Vysokopodlažné autobusy Karosa B 741 odchádzajú z bratislavskej MHD na dlho odkladaný zaslúžený odpočinok.
S posledným dňom školského režimu bratislavskej MHD v roku 2021 odchádzajú v piatok 26. novembra do histórie aj kĺbové autobusy Karosa B 741, z ktorých prvé vozidlá sa zaradili do vozidlového parku MHD v Bratislave na prelome novembra a decembra v roku 1991, teda pred tridsiatimi rokmi. V priebehu decembra 2021 budú dodané nové nízkopodlažné kĺbové autobusy Otokar Kent C, takže pri najbližšom obnovení školského režimu už výpomoc staručkých autobusov Karosa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude potrebná.
Bratislavský dopravný podnik bol v roku 1991 medzi prvými podnikmi v bývalom Československu, ktoré začali tieto mestské kĺbové Karosy prevádzkovať. Vozidlá z prvej 50-kusovej dodávky sa do premávky na špičkové linky MHD zaradili postupne koncom roka 1991 a začiatkom roka 1992. Ako prvá začala premávať trojica vozidiel #1202, 2200 a 4200 na linkách 107 105 a 104. Zaujímavosťou autobusov tejto série bolo, že dopravný podnik ich objednal s tmavými oknami, čo v tej dobe bolo pri mestských vozidlách novinkou. O rok neskôr ich doplnilo ďalších 50 autobusov už s výkonnejšími motormi MAN a posledných sedem vozidiel (s motormi Renault) bolo do Bratislavy dodaných na prelome rokov 1995 a 1996.
Za svoj dlhý život vďačia tieto autobusy generálnym opravám, ktoré sa začali vykonávať od roku 1999, dlhodobému nedostatku financií na nákup nových autobusov, ale aj dobrej údržbe v posledných rokoch, keďže po generálnych opravách vydržali jazdiť ďalších 13 - 15 rokov. V prvej várke prešlo do roku 2001 modernizáciou 15 autobusov vo firme Zliner Zlín. Následne sa v roku 2001 spustil veľký projekt plynofikácie vozidlového parku, v rámci ktorého bolo do roku 2008 na pohon stlačeným zemným plynom (CNG) prestavaných aj 92 kĺbových autobusov Karosa B 741, ktoré sa zároveň podrobili generálnej oprave. Vozidlá, ktoré neprešli plynofikáciou boli vyradené postupne do roku 2010. Posledných 11 rokov tak do premávky zasahovali výlučne vozidlá prestavané na plynový pohon. Ešte v roku 2021 bolo v evidenčnom stave takmer 20 vozidiel, ktoré v prípade potreby mohli zasiahnuť do premávky. Počas posledných rokov boli kĺbové Karosy nasadzované do premávky prevažne v špičkách pracovných dní počas školského roka, kedy je najväčšia potreba autobusov do výpravy. V roku 2020 zasiahli do premávky aj počas letných prázdnin z dôvodu zvýšenej výpravy autobusov kvôli modernizácii električkovej trate v Karlovej Vsi.
Bratislava bola posledným mestom bývalého Československa, ktoré prevádzkovalo autobusy tohto typu. Až do konca prevádzky týchto autobusov zasahovalo do premávky vozidlo #2653 z roku 1991, ktoré teda jazdilo celých 30 rokov, čo sa žiadnemu inému typu autobusu v Bratislave nepodarilo a už ani nepodarí. Zároveň to bolo posledné vozidlo s pôvodnými tmavými oknami, ktoré sa na ňom zachovali aj po dvoch generálnych opravách.
V posledných mesiacoch boli v pracovných dňoch pravidelne v špičkách vypravované tri vozidlá na linky 31 a 75. Aj keď svoju prácu ešte zvládali pomerne dobre, svojou vysokopodlažnou konštrukciou i na dnešné pomery sparťanskou výbavou už nezodpovedali nárokom modernej MHD v hlavnom meste Slovenska.
Dopravný podnik plánuje po zlepšení pandemickej situácie zorganizovať rozlúčku s bratislavskými autobusmi Karosa aj pre širokú verejnosť.
Ike
Bolo to posledný týždeň vyučovania, asi 19.12.2002. Klasická bratislavská kalamita, od rána sypalo a sypalo a keďže bolo tesne pod nulou, sneh sa udržiaval na ceste. Ráno sa na do školy ísť dalo. Odtiaľ sme sa presunuli na Nivy do kina, kde sme mali nejakú besiedku, alebo akadémiu. Poobede to bolo už zlé. Na ceste kaša, ale bielej farby, čo svedčilo o tom, že sneh pribúdal väčšou rýchlosťou ako ho stihli vozidlá roztápať. Prišiel som na zastávku SAV a čakal na 21ku. Čokoľvek prišlo, brzdilo šmykom a prešmykujúc sa rozbiehalo. Pár trolejbusov pri rozbehu hodilo na obrubník. Všetky vozidlá zarosené okná tak, že nebolo vidno transparenty. A potom sa to blížilo. V kolóne áut charakteristický zelený pás. #1320. Doplazila na zastávku a za charakteristického zvuku "pssst" sa otvorili dvere. Nastúpil som, dvere sa "pssssst" zatvorili. Hluk ulice utíchol. Ako keby som nastúpil do ponorky, hermeticky uzavretej od okolitého sveta. Vodič mal vypeckované rádio a z neho hrala Shania Twain, pesnička "I'm Gonna Getcha Good" (úplne si to pamätám). Vodič vysmiaty, všetko stres z kalamity ostal vonku. Za charakteristického zvuku sme sa pohli. Cestu nebolo vidno, ale hore Pražskou sme míňali uviaznuté autá. Keď sme opustili cestu II/505 a išli už do Devínskej, nebolo vôbec vidieť cestu. Vodič točil volantom o stošešť, míňali sme zapadnuté autá ale nejakým zázrakom sme išli rovno. V teplúčku, na pohodlných sedadlách, v dobre usporiadanom interiéri, pri charakteristickej vôni zohriatych plastov v interiéri. Cestou sme stretli možno 3 iné autobusy.