S nástupom nového roka nastáva čas na obligátne hodnotenie, čo sa nám vlani podarilo, kde sme urobili chyby a ako sa v ďalšom roku poučiť, či už v osobnom alebo profesijnom živote. Podrobnejší zoznam udalostí minulého roka sme už priniesli, teraz sa pozrieme na všeobecné zhodnotenie roka na Slovensku.
Stavalo sa a modernizovalo sa...
Tak ako v ostatných rokoch, aj minulý sa na Slovensku niesol v znamení nákupu nových vozidiel, modernizácie infraštruktúry a rozširovania portfólia služieb spojených so zvyšovaním atraktivity pre cestujúcich. Videli sme kampane na sociálnych sieťach, videli sme nové vyleštené a voňavé vozidlá, videli sme opravené cesty a trate, po ktorých jazdu nie je ani počuť. Boli sme svedkami rezolútnych vyhlásení o podpore verejnej dopravy, videli sme odborníkov, ako predstavujú nové riešenia a počuli sme od nových županov o ambíciách zaviesť alebo zlepšiť integrovanú dopravu. Snahu nemožno v žiadnom prípade poprieť.
Prečo sa ale cestujúci netešia?
Z tohto príjemného sna nás však dokáže zobudiť krátky rozhovor s bežným cestujúcim. V krátkom okamihu dokáže vytvoriť veľmi rozsiahlu analýzu úzkych miest vo verejnej doprave a ak náhodou ide aj o užívateľa osobného automobilu, tak aj množinu nepriestrelných výhovoriek, prečo verejnú dopravu nepoužívať. Počúvame klišé o plesnivých a hrdzavých autobusoch, hlučných a vŕzgajúcich električkách, pomalých trolejbusoch a koženkových vlakoch. Verejná doprava je „neatraktívna, pomalá, nespoľahlivá a každý rozumný človek si aj tak zaobstará osobný automobil“. Je to nevďak? Nepochopenie? Vysoké štandardy vyplývajúce zo skúseností zo zahraničia? Bežný pracovník v oblasti dopravy sa najprv pozrie na podiel cestujúcich vo verejnej doprave vo Viedni, následne si porovná viedenské električky s bratislavskými a vyhlási, že tomu nerozumie. Veď na tom nie sme až tak zle, tak prečo sa tí cestujúci neustále sťažujú?
Verejná doprava zatiaľ nekonkuruje
Môžeme nainštalovať do vlakov superrýchly internet, môžeme kúpiť autobusy s USB nabíjačkami, môžeme vybaviť električky najmodernejším akustickým a vizuálnym hlásením zastávok, verejná doprava zostane stále len „alternatívnym druhom“ dopravy v tieni individuálnej automobilovej dopravy aj v súvislosti s jej súčasným celospoločenským vnímaním. Nič z uvedeného totiž nie je nejakou extrémnou výsadou. Osobné automobily majú čoraz modernejšiu výbavu, trhu s jazdenými automobilmi dominuje už ročník, v ktorom automobil nie je len plechová krabica s motorom, ale pojazdný počítač a výhodná ponuka operatívnych lízingov umožňuje bezstarostné vlastníctvo automobilu na rovnakom princípe, ako je paušál u mobilného operátora. Pokiaľ si nepredstavíme rodinu, v ktorej dospelí členovia zarábajú minimálnu mzdu, auto v slušnej výbave si dnes môže dovoliť naozaj každý. A s ním slobodu, rýchlosť a flexibilitu, ktorú verejná osobná doprava nedokáže ponúknuť ani keby bolo Slovensko na úrovni Švajčiarska.
Aký je teda recept? Ako ľudí presvedčiť?
Zdanlivo jednoducho. V čase lacných a dostupných automobilov a zvyšujúcej sa mobility obyvateľstva, ktorá naráža na obmedzenú kapacitu ciest a parkovísk, dokáže verejná osobná doprava v budúcnosti ponúknuť bezkonkurenčnú vlastnosť, ktorá má uprostred dopravného kolapsu nevyčísliteľnú hodnotu, vlastnosť, ktorú nedokážu ponúknuť ani v súčasnosti čoraz viac propagované ekologicky čisté autonómne vozidlá – spoľahlivosť. Spoľahlivosť, že cestovná doba určená cestovným poriadkom bude pri akýchkoľvek dopravných problémoch dodržaná. Že 10 minút jazdy bude naozaj 10 minút jazdy aj napriek tomu, že tri zo štyroch cestných bratislavských mostov sú práve uzavreté. Ak sa to podarí, cestujúcich nebude potrebné viac presviedčať. Potrebná je „len“ koordinácia všetkých kompetentných pracovníkov v doprave, preferencia na križovatkách, zahustenie intervalov odchodov, vytváranie vyhradených jazdných pruhov, zveľadenie verejných priestorov a predovšetkým umiestnenie cestujúceho na čestný a najvyšší piedestál popri všetkých možných záujmoch. Aby nebol znevýhodňovaný iba pre to, že sa rozhodol absolvovať cestu udržateľnou dopravou, ktorú môže využiť v prítomnosti svojej obľúbenej knihy, mobilnej aplikácie, na rozhovor so známym, alebo vybavenie pracovných e-mailov. Prospeje tým nie len svojmu zdravotnému stavu, ale aj prostrediu, v ktorom žijeme.
Zaželajme teda verejnej osobnej doprave v roku 2018 čo najviac opatrení, ktoré prispejú k zlepšeniu jej spoľahlivosti, a v nadchádzajúcich komunálnych voľbách čo najviac úspešných zástupcov, ktorí si tieto opatrenia osvoja a budú ich v plnom rozsahu realizovať. Aby sme si nemuseli nechávať hodinovú rezervu na prípadné meškania verejnej dopravy a aby bol cestovný čas čo najmenej závislý od nášho príchodu na prvú zastávku.
lostrail
1. Linkove vedenie - uz to spominal 810zssk. MHD v tomto meste, no najma jej kvazi nosna cast, ak sa tak da napisat, je vedena viac-menej rovnako, ako pred 30 rokmi, t.j. z hladiska dnesnych dopravnych prudov nevyhovujuco. Okrem 4km elektrickovej trate do Petrzalky tu ziadna nova trat nepribudla, cize spojenie s Prievozom a Vrakunou zostava divoke, podobne cela Lamacska cesta, centralna a juzna cast Petrzalky (o okrajovych radsej ani nepisem), co vytvara potrebu viacnasobneho prestupovania. Priklad: cesta z Dubravky do Vrakune. Uz davno mohol premavat napr. vlak z Lamacskej brany do Vrakune. Z konecnej Pri Krizi (ktora by nebola konecna), by presun na stanicu trval cca. 3 minuty, nasledne prestup na vlak a potom 20 minut do Vrakune. Dnes je potrebne ist elektrickou na zastavku Most SNP, tam treba prestupit na L70, este iny sposob je ist elektrickou na Astronomicku a tam prestupit na L87. Mimo spicky tato cesta trva autom max. pol hodinu, MHD je to skoro az vyse hodina (navyse autobusove spoje nie su nijako od spicky oslobodene). Ako sa da na tejto trase konkurovat autam? A to staci pridat dalsiu chutovku - Dlhe diely - Prievoz. Ak su Dlhace noclaharen zamestnancov molochov v "downtowne", potom L133, pripadne ine riesenie, si zasluhuje urcite viac pozornosti.
O nejakom vnutromestskom elektrickovom okruhu sa tu mozno zacne hovorit o 30 rokov, ak vobec.
2. Ako spravne clanok podotyka, chybajuca priorita MHD - najma do spominanej Vrakune, ale aj inde. Presvedcit chlpatych panov v zelenom, ze nie len autami si vsetci zadky vyvazaju alebo teda, ze ked chcu, tak nech vedia, ze su ti posledni, ktori pridu do ciela. Inak to nepojde.
3. Spolahlivost - Velmi citlivo vnimana tema, ktora podla mna nebola dostatocne pokryta. Totiz, obzvlast v pripade elektriciek a trolejbusov casto dochadza k vypadku trasy kvoli banalnej nehode, poskodeniu troleja / zberaca, uz menej kvoli vykolajeniu vozidla a podobne. Ak toto niekto niekedy zazil, tak urcite vie, ako "flexibilne" DPB reaguje na tieto situacie. Cakat vyse hodiny (aj niekolko hodin) na nahradnu dopravu, je uplne bezne (taxikari, ani "Uberisti" vtedy nestihaju vybavovat objednavky). Tomuto by vyrazne pomohlo, keby sa v meste rozsiril pocet chranenych priecesti cez trat (pri mentalite tunajsich vodicov idealne vsetky), ci rozsirenie BUS pruhov na najvyssiu moznu mieru. No a samozrejme udrzba, k comu sa uz popisalo vela.
Ked takto niekto zostane bez spoja a zisti, ze najblizsiu hodinu sa nema ako dostat do ciela, dost vyrazne to nastrbi jeho doveru v MHD.
*** Keby sa v zasade podarilo doriesit tie prve tri body, narast poctu cestujucich by uz bol viditelny. ***
4. Navaznost na regionalnu verejnu dopravu - de iure uz integrovana doprava existuje. Uz staci len to, aby tak realne aj zacala fungovat, t.j. aby existovala nadvaznost spojov, zjednodusil sa system zonacie (naozaj vela ludi v tom vidi len bordel), no a aby sa konecne zacali budovat kulturne a dostatocne kapacitne prestupne uzly, nech su to TIOPy alebo aj klasicke stanice. Zacalo sa s autobuskou v rezii Haberakov, konecne sa podarilo aspon vystrnadit Transprojekt z Hlavnej stanice a teraz je cas konecne vymysliet a implementovat nieco koncepcne a prinosne. Este specialne v pripade zeleznice dokopat prislusne spolocnosti, aby si uvedomili, ze grafikon regionalnej dopravy v okoli Bratislavy je vsetko mozne, len nie atraktivny a treba sa konecne vyhrabat z komunizmu. V pripade ZSSK prichadzaju urcite pozitivne signaly, ale este maju pred sebou dlhu cestu. System (pri)mestskych vlakov by nakopol verejnu dopravu v tomto meste neuveritelnym sposobom.
5. Navaznost na pesiu, cyklisticku, ale aj automobilovu dopravu - Nikde na svete nie je mesto, ktore by malo cele svoje uzemie 100% pokryte trasami nosnej MHD, ci aspon spojmi, pri ktorych clovek nemusi riesit napr. cas ich odchodu. Vsade su okrajove casti, kde sa z najroznejsich dovodov neoplati budovat metro, elektricku alebo vlak, pripadne, kde spoje zachadzaju raz za hodinu a podobne. Aj preto by mali byt prestupne uzly a konecne zastavky vybavene dobrym napojenim na cesty, cyklotrasy, mali by byt vybavene parkoviskami a stojiskami pre bicykle. Ako motivacia mozu posluzit nabijacie stanice pre elektromobily, aj ked v pripade tohto konkretneho druhu dopravy je sporne, ci ju podporovat alebo radsej nie (aj ked emisie v mieste pouzivania auta nie su, stale vytvara zapchu).
6. Rychlost (suvisi s bodom 1) - Ano, toto je spravne povedane. Ked clovek vyuziva relativne kratke trasy a max. jeden prestup, tak toto mozno nevnima tak palcivo. Lenze su to prave tie rokmi zanedbane smery a trasy, ktore pomocou MHD treba absolvovat na 2 a viac prestupov a v porovnani s autom cas cesty narastie aj trojnasobne (a v zapche porovnatelne). To je dost velky problem, ktory ma navyse jasneho vitaza.
Rychlost v dosledku stavu infrastruktury je celkom ina kategoria a tu uz je namieste odkazat na vseobecnu diskusiu, pripadne dalsie zdroje, kde sa pise o sposobe udrzby napr. elektrickovych trati, ale aj trolejovych vedeni v tomto meste. Pozitivna sprava je, ze sa zmodernizovala udrzbova zakladna vo vozovniach. Ale napr. slusny brusiaci voz DPB nema, pricom na objednavkach tejto cinnosti u sukromnej firmy uz prerobil majlant (taky voz by bol uz financne 3x naspat).
Poprajme teda verejnej osobnej doprave konecne INTEGRACIU s ostatnymi sposobmi dopravy v tomto meste a regione, ako aj zaujem kompetentnych, aby konecne nebola vnimana ako nechcene dieta, ktore sice "k mestu patri", ale ked pride na to, ze ju ma clovek pouzit, investovat do nej alebo ju strpiet v blizkosti svojho obydlia, ustanovizne, pripadne pracoviska, zrazu je ta najhorsia na svete a tak neskutocne cudzia a nepriatelska. Aby konecne bola aj politikmi vnimana nie len ako nutne zlo a zaroven nastroj na vyrobu hlasov, ale aj ako sposob dopravy, ktory budu sami vyuzivat, lebo to bude rychlejsie a efektivnejsie. Aby predstavovala prijemny mestotvorny prvok na miestach, ktore este len vzniknu a do ktorych projektov sa akosi "pozabudlo" dokreslit elektricku, trolejbus alebo co i len buspruh. Jednoducho, aby v nej ludia videli dolezity system z hladiska zivota a prezitia mesta, ako aj partaka na cesty a nie len atrakciu na pobavenie navstevnikov. Chapem, ze toto este mame pred sebou, ze to, co mesta ako Londyn, Vieden, Mnichov, Pariz, ci Hong Kong pochopili uz pred desiatkami rokov, my musime teraz este len trpko prekonavat (ta cesta sa neda skratit ani oklamat), ale prajme si aspon tolko, aby sa to nakoniec podarilo a ked nie my, aspon nase deti a vnucata mali ako dedicstvo kvalitny dopravny system v meste a jeho okoli.