Preferencia električiek na Dúbravsko-karloveskej radiále sa osvedčila

Cestovanie električkami z Dúbravky a Karlovej Vsi sa po modernizácii trate zrýchlilo, poklesol aj počet kolízií električiek s autami.

Už takmer 2,5 roka je v prevádzke zmodernizovaná električková trať medzi tunelom a Dúbravkou. Jedným z hlavných cieľov modernizácie bolo zabezpečiť bezpečnejšiu a rýchlejšiu premávku električiek, čím chcelo mesto dosiahnuť, aby bol tento nosný dopravný systém atraktívnejší pre cestujúcich a využívalo ho viac obyvateľov na úkor individuálnej automobilovej dopravy.

 

Pre dosiahnutie rýchlejšieho cestovania električkami bolo nevyhnutné zabezpečiť preferenciu električiek na križovatkách a priecestiach, ktorá na trati pred modernizáciou chýbala. Okrem toho prišlo k zníženiu kolíznych bodov optimalizáciou počtu priecestí. Na Dúbravsko-karloveskej radiále sú po modernizácii (vrátane úseku zmodernizovaného v Dúbravke v roku 2014) všetky priecestia a križovatky od tunela po konečnú zastávku Pri kríži (spolu 18) vybavené cestnou svetelnou signalizáciou s preferenciou električiek (výnimkou je priecestie medzi konečnou zastávkou a obratiskom Pri kríži, ktoré zostalo neriadené), no dodnes nie sú niektoré signalizácie či preferencie z rôznych dôvodov uvedené do prevádzky.

 

Mesto aj DPB si preferenciu električiek pochvaľujú

 

Opýtali sme sa magistrátu hlavného mesta a Dopravného podniku Bratislava (DPB) ako hodnotia doterajšie skúsenosti s preferenciou a či sa prípadne plánujú jej ďalšie zlepšenia.

 

„Preferenciu električiek na Dúbravsko-karloveskej radiále (DKR) hodnotíme pozitívne. Postupné zavádzanie preferencie na DKR od roku 2014 prináša benefity v podobe kratšej jazdnej doby v úsekoch s križovatkami s aktívnou preferenciou, čo prináša úsporu nákladov. Funkčná preferencia taktiež prispieva k vyššej bezpečnosti účastníkov cestnej premávky. Signalizáciou s preferenciou sú vybavené všetky priecestia, kde predtým síce mala električka automaticky prioritu, avšak v prípade nerešpektovania prednosti vodičmi áut vznikali dopravné nehody. Aj po doplnení nových signalizácií možno konštatovať, že sa priemerný čas prejazdu električiek skrátil a bezpečnosť premávky električiek sa zvýšila,“ priblížil nám pohľad DPB jeho hovorca Martin Chlebovec. Rovnako s preferenciou vyjadril spokojnosť aj magistrát hlavného mesta. „Aj napriek menším komplikáciám je prínos svetelnej signalizácie a preferencia MHD na Karloveskej radiále výrazným prínosom pre bezpečnejšiu premávku, okrem toho, napomáha plynulejšej prevádzke električiek,“ uviedla Dagmar Schmucková, hovorkyňa mesta Bratislava.

 

Systém preferencie električiek na križovatkách pracuje na princípe rádiovej komunikácie medzi palubným počítačom električky a radičom cestnej svetelnej signalizácie. Riadenie križovatky tak na základe informácií z električky zabezpečí plynulý prejazd vozidla cez križovatku. O tom, či môže vodič električky očakávať na križovatke signál voľno, je informovaný v predstihu prostredníctvom predzvesťového návestidla v určitej vzdialenosti pred križovatkou. V niektorých prípadoch sa môže stať, že električka nedostane signál voľno prednostne, napr. pri poruche komunikácie. Aj keď sú skúsenosti s doterajším fungovaním preferencie na radiále pozitívne, dopravný podnik ešte vidí priestor aj na jej ďalšie vylepšenie.

„V niektorých prípadoch vidíme priestor na postupné vyladenie systému. Ide napríklad o optimalizáciu riadenia signalizácie, prípadne o zapnutie preferencie MHD v uzle Riviéra v kombinácii s doplňujúcimi opatreniami. Prípadné úpravy nesmú viesť k zhoršeniu bezpečnosti, pretože električka je takpovediac malý vlak a musia byť eliminované riziká stretu s osobnými autami. Rovnako nie je prípustné také riadenie, pri ktorom by električky museli prudko brzdiť, pretože v takom prípade by hrozilo zranenie cestujúcich. Absolútna priorita električiek je základom bezpečnej, rýchlej a spoľahlivej MHD," vysvetlil Martin Chlebovec.

Popracovať by sa zaiste dalo aj na zlepšení detekcie automobilov a riadení ich prejazdu cez električkovú trať, keďže v niektorých prípadoch vozidlá čakajú zbytočne dlho aj keď nie je v dohľade žiadna električka.

Skrátenie jazdnej doby električiek

Okrem spomínanej preferencie a zníženia kolíznych bodov prispelo k zrýchleniu električiek aj zlúčenie zastávok Segnerova a Jurigovo nám. do jednej zastávky a v neposlednom rade aj výrazné zlepšenie stavu koľajovej trate. O koľko sa skrátilo cestovanie na trati zmodernizovanej v rokoch 2019 – 2020 nám opäť priblížil Martin Chlebovec z DPB:

Priemerný jazdný čas sa v úseku „Švantnerova – Kráľovské údolie“ skrátil od 88 sekúnd do 118 sekúnd podľa druhu prevádzkového režimu, čo predstavuje 9 – 12 % jazdnej doby. V opačnom smere sa priemerný zisk na jazdnej dobe pohybuje od 75 sekúnd do 122 sekúnd, rovnako podľa prevádzkového režimu. To je skrátenie jazdnej doby o 7 až 12 %.“

V súčasnosti je na spomínanom úseku podľa cestovného poriadku jazdná doba 14 – 16 minút v smere do Dúbravky, resp. 13 – 15 minút v smere do centra mesta.

Zníženie nehodovosti

Časté kolízie električiek s automobilmi na svetelne neriadených križovatkách a priecestiach mali pred modernizáciou trate nepriaznivý dopad na spoľahlivosť električkovej dopravy v Karlovej Vsi a Dúbravke. Podľa našich pozorovaní sa po spustení nových semaforov počet prerušení premávky električiek z dôvodu týchto kolízií citeľne znížil. Potvrdzujú to aj štatistiky dopravného podniku.

 

Ako uvádzame, preferencia nepochybne prispela k poklesu nehodovosti. Kým v roku 2018 sme v danej lokalite zaznamenali dokopy 22 dopravných nehôd a škodových udalostí, ktorých príčinou bolo nevenovanie pozornosti vedeniu vozidla alebo nedanie prednosti jazde, v roku 2022 počet kolízií klesol na 13, pričom šlo už len o škodové udalosti spôsobené rovnakými príčinami,“ priblížil Martin Chlebovec.

 

Po modernizácii trate prišlo k viacerým kolíziám medzi električkami a autami napríklad na križovatke Karloveslej a Fadruszovej ulice, kde bola zatiaľ nová cestná svetelná signalizácia s preferenciou električiek väčšinu času mimo prevádzky. Po posledných dvoch pokusoch o jej zapnutie zo začiatku tohto roka bola v prevádzke iba krátku dobu a následne sa mesto rozhodlo ju opäť vypnúť. Jej sprevádzkovanie sa stretlo so značným odporom používateľov individuálnej automobilovej dopravy. Dôvod vypnutia tejto signalizácie nám priblížila hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková:

Hlavné mesto vyhodnocovalo funkčnosť riadenia križovatky, ktoré spôsobovalo kongescie a neprimerané zdržania na výjazde z Fadruszovej, a rozhodlo sa projekt riadenia križovatky prispôsobiť. Na novom riešení sa aktuálne pracuje a po schválení KDI následne uskutočníme zmeny na križovatke. Dovtedy bude cestná svetelná signalizácia na predmetnej križovatke vypnutá do odvolania. Križovatka Fadruszova – Karloveská je špecifická v tom, že jej ramená sú vyosené, čo znemožňuje súčasné spustenie vedľajších smerov napr. z Karloveskej do Fadruszovej a súčasne z Karloveskej na priľahlé parkovisko."

Podľa magistrátu sa tieto problémy nedali predvídať už pri projektovaní modernizácie trate. Vzniknuté problémy sa prejavili až po uvedení električky do prevádzky. Keďže električky mávajú niekedy menšie zdržania a nakopia sa hlavne v rannej špičke, dochádzalo k ich preferencii, čím sa znemožnil výjazd z Fadruszovej,“ doplnila hovorkyňa magistrátu.

Rozruch vyvolaný spustením novej CSS

V prevádzke zatiaľ nie je ani svetelná signalizácia na križovatke Karloveskej a Kuklovskej a pri obratisku na Kútikoch. Cestná svetelná signalizácia je odstavená na základe požiadavky Dopravného podniku Bratislava z bezpečnostného dôvodu, kvôli problému s prihlasovaním električiek do križovatky, na odstránení tohto technického problému pracujeme,“ priblížila nám dôvod Dagmar Schmucková.

Podľa dopravného podniku súčasná dopravná situácia v tejto lokalite električkám problémy nespôsobuje. „Momentálne neevidujeme zásadnejšie problémy ani pri prejazde bez zapnutej signalizácie. Po jej prípadnom zapnutí možno očakávať bezpečnejší prejazd cez cestnú komunikáciu. Zmena by mohla ovplyvniť iba prevádzku linky 35, ale bolo by nevyhnutné sa precízne zamerať na prioritu vjazdov/výjazdov voči linkám 4 a 9. Nateraz spustenie signalizácie z technických dôvodov nie je plánované,“ dodal hovorca DPB.

 

Pripomeňme ešte, že zabezpečenie všetkých priecestí cestnou svetelnou signalizáciou (CSS) na zmodernizovanej trati bolo podmienkou na to, aby bolo túto modernizáciu financovať z eurofondov.

Záver

Zavedenie preferencie nosnej električkovej dopravy na zmodernizovanej trati je nepochybne prínosom pre cestujúcich využívajúcich tento druh dopravy. Počiatočné nedostatky sa postupne odstraňujú a fungovanie preferencie sa stále zlepšuje. Cieľom mesta je zvrátiť nepriaznivý pomer individuálnej automobilovej dopravy k hromadnej doprave a zvyšovanie atraktivity hromadnej dopravy je jednou z hlavných možností ako znížiť počet áut v preplnených uliciach mesta.

 

Preferovanie nosného dopravného systému zákonite prináša aj určité zníženie komfortu individuálnej automobilovej dopravy, mesto by malo preto uvážlivo pristupovať k požiadavkám na zachovanie rovnakého komfortu, na ktorý sú vodiči zvyknutí, aj keď sú hlasnejší ako spokojní cestujúci v električkách. V opačnom prípade nebudú mať obyvatelia mesta dôvod svoje návyky meniť a počet automobilov v uliciach sa bude neustále zvyšovať. Okrem preferencie električiek sú nevyhnutnými podmienkami ich atraktivity aj dostatočne husté intervaly spojov a adekvátna prepravná kapacita. Rovnako citlivo by preto malo mesto postupovať aj v prípade šetrenia výdavkov na nosný dopravný systém.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: lostrail #47:
Nielen London Overground, ale predovšetkým underground, ktorý je väčšinou na estakáde nad zemou, i keď to má v mene opačne. Hovorím to ako človek, ktorý sa previezol úplne všetkými trasami metra v Londýne, ktoré existovali do r. 2018 (odvtedy som tam nebol). Viezol som sa dokonca aj tam, kde už metro v Londýne dávno nejazdí (Ongar, Holborn). A napriek tomu sú nemovitosti v okolí metra, i keď je nad zemou, podstatne drahšie ako tie mimo koľajníc. Komu vadí v meste hluk koľajovej dopravy, má sa odsťahovať. Mne zasa vadí na dedine kohút, ktorý zobudí psa, ten začne podráždene štekať, naštve ďalších psov... A kam by sa mali odsťahovať Pražáci, keď majú v centre električku v každej druhej, tretej ulici??? (Toto už reagujem na postreh 41.)
Reakcia na: lostrail #52:
Skôr sa trochu viac využije kapacita električiek v Dúbravke.
Reakcia na: lostrail #52:
To prehanas .Tam sa zase "Petrzalka" nejde stavat.
Reakcia na: Petto #49:
Este sa na Boroch v podstate nebyva, ale ked sa to cele dokonci, tak budu radi, ak to daju so 7-clankovymi vozidlami, s predlzenim L9 minimalne k Pri Krizi.
Reakcia na: postreh #48:
"Mam moznost sa tam sporadicky zdrziavat, netusim odkial si prisiel na to ze tam byvam."

Aha, takze sa tam zdrziavas sporadicky a uz by sa mali prisposobit vsetci ostatni. Idealne zastavit elektricky vzdy, ked tam budes, nie?

"A s tym zaujmom vacsiny prevazujucim zaujem jednotlivca je to otazne - ked Tvoje okolie na vylete bude skakat z utesu a si v "kolone" - nechas sa strhnut iracionalne konajucim davom?"

Dobre vediet, ze su medzi nami ludia, ktori vyuzivanie MHD porovnavaju so skakanim z utesu. To je take relevantne. Mimochodom, toto hlupe klise so skakanim is so 1992 a ma nulovu vypovednu hodnotu, takze si nan odpovedz cokolvek, co si potrebujes povedat.

Do DPB kludne napis. Pokial ma pamat neklame, DPB brusiaci voz nema, resp. ano, v ramci nostalgickej jazdy moze vypravit Schorling, ale to bude nanajvys atrakcia, nie realne brusenie. Mozno ti odpovedia, ze ak to zafinancujes, tak radi prebrusia, ktovie...
Reakcia na: Petto #49:
"Ak aj raz tie Bory budu tak nijak to neovplyvni kapacitu a frekvenciu elin v Karlovke"
toto bude platit len ak do borov budu cestovat elektrickou len ludia z dubravky....
v tej chvili ako sa Ti tam objavi aj nejaka zataz odinokade, tak to minimalne ovplyvni dostupnu (volnu) kapacitu....
Reakcia na: postreh #41:
Ak aj raz tie Bory budu tak nijak to neovplyvni kapacitu a frekvenciu elin v Karlovke. Aj v clankoch a na imhd sa spomina o predlzeni len kazdej druhej elektricky č.4 na Bory z Dubravky.
Reakcia na: lostrail #47:
> Ked ti to vadi, nikto ti nedrzi pistol pri hlave, ze tam musis byvat.
Mam moznost sa tam sporadicky zdrziavat, netusim odkial si prisiel na to ze tam byvam.

A s tym zaujmom vacsiny prevazujucim zaujem jednotlivca je to otazne - ked Tvoje okolie na vylete bude skakat z utesu a si v "kolone" - nechas sa strhnut iracionalne konajucim davom?

Na margo dik za uvedenie faktickych prikladov.
Ma tu niekto predstavu koho kontaktovat v DPB ohladne zabrusu kolajnic?
Reakcia na: postreh #41:
Pomoze to znacnej skupine ludi, trebars nadpolovicnej vacsine. A to mi staci. Ten pobyt, ktory spominas, nie je len problem Slovenska. Skus byvat niekde v Parizi pri nadzemnej casti metra (niektorym linkam preto menili kolajnice za kovove pasy a kovove kolesa za pneumatiky, nieco to pomohlo, ale zas nie dramaticky).
Hlavne, ked tam je niekedy bezne, ze byvas na druhom poschodi, to metro mas na tej istej urovni, ako byvas a vzdialenost k nemu tak 30 metrov. Podobne je na tom Londynsky Overground.
Zaujem vacsiny prevazuje zaujem jednotlivca, picom netreba zahmlievat, ze to je situacia nanajvys v postsoc krajinach. Ekonomika to riesi tak, ze take byvanie je potom lacnejsie. Ale pozor, pokial je popri tych vsetkych nevyhodach v blizkej pesej dostupnosti aj stanica (cca. do 10 minut), naopak, je po takom byvani pomerne velky dopyt, co tlaci ceny nahor.
Ked ti to vadi, nikto ti nedrzi pistol pri hlave, ze tam musis byvat.
Reakcia na: Solider #40:
To som potom zvedavy, co tak neuveritelne tajomne to ti nasi zahmlievaci vymyslaju, ze to chcu zasa zapinat. Teda takto, mna by samozrejme potesilo, keby to zapli, lebo sposob, ako tam niektori jazdia, je tak na zobratie vsetkych dokladov vratane preukazu na plavaren. Uz je to bohuzial tak, ze pre absolventov vysokej autoskoly zivota pomaha len velke cervene svetlo, niekde idealne aj so stroboskopickym efektom. A proti hulvatskemu parkovaniu mechanicke bariery.
Ono by sa to stale dalo organizacne vyriesit tak, ze budu povolene len otocenia + odbocenia z hlavnej cesty a z bocnych bude dovolene ist len vpravo, resp. ak by dochadzalo k masivnemu porusovaniu takejto upravy, vyjazd z Fadruzsovej zaslepit uplne a dopravu viest na Cavojskeho (toto nie je velmi optimalne, lebo su tam vyvysene priechody pre chodcov a nariekali by uplne vsetci).
Parkovisko sa da vybavit velmi jednoducho tak, ze sa zjednosmerni zdola smerom nahor. Tym padom vyjazd na tejto krizovatke nehrozi. Z hlavnej cesty by sa tam vlavo dalo normalne odbocit spolu s tymi, co sa otacaju. A o kus vyssie vyjazd len doprava, s moznostou na tejto krizovatke sa otocit do protismeru.
Reakcia na: Dispecer #42:
Neviem, aké sú rozdiely v legislatíve medzi ČR a SR ale v Ostrave tedy na úsekoch, kde majú 80, žiadne ZZ nemajú.
Reakcia na: Dispecer #42:
Mal som info, ze davnejsie sa tam tak jazdilo, ale ak je tam toto, potom si to "rychlo" mozeme skrtnut.
Reakcia na: postreh #41:
Keby mala trať takú opateru akú má mať, tak by hluk nebol problém. Je otázkou času, kedy sa ľudia vzbúria a bude znížená rýchlosť Pri kríži - Záluhy od 22:00.
Reakcia na: lostrail #37:
"Tato veta je formulovana velmi nestastne, predovsetkym preto, ze toto je stav, aky plati v Bratislave, ale vobec to neplati vseobecne. Mimochodom, aj na Kosickej rychlodrahe sa jazdi okolo 80 km/h. Konstrukcna rychlost Skodoviek je 75 km/h, premavkova 65 km/h."
Na košickej rýchlodráhe sa síce teoreticky dá aj dnes dosiahnuť rýchlosť cca 70 - 80 km/h, ale *maximálna povolená rýchlosť* je 60 km/h (na výhybkách ≤30 km/h; pri vyššej rýchlosti v zmysle legislatívy - myslím, že 350/2010 Z. z. - už muselo byť na trati zabezpečovacie zariadenie):
https://imhd.sk/ke/mapa-schema/2696/Mestsk%C3%A9-dr%C3%A1hy-1-2-2023
Reakcia na: Lubi53 #21:
Napad potiahnut elektricku az po Bory dajme tomu.
Ale zaviest viac el. spojov z Dubravky cez Karlovku - obyvatelia nielen prilahlych bytovych domov sa zaiste potesia otrasom a rachotu kazdych 1-2 min. pod oknom od 05:00 do 23:00 - odporucam 2-3 dnovy pobyt niekde pozdlz trasy a dat si tam home-office. Sidlisko je pre ludi a hromadna doprava by mala byt doplnkova funkcia ktora nenarusa denno-nocny kolorit zivota obyvatelov.

Skusenosti z civilizovaneho zahranicia hovoria ze je mozne prevadzkovat MHD v rozumnych medziach emisii, ale preco to nejde u nas... take Slovenske, faktury vystavene - sluzby a tovary dodane - akurat ze v otaznej ne/kvalite.

Takze na margo poslednej vety - skutocne to pomoze vsetkym? Naisto ?
Reakcia na: lostrail #38:
Tá križovatka nebola dobre naprojektovaná, tam mali byť U-turny pri zastávkach, aby sa striedali len dva cykly a nie tri alebo štyri cykly. Teraz je už neskoro niečo vymýšľať, v špičke to jednoducho stačiť nebude. O to horšie, že štvorramenné križovatky sú navrhnuté aj v Petržalke, tak si týmto kolečkom kolapsu a trucovania prejdeme ešte v roku 2024.
Reakcia na: lostrail #38:
Co to zase zapli ? 😁
Ako tak pozeram, Fadruzsova is the new Matovic. Vyvolava rovnake vasne a aj napady na skratkovite riesenia.
Reakcia na: Andrej #25:
"Lenže električky majú maximálnu rýchlosť 50 km/h, zatiaľ čo metro môže dosiahnuť oveľa vyššie rýchlosti."

Tato veta je formulovana velmi nestastne, predovsetkym preto, ze toto je stav, aky plati v Bratislave, ale vobec to neplati vseobecne. Mimochodom, aj na Kosickej rychlodrahe sa jazdi okolo 80 km/h. Konstrukcna rychlost Skodoviek je 75 km/h, premavkova 65 km/h.
Viedli sa tu uz pomerne dlhe diskusie o tom, ze zvysenie rychlosti napr. na 60 km/h by zasadnym sposobom nepomohlo elektrickovu dopravu zrychlit. Hlavnymi dovodmi su husto umiestnene zastavky (metro ma stanice podstatne dalej od seba), cim sa elektricky v BA viac podobaju na autobusy, a k tomu este casto dlhu dobu stanicenia (napr. taka Riviera ohranicena svetelnymi krizovatkami z obidvoch stran, dennodenne tam s elektrickou co-to "postojime", dokonca sa stava aj to, ze ked su na tej zastavke za sebou dve elektricky, vodic tej druhej necha ludi najprv vystupit a potom, ked ta prva elektricka odide, zasa otvori dvere na "nastup", lebo aj tak musi cakat na novy cyklus).

Okrem toho, metro sice moze dosiahnut ovela vacsie rychlosti a aj ich v mnohych mestach dosahuje, no su aj linky, ktorych rychlost nie je elektrickam velmi vzdialena (taka hrkalkova / opilecka Piccadilly line v Londyne napriklad). Pokial metro nema rychlodrazny charakter, jeho priemerna rychlost je velmi podobna elektrickam. Toto plati napr. aj o "konvencnych" linkach v Parizi. Zatial tam evidujem jednu rychlodraznu linku (14), ktora je plne automatizovana (nema vodica) a stanice ma naschval umiestnene podobne daleko ako su v Londyne (ostatne linky maju stanice znacne hustejsie).

Elektricky v Bratislave by vobec nemuseli byt zlym nosnym systemom, ale to by tu musel byt aj niekto skutocne kompetentny. Po tom, ako dopadla modernizacia DKR, sa mali vyvodit dosledky a cim skor reklamovat nedostatky. Lebo darmo tu budeme tocit o elektrickach s moznostou jazdit 65 km/h, ked obluky pri Lafranconi onedlho budu mat obmedzenie na 30 kvoli tomu, ako "kvalitne" ich urobili. O tom, ze u nas je celkovo prevladajuci pocit, ze ked sa nieco za eurofondy zmodernizuje, minimalne 10 rokov to treba z hladiska udrzby nechat lezat uhorom (ved horia ine veci, predsa), uz je tiez asi zbytocne pisat. Celkova starostlivost o infrastrukturu a dbanie na podstatne "detaily" su zakladom (lamane / pomale vyhybky, ehm, ehm). Vozidla su tiez pribeh sam o sebe. Panoptikum zvukov, vibracii a divnych pohybov, ktore elektricky v tomto meste casto vypustaju (aj Skodovky), napoveda, na akej urovni je asi servis a udrzba vozidiel.