

Pokiaľ ide o literatúru, preferujem detektívne príbehy. Tebou uvedený autor pravdepodobne tvorí iný žáner. 😃
Reakcia na: gejza #26:
Zatiaľ čo miera záujmu rakúskych orgánov o tú istú problematiku vo vzťahu k JMK sa limitne blíži jednotke? Nebude to v skutočnosti o tom, o čom je tá Dzurindova kniha?
Reakcia na: Valec #39:
Bude to integrované do IDS BK, alebo sa ráta s nejakou špeciálnou tarifou?
Skúsim porade (opakujúce sa otázky sú zodpovedané vždy k prvému príspevku):

#28, #29: Začínať bude pod Mostom SNP

#29:
- spojenie po nábreží lepšie zabezpečia linky 50 (aj keď len jednosmerne), 70 a v budúcnosti aj 40, než medzinárodná linka s hodinovým intervalom. Navyše jazda na ASMN znamená o.i. predĺženie trasy, a teda buď zhoršenie intervalu (75+ min.) alebo vozidlo navyše a zbytočné prestoje.
- vnútroštátnu tarifu si rakúska strana medzi sebou prerokovala a prišla k záveru, že to nie je vhodné riešenie. Navyše by v takomto prípade bola linka v súbehu s S7, čo je v rozpore s nejakým predpisom (nepochopil som presne kontext).
- návrh na novú linku (dajme jej pracovné číslo 902) sa rysuje, budúcnosť ukáže

#31: Na linku MHD sa vzťahuje iná legislatíva týkajúca sa práce vodiča ako na medzinárodnú linku. Takže predĺženie bežnej linky MHD by znamenalo, že každý jeden vodič, čo sa na nej vyskytne sa musí pre daný turnus riadiť tými prísnejšími podmienkami, čo by značne komplikovalo celý systém zadeľovania práce (len kvôli tomu, že to niekto raz otočil do Kittsee). Takže toto nie je cesta.

#38: Evokuje to správny pocit, určite sa dozvieš, aký ten pomer je. 😉
Reakcia na: Valec #27:
ad 1 - formulácia "v dohodnutom pomere" vo mne evokuje pocit, že jeden z partnerov bude hradiť viac a druhý menej ... mýlim sa ?

Vopred ďakujem za objasnenie.
Reakcia na: Urbanway 2423 #31:
Tak na jednej strane sa zruší linka 37 do Marianky, aby linky MHD obsluhovali len Mesto (čo dáva logiku a je plne v súlade s racionálnym alokovaním verejných zdrojov) a na druhej strane chceš potiahnuť linku 80 až do zahraničia ...

Pozri, v oblasti vodárenstva už desiatky rokov platí, že bratislavské vodárne poskytujú konkrétne služby aj pre obce v Rakúsku. Z rakúskej strany vyvstala potreba, došlo k osloveniu slovenskej strany, prebehli rokovania, uzavreli sa príslušné dohody, ktoré sa priebežne upravujú a spolupráca normálne prebieha, samozrejme, že za poskytnuté služby sa uhrádza adekvátna protihodnota. To isté si predstavujem aj v oblasti verejnej dopravy. Ak existuje konkrétny problém na jednej či druhej strane, tak sa osloví príslušný partner a po rokovaní sa príde k záveru, či a akým spôsobom bude daná vec riešená.

Skutočne neviem, načo je dobré robiť takúto partizánčinu, teda realizovať zo slovenských verejných (!) zdrojov službu na cudzom území pre:
- ľudí s trvalým pobytom v zahraničí (týchto nech obsluhujú mieste orgány)
- ľudí, ktorí tam oficiálne neexistujú

Budem sa opakovať, ale ak raz niekto emigroval, tak je to jeho slobodné rozhodnutie, avšak okrem užívania si benefitov musí znášať aj prípadné obmedzenia.
Reakcia na: Urbanway 2423 #31:
Petržalka - Kittsee je 3,60 spiatočný a 9 Eur týždenný, treba zakúpiť v pokladnici ZSSK.
https://www.zssk.sk/cestujeme-vyhodne/ceny-zlavy-zahranicie/rakusko/europa-regional-rakusko/

Jednosmerný je drahší, napr. v e-shope OEBB za 4,10, na Slovensku to bude podobne ale určite viac ako za spiatočný.
Reakcia na: Urbanway 2423 #34:
Ja to vidim skor, ze vsetky spoje pojdu na Nesto a zachadzat sa bude na Kapitulsky dvor nieco na sposob ako L30 Segnare .Cintorin Petrzalka zachadzka uz neviem ako riesit - mozno od TPD k Cintorinu Petrzalka kazdych 30-60 minut.
Reakcia na: Trolley #33:
Akože v špičke je pri Neste 15-minútový interval, čo by pre obsluhu Kittsee, Bergu a K1 stačilo (30-minútový interval do Kittsee by mohol stačiť), problém by bol hlavne mimo špičiek, kde je teraz buď 24, alebo 30-minútový interval, čo do budúcna určite nebude postačovať už len kvôli Nestu. Z tohto dôvodu by asi malo zmysel zaviesť ďalšiu linku, ktorá by obsluhovala Kapitulský dvor a Cintorín Petržalka, na čo by podľa mňa stačil aj nejaký okružný minibus od stanice v intervale 15/30 minút.
Reakcia na: Urbanway 2423 #31:
Otázka je, či by potom všetky spoje L80 išli v smere Nesto. Ak hej, musela by sa doriešiť obsluha Kapitulského dvora a Cintorínu Petržalka.
Reakcia na: Valec #27:
Otázka znie či bráni niečo tomu, aby fungovala vnútroštátna doprava na oboch stranách. Lebo to by mohlo zvýšiť príjmy z cestovného. Druhá vec je, že na slovenskej strane si neviem veľmi predstaviť pridanie ďalších zastávok ak má bus vyrážať z pod Mosta SNP. Jedine možno pri štátnej hranici Berg pri tom vojenskom bunkri.

Ďalšia otázka znie či sa neuvažuje aj s linkou 902 v smere Berg, Kitsee, resp. či sú nejaké plány aj ohľadom obnovenia L801, alebo 901 to všetko začína aj končí.
Reakcia na: Arrivaderci #29:
Škoda, že asi nebude vôľa na predĺženie 80 od Nesta do Kittsee po K1, ktorá by obslúžila väčšiu časť Petržalky a nemusela by sa zavádzať nová linka. Možno by mohla polovica spojov 80 jazdiť ku K1 a polovica do Bergu. Inak, pre obsluhu K1 by stačilo posilniť 299, aj keď vlaky v AT majú na tejto trati nejakú fixnú sadzbu alebo čo, lebo lístok do Kittsee stojí toľko, čo lístok do Viedne (cca 15€), čo je celkom dosť na taký krátky úsek.
Reakcia na: 3pa3ck3 #28:
Z komentára vyplýva, že sa pôjde po trase L901.
Reakcia na: Valec #27:
- ako sa pytal 3pack: neplanuje sa potiahnut 901 tym padom od ASMN cez Most SNP aby sa pripadne zlepsilo spojenie nabrezia na ASMN/Regio linky?
- nebolo by mozne zaviest od hranic Rakusku tarifu, aby im nevadila vnutrostatna prevadzka?
- nemohla by sa zvazit aj nejaka linka 902 ktora by obsluzila Berg, Kittsee (hlavne obchodne zony kam chodi vela Slovakov) - lebo K1 a K2 shopping su dost biedne obsluzene linkou 299 a aut (minimalne pred covidom) tam chodilo strasne vela z BA.
Reakcia na: Valec #27:
Ad 4: Bude teda začínať na Nivách alebo pod Mostom SNP?
Keďže čoskoro bude materiál (do MsZ) o linke verejne dostupný, pustím sem niekoľko informácií na doplnenie textu. Berte to zatiaľ ako návrh, keďže to celé ešte musí prejsť schvaľovaním a v rámci toho môže prísť k nejakým drobným úpravám (prípadne aj k zamietnutiu).
1. Linku bude objednávať BSK, na jej financovanie budú prispievať v dohodnutom pomere HMB a Dolné Rakúsko.
2. Linku bude prevádzkovať ARRIVA Mobility Solutions (teda príde k uplatneniu opcie).
3. Začiatok premávky je plánovaný na 1.9. (je možné že sa to posunie na 5.9.), čo nesúvisí so žiadnymi voľbami ale s tým, že k dohode všetkých strán došlo vo februári 2022 a AMS má podľa zmluvy 6 mesiacov na prípravu.
4. Rozsah prevádzky bude takmer identický s pôvodným CP linky 901 (trasa aj CP budú bez zmeny, len v nedeľu sa bude jazdiť menej).
5. S vnútroštátnou dopravou na území AT sa nepočíta, na SK je to ešte otvorené (zmysel by to však malo len ak by sa podarilo zriadiť nové zastávky).

K tomu čo tu už odznelo... linka nemá ambíciu slúžiť len na zvoz slovenských občanov bývajúcich v Rakúsku, ale aj pre tých, čo žijú na Slovensku a v Rakúsku pracujú (a tých zrovna tiež nie je málo) ako aj pre všetkých ostatných, ktorí sa na danej trase budú voziť za inými aktivitami.
Reakcia na: oravec #25:
Vo viacerých diskusiách bol prezentovaný argument, že miera záujmu rakúskych orgánov o danú problematiku sa limitne blíži k nule. Je teda zrejmé, že nikto nepotrebuje objaviť teplú vodu, skôr ide o to, aby za rokovacím stolom boli obsadené všetky miesta rezervované pre zainteresované útvary jednotlivých krajín.
Dobrý deň,
ja by som sa chcel len spýtať, či je naozaj potrebné znovu vynaliezať teplú vodu, ak ju už niekto dávno vynašiel?
Medzi príhraničnými regiónmi v EÚ predsa úplne bežne a štandardne existujú nielen autobusové, ale aj električkové spojenia MHD, resp. lokálnych dopravcov, ktorí cezhraničné linky zabezpečujú koordinovane a v rámci fungujúcej medzinárodnej spolupráce, často aj v rámci cezhraničných integrovaných dopravných systémov. Nejde pritom iba o linky v západnej Európe (napríklad Basel – Saint Louis, Strassburg – Kehl, Ženeva – Annemasse, Maastricht – Hasselt - vo výstavbe), ale aj o linky u našich susedov, teda napríklad cezhraničné linky fungujúce medzi Libereckým krajom, Poľskom a Nemeckom alebo medzi Ústeckým krajom a spolkovou krajinou Sasko. A je takmer isté, že na podobné projekty existujú v EÚ peniaze, treba to len chcieť a spolu to vybaviť.
Nedá sa to teda urobiť tak, ako sa to robí inde?
Ďakujem.
https://blog.sme.sk/pedrooravec/nezaradene/klamal-primator-vallo-pred-dvomi-rokmi
https://blog.sme.sk/pedrooravec/nezaradene/ten-t-mhd-a-rakuske-maslo
Reakcia na: piggee #18:
"Tlak na lokálnu samosprávu bol, ale pre NOE je to zanedbateľná vzorka."

... je to síce krutá pravda, avšak postoj NOE nemôže byť argumentom, ktorým sa bude tlačiť na príslušné orgány v Slovenskej republike. Je určite mnoho iných lokálnych problémov, ktoré majú slovenskí emigranti v zahraničí a nevšimol som si, že by napríklad nízku hodnotu stravovacej jednotky v slovenskej materskej škôlke v Báčskom Petrovci riešil Trenčiansky samosprávny kraj.
Reakcia na: Viko #10:
je fajn, že si citoval moje slová, avšak opomenul si pokračovanie tej vety "samozrejme sa berie do úvahy aj sezónnosť." .... práve tam je priestor pre turistiku, víkendové výlety, ad hoc podujatia (nielen) pre obchodných cestujúcich.

Nie, nemám obsesiu trvalým pobytom, ide mi výlučne o dodržiavanie zásad hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov (či už ide o rozpočet na štátnej alebo municipálnej úrovni). V týchto prípadoch sa jednoducho vychádza z oficiálnych čísel a prostriedky je možné alokovať len podľa striktne stanovených pravidiel. A ak raz niekto žije v zahraničí, tak sa na neho budú vzťahovať pravidlá platné v tamojšej jurisdikcii a jeho potreby (ne)bude saturovať tamojší verejný sektor. Títo ľudia si dobrovoľne zvolili pobyt mimo Slovenskej republiky a taktiež dobrovoľne vzali na vedomie, že s existujúcimi benefitmi musia akceptovať aj prípadné obmedzenia.

Pokiaľ však existuje problém vzťahujúci sa k dvom celkom/jurisdikciám, tak je zrejmé, že ho musia riešiť obaja. V opačnom prípade by sa na jednej strane plytvalo a na druhej parazitovalo. Rozumná dohoda oboch/všetkých zainteresovaných je vždy najlepším riešením. To však musí najprv zvíťaziť zdravý rozum nad predvolebnou kampaňou.
Reakcia na: Petto #21:
A bude rakuska rampa rozumiet slovenskemu ovladacu? 😃
Tam su mozno dva metre miesta medzi odbockou na signalku, co je na nasom uzemi (a samozrejme, ze s povolenim vjazdu aut az po ciaru, dokonca tam tusim aj parkuju) a rakuskou odbockou cez kolaje. A ten parmetrovy usek “medzi” neviem, ci je rakusky alebo nas. Pocas vrcholu hysterie v nom boli postavene plastove znacky, aby chripka vedela, ze hranice nie su korzo.

Prva odbocka vlavo je SVK a druha hned za stromom je AUT
https://mapa.cyklokoalicia.sk/bratislava/public/storage/uploads/97umdJLfPcGRA39apCf0IG62fLvRT5Rnze6o7KK1.jpeg
Reakcia na: kecho #20:
Tak rampu s ovladacom pre MHD vozidla
Reakcia na: IBBI #19:
Ta cesta je prejazdna, len je tam zakaz vjazdu kvoli autistom, lebo by potom vsetko lozilo tade a nie cez Jarovce.
Reakcia na: D555.3008 #15:
Alebo 80 potiahnut do Kittsee (ak sa spravi cesta).
Reakcia na: gejza #2:
Vacsina, co tam prespava ma nahlaseny pobyt na oboch stranach hranice.
Tlak na lokalnu samospravu bol, ale pre NOE je to zanedbatelna vzorka.
Reakcia na: D555.3008 #15:
Ak sa nemýlim, opcia na Hainburg sa dá uplatniť v súčasnej zmluve s Arrivou, takže ani súťažiť netreba.
Reakcia na: 3pa3ck3 #13:
Priamo nemoze, nepriamo ano. Na autobuse moze byt napriklad logo Bratislavy a bude z toho reklamna aktivita objednavana mestom. Alebo bude vytvorena zastavka na hraniciach a mesto bude prispievat na dopravu potial, podobne ako prispievaju niektore obce za 'nadstandardnu' dopravu pre svojich obyvatelov.
Dokonca ak by velmi chcela, mohla by prispievat aj Petrzalka podobne ako prispieva Zahorska Bystrica na L36, aj ked v pripade Hainburgu bude motivacia mestskej casti minimalna, ak nie nulova.
Ja si myslim že by IDS Bratislavskeho kraja mal vypisať sutaž na prevadzku tejto linky kde by jednoznačne stanovil grafikon, podmienky prepravy, a cestovne.Nevidim dovod že by sa potom nemohol prihlasiť DPB,Arriva alebo aj iní.
Ešte predtym by sa mali na urovni Bratislavskeho samospravneho kraja a kraja Niederosterriech dohodnuť na prevadzke verejnej dopravy medzi tymito krajmi - čo je v zaujme oboch krajov. Linka 80 čo konči na Neste cca 200m od hranic si viem dobre predstaviť, že by tam končili linky 297 a 299 VOR/Rakuske/ .Je tam otazka prejazdnosti cesty .Je to vlastne otazka rozvoja uzemia ako na strane SK aj Rakuska.
Reakcia na: Viko #5:
Hranica je ciara na mape v “dobrych casoch”. V realite sa moze hocikedy uzavriet.
Reakcia na: birch #12:
Za slovenskú stranu to mesto riešiť nemôže, keďže podľa zákona môže objednávať dopravu iba na svojom území. VÚC zabezpečuje dopravnú obslužnosť na záujmovom území kraja (ktoré sa nemusí zhodovať s jeho administratívnymi hranicami), takže ak má ísť verejná objednávka, tak zo strany VÚC. Samozrejme, chcelo by to spoluprácu s rakúskou stranou, ale neviem, či bude ochota
Ja to vidím takto:

Nech prísliš nezovšeobecňujeme, v tomto konkrétnom prípade ide o otázku, kto a do akej miery sa chce a má podieľať na objedávaní a na zisku/strate z dopravy do Hainburgu.

- Kto to má robiť, pokiaľ viem, nie je stanovené zákonom ani zmluvou.
- Kto sa má podieľať na zisku/strate takisto nie je stanovené zákonom ani zmluvou.

Takže zjavne musí ísť o vôľu nejakého subjektu V minulosti sa vystriedalo sa mesto, kraj aj súkromník. Aktuálne, zdá sa, chce kraj a ja osobne v tom problém nevidím.
Nemyslím si však, že by sa spoj dokázal zaplatiť iba zo zisku, takže ho bude treba zadotovať. Takže kľúčová otázka je: Kto má (verejný) záujem na tom, aby sa do Hainburgu dalo dostať hromadnou dopravou?

Za mňa je odpoveď:
- mesto (napr. útlm IAD, zabezpečenie služieb pre obyvateľov s trvalým bydliskom v meste),
- kraj (napr. zabezpečenie služieb pre obyvateľov s trvalým bydliskom v regióne) aj
- Rakúska strana - obec/región? (napr. útlm IAD, zabezpečenie služieb pre obyvateľov s trvalým bydliskom v regióne)
- naopak štát (SK ani AT) to nie je, ide o zjavne lokálnu záležitosť

Tieto tri strany (resp. inštitúcie, ktoré ich zastupujú, môže ich byť aj viac) by sa teda mali stretnúť, dohodnúť si svoj podiel a ak bude dohoda úspešná, linka bude môcť zrealizovať.
Reakcia na: Viko #9:
S tou narodnostou som to blbo napisal. Proste za ciarou mas vacsinove obyvatelstvo RAKUSKE. Na tom sa asi zhodneme. 😉 Cize ak chcu RAKUSANIA (ano, aj ti so slovenskou narodnostou) spoj do BA - nech sa paci oslovit Post Bus, alebo aky regionalny dopravca tam premava. A znova ako som napisal - kludne teda aj DPB nech tam beha, ale nech si za to necha zaplatit, ak nie je blby.
Reakcia na: gejza #7:
"Dopravné nároky každého územného celku sa saturujú podľa toho, koľko ľudí sa tam oficiálne vyskytuje" - a ja ti asi stýkrát hovorím, že doprava sa nedá projektovať len podľa počtu obyvateľov, lebo vždy budeš mať cezpoľných, vždy budeš mať turistov, vždy budeš mať obchodných návštevníkov, vždy budeš mať agendu ktorú ľudia z okolia chodia využívať do hlavného mesta... Tvoja obsesia trvalým pobytom nijako nepomôže tieto pohyby vyčísliť, na to sa robia dopravné prieskumy.
Reakcia na: IBBI #6:
S úradnou stránkou máš pravdu, ale tá nijako nenabúrava definíciu spádového územia, základnej dopravnej obslužnosti a verejného záujmu.
Nedá sa jednou rukou tlačiť Bratislavčanov aby po sebe nejačali že nech sa stará mestská časť, a zároveň druhou rukou tlačiť na Hainburčanov, že nemajú chcieť dopravu vyriešenú centrálne. Absolútne sa ti potom rozsype hierarchia v objednávaní dopravy.

Hranica ako národnostne podstatná vec, ja neviem, skús toto povedať v Alsasku, na Žitnom ostrove alebo hociktorom inom zmiešanom pohraničnom regióne, či sa tým ľuďom mení národnosť podľa toho, na ktorej strane čiary sú 😃
Reakcia na: Viko #5:
hranica oddeľuje (okrem iného) rôzne jurisdikcie ... tam je podstata všetkého ...
Reakcia na: Oliver91 #4:
Plne akceptujem, že ľudia bývajú kdekoľvek. Zároveň však verím, že ten, kto si zvolí pobyt v konkrétnej lokalite, akceptuje tamojšiu jurisdikciu, je stotožnený s existujúcimi podmienkami, výhodami aj nevýhodami.

Dopravné nároky každého územného celku (dediny, mesta, okresu, samosprávneho kraja, štátu, ... ) sa saturujú podľa toho, koľko ľudí sa tam oficiálne vyskytuje, samozrejme sa berie do úvahy aj sezónnosť. Ak raz niekde oficiálne žije 1 000 ľudí, nemá význam realizovať dopravné riešenia pre 10 (to by evidentne nestačilo), avšak ani pre 10 000 (to by bolo plytvanie disponibilnými kapacitami a nedávalo by akýkoľvek ekonomický zmysel).

Po celý čas sa v mojich príspevkoch zaoberám výlučne zmysluplným vynakladaním verejných prostriedkov v súlade s rozpočtovými pravidlami a v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti. Ak je vôľa realizovať nejaký podnikateľský zámer na čisto komerčnej báze, tam sa zaoberám len tým, či podnikateľské aktivity neprevádzkuje poskytovateľ služby vo verejnom záujme na úkor plnenia si svojich základných povinností.
Reakcia na: Viko #5:
Taketo jednoduche to nie je. Ta ciara je po uradnej stranke (ale aj narodnostnej) dost podstatna vec! Ci mas pocit, ze ked ides z Dubravky do Stareho emsta, tak ta na Patronke kontroluju policajti zo Stareho mesta aj z Dubravky? Zas netreba to zjednodusovat.
Reakcia na: gejza #2:
Je to spádová oblasť ako každá iná. Hranica je bariéra len v tvojej hlave, pre všetkých ostatných je to proste čiara na mape.
Reakcia na: gejza #2:
Za ten cas, co tu sledujem tvoje prispevky na podobne temy a ides si stale tu istu pobytovu pesnicku, si si prosim este neuvedomil, ze to takto v realnom svete nefunguje? No offense. Len sa pytam.
Na jednej strane je pravda, ze ti co tam ziju (maju tam trvaly pobyt) a pracuju tu (co mi je zahadou pri porovnani rakuskych a nasich platov) by mali tlacit na tamojsich dopravcov, aby im dali bus do BA (platia tam dane, su ich obcania) - no na druhej strane ked ich moze DPB skasnut a zarobit na nich, nech im linku da.
Reakcia na: piggee #1:
Koľko z toho, čo prespáva v dedinách za hranicami má trvalý pobyt v Bratislave alebo v obciach Bratislavského samosprávneho kraja ?
Ak tam žijú legálne, tak majú trvalý pobyt v Rakúsku a naše voľby do samospráv sa ich netýkajú. A tá časť, ktorá tam žije ilegálne, by si mala pobyt zlegalizovať a cez tlak na tamojšie samosprávy saturovať prípadné potreby v oblasti mobility.

Ak už má BSK nejaké ambície v tomto smere, mali by svoje úsilie obmedziť výlučne na oblasť rekreačnej prepravy prevádzkovanej cez víkendy či sviatky (niečo v zmysle ako linka 154 alebo 144)
Na jesen su volby do samosprav. Ten september mi trochu pride ako kampan za peniaze BSK. Hlavne v Rakusku to moze nieco dost pripominat.