Aktivisti: Kraj potrebuje kvalitnú dopravu, nie dopravu zadarmo

Občianska iniciatíva Lepšia doprava zhodnotila volebné programy kandidátov na župana.

V sobotňajších župných voľbách si obyvatelia krajov zvolia nových županov a krajských poslancov, ktorí budú kraje spravovať päť rokov. Minulý týždeň sme zverejnili odpovede kandidátov na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, kde sme sa pýtali na spôsoby, akými chcú zlepšiť verejnú dopravu. Následne sme požiadali aktivistov z občianskej iniciatívy Lepšia doprava o ich vlastnú analýzu programov jednotlivých kandidátov. Aktivisti zároveň vydali tlačovú správu, kde hovoria o problémoch verejnej dopravy a spôsobe ich riešenia.

Hodnotené boli programy Juraja Drobu, Milana Ftáčnika, Ľubomíra Huďa, Martina Jakubca, Daniela Krajcera, Rudolfa Kusého, Jána Mrvu, Lukáša Parízka, Jalala Suleimana a Jozefa Uhlera a tiež odpovede na otázky, ktoré uverejnilo imhd.sk. U ostatných kandidátov sa občianskej iniciatíve nepodarilo nájsť na webe volebný program.

Čo kraj môže a čo nemôže?

Medzi kompetencie Bratislavského samosprávneho kraja v oblasti dopravy patrí objednávanie regionálnej autobusovej dopravy, výnimočne aj železničnej dopravy (pokiaľ už nie je objednaná štátom) a správa a údržba ciest 2. a 3. triedy, ale len mimo územia Bratislavy.

„Z volebných programov a odpovedí vyplýva, že niektorí kandidáti nemajú celkom jasno v otázke kompetencií kraja a ostatných orgánov a sľubujú veci, ktoré nemôžu plniť. Napríklad Martin Jakubec chce obmedzovať vjazd dopravy do centra Bratislavy, Juraj Droba chce preferenciu verejnej dopravy „v meste“ (pod pojmom „v meste“ sa zvyčajne chápe Bratislava), ale v Bratislave spadajú všetky cesty do správy mesta alebo mestských častí. Daniel Krajcer zasa chce budovať severojužné železničné prepojenie v Bratislave a spolu s Jánom Mrvom aj stanicu Filiálka. Rudolf Kusý chce rekonštruovať električkové trate a Ján Mrva ich zasa chce predlžovať. Rudolf Kusý chce aj vybudovať novú hlavnú stanicu. Všetky tieto veci môžu v realite iba verbálne podporovať, realizovať ich musí hlavné mesto alebo ŽSR. Nuž a nemožno opomenúť ani vízie Martina Jakubca o ‚Metrodukte‘, ktorými, predpokladáme, chcel prejaviť zmysel pre humor,“ uviedol Martin Fundárek z občianskej iniciatívy.

Kandidáti väčšinou neprejavili zásadné neznalosti, pokiaľ ide o súčasný stav verejnej dopravy. Fundárek však upozorňuje, že Martin Jakubec chybne tvrdí, že integrované je len Záhorie, hoci už pred dvomi rokmi bola integrovaná doprava rozšírená na celé územie kraja.

Päť bodov hodnotenia

Aktivisti kandidátov hodnotili podľa bodov, ktoré sú podľa nich kľúčové:

  1. Dokončenie integrácie verejnej hromadnej dopravy. Doterajšia integrácia sa týkala iba tarifnej oblasti. Nebola vykonaná optimalizácia (zrušenie súbehov vlakov, prímestskej autobusovej dopravy, mestskej hromadnej dopravy) a chýba aj zabezpečenie nadväzností spojov, pretože neexistuje centrálne dispečerské riadenie.
  2. Zabezpečenie pravidelnosti dopravy. Spoje by mali byť vedené v pravidelnom intervale a v jednotných trasách, aby sa vo verejnej doprave cestujúci ľahko orientovali.
  3. Preferencia verejnej hromadnej dopravy.
  4. Budovanie prestupných terminálov jednak medzi rôznymi druhmi verejnej dopravy, jednak medzi individuálnou dopravou (cyklistickou, automobilovou) a verejnou dopravou.
  5. Budovanie cyklotrás na bežné používanie na dochádzanie do práce či do škôl, nielen na rekreačné účely.

 

„Pokiaľ ide o optimalizáciu VHD, sľubujú ju Juraj Droba, Milan Ftáčnik, Daniel Krajcer a aj Jozef Uhler, ktorý ju síce neuvádza explicitne, ale má vo svojom programe posilnenie postavenia BID, a. s., ktorá by mala byť jediným objednávateľom výkonov v IDS BK.

Zabezpečenie nadväzností spojov majú v programe Juraj Droba,  Milan Ftáčnik, Ľubomír Huďo (len pre MHD), Martin Jakubec, Rudolf Kusý a Jozef Uhler. Posledný menovaný tiež uvádza, že chce vybudovať centrálny dispečing verejnej dopravy, čo je, ako sme už písali, nutnou podmienkou na riešenie nadväzností.

Zabezpečenie intervalovej dopravy majú v programe Juraj Droba, Milan Ftáčnik a Jozef Uhler. Daniel Krajcer a Rudolf Kusý ju redukujú iba na železničnú dopravu.

Preferenciu verejnej dopravy sľubuje len Milan Ftáčnik. Juraj Droba ju chce len v Bratislave, avšak preferenciu je potrebné budovať aj na cestnej sieti mimo Bratislavy (bus pruhy na miestach, kde sú zápchy).

Budovanie prestupných terminálov chcú podporovať takmer všetci kandidáti. Nespomína ich iba Rudolf Kusý. Budovanie parkovísk pre bicykle však spomínajú iba Milan Ftáčnik a Jozef Uhler. Parkoviská Park&Ride pri termináloch ponúkajú Juraj Droba, Milan Ftáčnik, Ľubomír Huďo, Martin Jakubec, Rudolf Kusý a Ján Mrva. Droba, Ftáčnik a Uhler majú v programe aj integráciu cestovného a parkovného, čo je vo vyspelom svete bežné (buď je v cene parkovného aj denný lístok na MHD, alebo vodič po predložení lístka získa výraznú zľavu na parkovnom).

Cyklotrasy na každodenné používanie ponúkajú Milan Ftáčnik, Rudolf Kusý, Ján Mrva a Jozef Uhler. Juraj Droba sa obmedzuje iba na podporu mestskej cyklistickej infraštruktúry,“ uvádza sa v hodnotení.

 

Droba

Ftáčnik

Huďo

Jakubec

Krajcer

Kusý

Mrva

Parízek

Suleiman

Uhler

Optimalizácia VHD

x

x

-

-

x

-

-

-

-

1

Nadväznosť spojov VHD

x

x

MHD

x

-

x

-

-

-

x

Intervalová doprava

x

x

-

-

vlaková

vlaková

-

-

-

x

Preferencia VHD

v meste

x

-

-

-

-

-

-

-

 

Budovanie prestupných terminálov

x

x

-

x

x

-

x

-

-

x

Cykloparkoviská pri termináloch

-

x

-

-

-

-

-

-

-

x

Budovanie cyklotrás nielen na rekreáciu

x

x

-

-

-

x

x

-

-

x

Budovanie parkovísk Park&Ride

x2

x2

x

x

-

x

x

-

-

x2

Vysvetlivky:

1 má vo svojom programe posilnenie postavenia BID, a. s., ktorá by mala byť jediným objednávateľom výkonov v IDS BK

2 kandidát navrhuje aj integráciu parkovného a cestovného (cena cestovného lístka v cene parkovného)

Aké problémy v dnešnej verejnej doprave vidí Lepšia doprava:

„Predovšetkým je to zabezpečenie nadväznosti spojov, a to jednak koordináciou cestovných poriadkov, aby spoje na seba nadväzovali teoreticky, jednak operatívnym dispečerským riadením, aby na zmeškaný spoj prípoj podľa možností počkal. IDS BK však nemá centrálne dispečerské pracovisko a každý dopravca si riadi svoje spoje izolovane.“

Lepšia doprava tvrdí, že hodinový interval osobných vlakov v špičke a dvojhodinový mimo špičky je nedostatočný. „Takýto interval nie je dostatočne atraktívny. Ak človek potrebuje niekde byť o pol desiatej a pri ceste vlakom môže prísť o ôsmej alebo až o desiatej, a vidinu podobnej straty času má aj pri návrate, radšej sadne do auta,“ hovorí Fundárek. V prímestskej autobusovej doprave na drvivej väčšine liniek žiadny interval nie je, spoje sú vedené z pohľadu cestujúceho v náhodnom čase a trasy spojov jednej linky sú rôzne. „Ako sa má chudák bežný cestujúci vyznať napríklad v cestovnom poriadku linky 102408 Bratislava – Nový Život – Čenkovce, ktorá má v jednom smere 72 spojov a 26 variantov trasy?“ uvádza Fundárek príklad zložitosti systému prímestskej dopravy. Problémom je aj spojenie vo večerných hodinách. „Ako presvedčiť obyvateľa Vysokej pri Morave, vzdialenej 15 km od okraja Bratislavy, aby používal verejnú dopravu, keď mu posledný spoj domov ide o štvrť na deväť?“ pýta sa Fundárek. Podľa Lepšej dopravy treba optimalizovať dopravu, redukovať zbytočné súbehy autobusov s vlakmi a ušetrené kilometre použiť na rozšírenie obsluhy obcí aj mimo doterajších hodín.

V kraji treba tiež vybudovať prestupné body medzi jednotlivými druhmi dopravy a zabezpečiť využívanie existujúcich. Je čudné, že napríklad na modernizovanú zastávku autobusov pri pezinskej železničnej stanici väčšina autobusov nezachádza.

Platiť či neplatiť za cestu verejnou dopravou?

V otázkach kandidátom bola aj téma ceny cestovného. Juraj Droba a Jozef Uhler ju nemienia meniť. Milan Ftáčnik chce znížiť cenu predplatných lístkov na základe porovnania s inými regiónmi a chce zjednodušiť systém zón. Výpadok na tržbách chce získať zo zvýšenia počtu cestujúcich, čiže vyššieho počtu predaných predplatných lístkov.

Martin Jakubec sľubuje prímestskú autobusovú dopravu zadarmo na skúšobné obdobie dvoch rokov. V otázke bezplatnej dopravy sa Lepšia doprava vyjadrila k jej reálnosti: „Pavol Frešo chce dokonca zadarmo všetku verejnú hromadnú dopravu v BSK. Od dopravy zadarmo si sľubuje, že veľké množstvo obyvateľov kraja, ktorí nie sú oficiálne prihlásení na trvalý pobyt, prísľub dopravy zadarmo presvedčí, aby sa na pobyt prihlásili. Tým majú vzrásť podielové dane a z nich sa má zaplatiť výpadok tržieb dopravcov. Pozrime sa, nakoľko je to reálne.

Mnohí argumentujú príkladom Tallinnu, ktorý zaviedol bezplatnú dopravu v roku 2013. Treba však povedať, že skúsenosti z Tallinu zďaleka nie sú také ružové, ako sa snažia tvrdiť zástancovia ‚zadarmizmu‘. Predovšetkým Tallinn má pri porovnateľnom počte obyvateľov menej než polovičnú rozlohu (čiže obsluha územia je lacnejšia) a takmer dvojnásobné príjmy. Prevádzková dotácia MHD za štyri roky dopravy zadarmo narástla o 93 %, pričom pri zavedení sa počítalo so zvýšením o 12 %. Počet obyvateľov sa podarilo zvýšiť o 25 000, príjmy mesta o 20 mil. €, avšak dotácia MHD narástla o 32 mil. €.“ Podľa analýzy tak Tallinn finančne na bezplatnej preprave prerobil a nepodarilo sa dosiahnuť pôvodné ciele.

Zaujímavosti z volebných programov

Lepšia doprava vypichla aj niekoľko zaujímavostí z volebných programov a odpovedí pre imhd.sk:

„Dvaja kandidáti, Ján Mrva a Jozef Uhler, chcú konkurenciu medzi dopravcami (Jozef Uhler len v prímestskej autobusovej doprave). V prostredí IDS nie je viacero dopravcov na škodu, ale očakávané zvýšenie kvality konkurencia samotná neprinesie.

Martin Jakubec a Daniel Krajcer by chceli integrovať aj lodnú dopravu.

Juraj Droba by chcel znížiť intenzitu automobilovej dopravy o 10 %, čo je veľmi ambiciózny cieľ.

Daniel Krajcer chce budovať nové železničné trate (Vajnory – Chorvátsky Grob – Pezinok – Smolenice). Rozvoj dopravnej infraštruktúry chce financovať cez PPP.

Milan Ftáčnik by chcel urobiť prieskum cestovania pomocou anonymizovaných dát mobilných operátorov a tak zistiť skutočné potreby cestujúcich a potenciálnych cestujúcich. Navrhuje tiež zaviesť platbu za cestovný lístok platobnou kartou a mobilnou aplikáciou, čo by znamenalo pokrok oproti dávno prežitému systému elektronických peňaženiek.

Jozef Uhler chce vybaviť zastávky akustickými odpovedačmi pre slabozrakých a nevidiacich.“

Zhodnotenie

„S potrebami verejnej hromadnej dopravy najviac ladí program Milana Ftáčnika. Ftáčnik správne kladie dôraz na kľúčové body. Veľmi dobrý program ponúka aj Jozef Uhler a pomerne dobrá je aj ponuka Juraja Drobu.

Rudolf Kusý a Ján Mrva miešajú v programe kompetencie župana, kompetencie bratislavského primátora a kompetencie štátu. Plusom v programe Jána Mrvu je, že ako jediný predstavil svoj tím. Plánované masívne investovanie do ciest, najmä do kontroverzných kolektorov pri diaľnici, však vyvoláva pochybnosti, či je jeho podpora verejnej doprave skutočná, alebo len verbálna.

Program Daniela Krajcera je pomerne rozsiahly, až veľkolepý, ale orientovaný vo veľkej miere len na Bratislavu a je vysoko investične náročný. Veľkou neznámou je financovanie infraštruktúry pomocou PPP.

Martin Jakubec sľubuje niekoľko rozumných krokov, ale aj také, ktoré možno nazvať fantasmagóriami,“ uviedol Fundárek.

Z hľadiska dôrazu na verejnú dopravu boli negatívne hodnotené programy Ľubomíra Huďa, Lukáša Parízka a Jalala Suleimana.

„Hodnotiť program súčasného župana Pavla Freša nie je možné, pretože jediným známym bodom jeho programu je doprava zadarmo a na otázky (otázky imhd.sk – pozn. red.) neodpovedal. Takéto sľuby sme zvykli počúvať zvyčajne od outsiderov, ktorí nemajú čím iným zaujať. Vzhľadom na spôsob, akým komunikuje, je možné tento sľub hodnotiť ako číry populizmus bez reálnych základov. Kraj potrebuje kvalitnú dopravu, nie dopravu zadarmo,“ uzavrel hodnotenie Fundárek.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: S499.1023 #60:
Presne tak, až na tú buzeráciu cestujúcich - to sa podľa mojich skúseností a skúseností známych, prejavuje v minimálnej miere. A ešte veľký benefit je kradnutie nafty.
Reakcia na: Ike #62:
Preco by sa neusetrili? Zrychlenim odbavenia cestujucich skracujes jazdnu dobu a teda aj obeznu dobu a eventuelne znizujes pocet potrebnych vozidiel (a vodicov).
Reakcia na: S499.1023 #55:
To uz su dve dalsie temy ku ktorym som sa nevyjadroval...
Reakcia na: Ike #62:
Myslím, že regulárny revízor si na seba zarába sám ? .
Reakcia na: S499.1023 #56:
No v tomto prípade pojazdný predavač. ?
Takže podľa toho, čo písal Mike, keby odpadol predaj lístkov vo vozidle (alebo sa zredukoval na minimum), by sa neušetrili prostriedky, ktoré by sa povedzme mohli použiť na zamestnanie regulárneho revízora.
Reakcia na: johnnyjanko #50:
Iste, a preto tam majú Generalabo, ktoré paltí okrem pár turistických tratí úplne všade, kanton-nekanton.
Reakcia na: Mike #58:
Takže im vlastne to, že majú platenú len jazdu, nevadí, ak to majú kompenzované parkovaním doma, možnosťou balkanizácie autobusu, buzerácie cestujúcich a podobnými sadistickými benefitmi ? .
Reakcia na: Madarsko #52:
No a čo? Netreba si brať príklad ani z Maďarska ani z Banskej Bystrice.
Reakcia na: S499.1023 #57:
V SL? No po tom zvýšení od 1.7. ako tak áno, údajne sa im vrátili aj nejakí z DPB naspäť. Každopádne nemajú nevypravené služby z dôvodu nedostatku vodičov.
Reakcia na: Mike #45:
A vodičov majú?
Reakcia na: Ike #44:
Asistenta predaja? To je čo? Niečo iné ako predavač?
Reakcia na: 810zssk #46:
Bez ohľadu na účinnosť či neúčinnosť kontroly vodičom boli dve možnosti - buď nástup prvými dverami vždy alebo nástup všetkými dverami DC. Zvolená bola druhá, peošia a zdá sa, že cestujúci to bez problémov chápu.
Reakcia na: johnnyjanko #49:
Tak sa vyjadri, ODKIAĽ z USA máš informácie, ja sa potom v dotyčnom štáte či okrese spýtam.
Reakcia na: Andy #47:
To je ale problém nájomcov, že na to pristupujú. Mne to v Prahe pred rokmi majiteľka bytu taktiež dala do zmluvy a po jemnom upozornení na rozpor so zákonom a na to, že s nájomnou zmluvou sa tak či tak na trvalý pobyt môže prihlásiť, to odstránila. Vyriešila by to zákonná úprava ako v ČR, že nájomná zmluva automaticky zaladá právo na prihlásenie sa k trvalému pobytu.
Reč je ale o inom - o tom, že johnnyjanko nepripustil ŽIADNE výnimky.
Magyarországon úgy működik, hogy a legtöbb járatra csak az első ajtón lehet felszállni. Fel kell mutatni a bérletet vagy a jegyet. Persze a metrónál meg a hévnél nem így van. De ezzel lényegesen visszaszorították a bliccelést. 🙂
Reakcia na: johnnyjanko #50:
Ano, do Postbusov sa nastupuje vsetkymi dverami.
Reakcia na: Vladimír #38:
Ďakujem za tip, ale vo Švajci len veľmi málo vecí platí celoštátne, pretože tam si jednotlivé kantóny samy určujú aj štátne sviatky. ? Skutočne aj do Postbusov ( https://en.wikipedia.org/wiki/PostBus_Switzerland ), ktoré obsluhujú najväčšie diery, sa nastupuje všetkými dverami?
Reakcia na: S499.1023 #40:
Neviem, nebol som tam, nech sa vyjadrí niekto, kto to pozná. V USA je len málo vecí platných všade rovnako. Mám informácie od Američanov, ale nie z NYC.
Reakcia na: S499.1023 #39:
Áno, neexistuje zákonná prekážka, ktorá by to zakazovala, ale veľmi často existuje praktická prekážka (chýbajúci súhlas vlastníka). Sám som to v ďalších príspevkoch spomenul a spomenuli to aj ostatní, takže diskusia má zmysel, aj keď ty si to zabalil po prečítaní prvého príspevku. ?
Reakcia na: S499.1023 #39:
Ja by som to upravil na "Existuje len veľmi málo prenajímateľov, ktorí sú ochotní povoliť trvalý pobyt nájomcom." Takže diskusia zmysel má.
Reakcia na: S499.1023 #43:
Nic take som nenapisal. Som toho nazoru ze nastup vsetkymi dverami by mal byt povoleny vo vsetkych smeroch, alebo ziadnom (pritom uprednostnujem to prve). Ta kontrola listka vodicom v PID, alebo IDS JMK ma tak ci tak len psychologicky vyznam - vodic spravidla realne neriesi ci je listok skutocne platny a uz vobec neodsleduje ci cestujuci nevystupi neskor ako mu skonci platnost listka.
Reakcia na: Ike #44:
Vodiči PAD (teda v SL) sú na tom zvyčajne platovo horšie. K 1.7. t. r. im pridali +- tak, aby mali hodinovú tarifu rovnakú ako vodiči v DPB. Ale stále majú platenú iba jazdu, kým vodiči v DPB všetko od nástupu po ukončenie mínus 30 min prestávka.
Len taká technická otázka: platovo sú na tom vodiči PAD a MHD rovnako, alebo majú vodiči PAD príplatok za to, že vykonávajú agendu asistenta predaja?
Reakcia na: 810zssk #42:
Lepšie je aké (bez zvýšených nákladov pre dopravcu/ROPID)? Všetci cestujúci na hranici pásma B zc vystúpia a opäť nastúpia prvými dverami?
Reakcia na: S499.1023 #41:
Dovod samozrejme poznam, ale povazujem to za nevhodne (prilis komplikovane) riesenie.
Reakcia na: 810zssk #36:
Nástup všetkými dverami do trojstovkových liniek len v smere do centra má svoj veľmi dobrý dôvod a ty určite vieš, aký.
Reakcia na: johnnyjanko #27:
Takže podľa teba väčšina obyvateľov New Yorku nemôže poslať deti do školy, keďže vlastníctvo nehnuteľnosti v meste New York je veľmi výnimočné?
Reakcia na: johnnyjanko #1:
Vychádzaš z bludu, pretože "kto býva v podnájme, nemôže si prihlásiť trvalý pobyt" nie je pravda a z toho vyplýva nezmyselnosť celej ďalšej diskusie.
Reakcia na: johnnyjanko #11:
"Zaujímavý nápad s tým nastupovaním všetkými dvermi a revízormi. Neviem či to niekedy prejde, pretože také nemajú ani v dopravne rozvinutejších krajoch, napr. JMK."

V tom prípade odporúčam návštevu Švajčiarska, kde platí nástup všetkými dverami do autobusov pravdepodobne celoštátne.
Reakcia na: Mike #2:
a potom sú tu takí, ktorí majú trvalý pobyt v Bratislave, žijú v satelitoch a pchajú svoje deti do škôl a škôlok v meste, upchávajú cesty každý deň ráno a popoludní a parazitujú na verejných službách príslušného satelitu
Reakcia na: Rubber38 #35:
By si sa divil kolko ludi nevie kde konci Bratislava, ako obcasny Cunovcan s tym mam cely rad zazitkov ? Osobne povazujem nutnost sledovat kde to vozidlo konci za ovela vacsiu komplikaciu a zneprehladnovanie systemu, nez to ci zona nastupu vsetkymi dverami kopiruje hranice mesta, ale je to vec pohladu.
Reakcia na: 810zssk #34:
Aj pre sviatočného cestujúceho je myslím:

jednoduchšie si zapamätať, že ak chce cestovať v rámci BA, tak môže za úplne rovnakých podmienok bezstarostne nastúpiť do akéhokoľvek busu, ktorý na území BA aj končí,

než mať popri tarifných zónach, ktoré potrebuje na cestovanie, naštudovanú zvlášť aj nejakú extra skupinu zón/zastávok, kde môže nastupovať a byť odbavený tak, a kde inak. O donekonečna diskutovateľnom a meniteľnom rozsahu tohto územia nehovoriac, zatiaľ, čo hranice mesta sú v zásade dlhodobo nemenné a pre každého pochopiteľné.
Reakcia na: Rubber38 #32:
Osobne mam ale pocit ze to co navrhujes je viac prekombinovane ako to co som navrhol ja ? Ja som navrhoval aby na urcitom uzemi (Bratislava+okolie) proste bol zavedeny nastup vsetkymi dverami. Co navrhujes ty je aby na urcitom uzemi (Bratislava) bol zavedeny nastup vsetkymi dverami len v pripade ak vozidlo na danom uzemi konci.
Reakcia na: Rubber38 #32:
Nahodou, najma na zahorackom smere v ramci mesta uz ludia lajnsami celkom cestuju. Malokedy sa stane ze by na celom spoji nebol nikto v ramci mesta.
Reakcia na: Ike #30:
Súhlasím, bolo by to značne prekombinované a v konečnom dôsledku by to pre bežného nepravidelného cestujúceho prispievalo k zvyšovaniu neprehľadnosti systému.

Ja by som sa, keď už, uberal skôr cestou ala PID - na území zón 100/101 v smere do centra (na AS) povolený nástup všetkými dverami. V súčastnosti síce v týchto úsekoch nastupuje minimum ľudí, ale v budúcnosti by sa aspoň jednosmerne výrazne rozšírila ponuka ATRAKTÍVNYCH priamych spojení "MHD," resp. rozšírenie ponuky spojov na niektorých existujúcich (dnes sa okrem pár odvážnych mladých nikto nevyberie napr. z Patrónky na Račko inak, než s 21/63).
Reakcia na: Ike #30:
Co navrhujem je nahradit sucasny stav kedy sa nastup do vozidla riadi tym aky dopravca spoj vykonava (resp. o aky typ linky ide) stavom, kedy sa nastup do vozidla bude riadit miestom nastupu. Takyto system je podla mna prehladnejsi ako dnesny, lebo cestujuci nemusi vediet co mu pride a to ktorymi dverami sa nastupuje vies vyznacit napr. na oznacniku (kedze je to pre vsetky linky spolocne).

Nastup vsetkymi dverami v regione by bol z pohladu cestujuceho idealny, ale obavam sa ze vykonavanie kontroly v oblastiach s riedkou hustotou spojov by z prevadzkovych dovodov bolo malo efektivne a prinosy nastupu vsetkymi dverami by v tychto oblastiach boli tiez mensie. To co navrhujem je kompromis. Ak sa niekto rozhodne zaviest nastup vsetkymi dverami v celom IDS, ja sa stazovat urcite nebudem 🙂
Reakcia na: 810zssk #14:
ten posledný odsek nie je dobré riešenie, pretože zase by to bolo (obrazne povedané) výnimka z výnimky. Aké je negatívum nástupu všetkými vozidlami v regióne? Jediné, čo ma napadá, je pôdorys vozidla, ktorý je pri MHD režime menej komfortný na diaľkovú dopravu (aj keď pri rozmere BSK je to veľmi subjektívne).
Reakcia na: johnnyjanko #27:
No to nie je ako u nás, lebo tých domov môžeš mať viac v USA aj tu, ale tu máš len jeden TP.
Reakcia na: johnnyjanko #20:
Svokrovci prenajímali byt a nemali problém s udelením trvalého pobytu. Ak nechce prenajať byt jeden majiteľ, treba skúsiť druhého, trh je v Bratislave dosť veľký. A ak ľudia zriadenie TP v prenajímanom byte budú hromadne požadovať a kvôli tomu neakceptujú ponuku, majitelia si to rozmyslia a so zriadením TP postupne súhlasiť budú.

A samozrejme ideálne zrušiť celú dnešnú koncepciu TP, keď je občiansky preukaz najmä dokladom o trvalom pobyte a nielen o občianstve a identifikácii.
Reakcia na: 810zssk #23:
Dobrá pripomienka. V USA (nikdy som tam nebol, ale mám info od známych) sa to rieši tak, že ak chceš v nejakom okrese ("county") poslať deti do verejnej školy, musíš v tom okrese vlastniť dom. Bodka. Pretože nemajú inštitút trvalého pobytu, rozhoduje vlastníctvo nehnuteľnosti. Vo svojej podstate je to teda podobné, ako u nás. ? Opravte ma niekto, ak máte lepšie informácie o živote v USA.
Reakcia na: ufo #24:
Zákony v nemecky hovoriacich krajinách to riešia tak, že máš mať pobyt zapísaný tam, kde sa reálne zdržiavaš, prípadne tam, kde sa zdržiavaš najviac.
Reakcia na: ufo #3:
s tym trvalym pobytom je problem este aj to, ze ten obciansky je len zaciatok....
potom mozes pokracovat na zdravotnej a socialnej poistovni, v bankach, u operatorov telekomunikacnych sluzieb, ZSE, SPP, .... a skus nezabudnut nahlasit tuto zmenu aj na kataster (kde ta tiez eviduju ako vlastnika aj s trvalym pobytom :-))
proste vcelku otrava a niet sa co cudovat ze sa do toho ludia prilis nehrnu....
Reakcia na: johnnyjanko #17:
A ak ho neprenajímaš, ako môže niekto určovať, v ktorej nehnuteľností máš mať trvalý pobyt, keď ich máš viacej?
Reakcia na: johnnyjanko #21:
Treba sa pozriet do statov kde ten institut neexistuje (je ich dost vela), predpokladam ze aj tam sa nejak delia dane, zapisuju deti do skoly a parkuje, takze riesit sa to urcite da 🙂
Reakcia na: johnnyjanko #20:
Vid nasledujuci prispevok. Ak by bola silnejsia motivacia hlasit sa na TP, predpokladam ze situacia by sa korigovala.
Reakcia na: 810zssk #18:
Možno áno, ale navrhni, čím to môžeme nahradiť. Kam potom pôjdu tvoje dane, kam zapíšeš dieťa do škôlky, kde budeš môcť parkovať, keby neexistoval trvalý pobyt? Ja sa hlásim, že bývam v Starom Meste a chcem rezidentské parkovanie, môže byť?
Reakcia na: 810zssk #12:
Áno, máš plnú pravdu. Ale prax je taká, že tento súhlas nedostaneš. Jedine ak by to bol blízky príbuzný, ale nie cudzí človek. Áno, máš pravdu aj v tom, že tieto sprosté zákony sa riešia typicky po Slovensky zápisom fiktívneho pobytu...
Reakcia na: 810zssk #18:
* A nebolo by lepsie
Reakcia na: johnnyjanko #17:
A nebolo by namiesto posilnovania policajneho statu, radsej cely tento socansky nezmysel menom trvaly pobyt proste zrusit?
Reakcia na: ufo #16:
Netreba znovu vymýšľať koleso, stačí sa pozrieť, ako to funguje v Rakúsku. Tam nie je možné nasťahovať sa do domu a neprepísať si tam pobyt. Zákon to vyžaduje, susedia by ťa bonzli (buď že tam bývaš, alebo že nebývaš), ŠPZku musíš mať rakúsku (a správny okres) atď. Rovnako spoľahlivo to funguje minimálne v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku.

V prípade bytu v meste by zase štátne orgány mohli zistiť, že ak tam máš nejakého podnájomníka (ak to bude legálne na zmluvu), tak tam logicky nemôžeš bývať ty a mohli by vyžadovať zmenu pobytu...
Reakcia na: johnnyjanko #9:
Ako by si to ošetril, keď tí ľudia vlastnia v BA nehnuteľnosť v ktorej bývali a teraz ju prenajímajú?
Reakcia na: Ike #5:
Myslel som situáciu, keď som vlastníkom nehnuteľnosti, čo napísal Mike.
Reakcia na: johnnyjanko #11:
Tam su dva rozne problemy: prvym je nastup prednymi dverami, druhym je hlupy odbavovaci system v SL. Nastup prvymi dverami za az tak velky problem nepovazujem, ak by to fungovalo ako v IDS JMK, kde sa absolutna vacsina cestujucich len preukazuje cestovnym listkom. To vyzera tak, ze v ruke drzia listok a prejdu okolo vodica. Ziadne zadavanie nezmyslov do pokladne, ziadne tlacenie zbytocnych potvrdeniek a ziadne dlhe citanie karty. Kedysi som v IDS JMK nameral ze dlzka odbavenia jedneho cestujuceho na linke 505 v smere z Brna bola priemerne 2 sekundy. U nas sa bezne cestujuci riesi minimalne 20-30 sekund.

Problem je, ze cely system IDS BK je postaveny na brutalne pomalych cipovych kartach, cize aj keby sa hned zrusili tie blbe evidencne listky, tak nacitanie PCL z karty bude nehorazne zdrzovat. Ak sa radi ohaname Tallinnom, tak by si Freso mohol skusit ako rychlo mu oznacovac zapise internetovy PCL do karty a validuje ju. Trvalo mi to hlboko pod jednu sekundu. Zial, superkarty od TransDaty su radovo pomalsie. Ale to sa uz dostavame k teme toho ako tragicky je IT system celej BID.

Co sa nastupu vsetkymi dverami tyka, moja idea bola zaviest "primestsku" zonu okolo Bratislavy (idealne asi po druhe pasmo od Bratislavy, teda zony x2x, na Zahori len zona 215), kde by fungoval MHD rezim, zatial co inde by sa nadalej nastupovalo len prednymi (ale so zrychlenym odbavovanim). Myslienka je za tym ta, ze v blizkosti Bratislavy jazdi este dost spojov dostatocne husto, takze kontroly by sa dali realizovat pomerne efektivne a zaroven tam jazdi dost vela ludi na to aby sa nastupom vsetkymi dverami dosiahla citelna uspora.
Reakcia na: Andy #7:
Mozme predpokladat ze toto by sa zmenilo ak by vznikol vacsi tlak na prihlasovanie TP a jednak by sa tema viac medializovala (vlastnici by konecne pochopili ze mat niekoho prihlaseneho na TP nie je problem + sa to da kedykolvek zrusit) a jednak by vznikol komercny tlak na poskytovanie takehoto suhlasu.

(Len aby nedoslo k omylom, Fresove fantasmagorie samozrejme nepodporujem.)
Reakcia na: johnnyjanko #1:
Vlastnictvo bytu rozhodne nie je podmienkou na prihlaaenie TP. Tiez ziadnu nehnutelnost nevlastnim, ale TP tu mam. Staci ti suhlas vlastnika bytu. Dalej existuje aj minimalne jedna firma ktora umoznuje prihlasenie TP za poplatok v jej nehnutelnosti.
Reakcia na: Ike #10:
Zaujímavý nápad s tým nastupovaním všetkými dvermi a revízormi. Neviem či to niekedy prejde, pretože také nemajú ani v dopravne rozvinutejších krajoch, napr. JMK. (Mimochodom, napr. v Berlíne sa nastupuje do všetkých autobusov MHD len cez vodiča...) Ale za zmienku to stojí, pretože sám som veľakrát zažil, ako autobus trávi dlhé minúty nastupovaním cestujúcich. Dnes už sa to čiastočne zlepšilo tým, že snáď každý má čipovú kartu, ale furt to trvá dlho. No ale ak sa vyberiete na výlet v nejaký pekný jarný víkend, v autobuse smer Zochova chata alebo Borinka, tak v každej zastávke budú nastupovať mraky ľudí, ktorí platia v hotovosti a cinkanie mincí zaberie tak polovicu celej jazdnej doby ?
Reakcia na: johnnyjanko #8:
Prímestskej doprave by pomohlo nasledovné:
- režim MHD (nástup všetkými dverami, označovače, revízori),
- intervalový CP (v hodinách rovnaký interval v rannej a poobednajšej špičke a v sedle),
- zjednodušenie linkovania (nie 18 variant trás, 13 konečných a perličky typu, že jeden spoj má konečnú o zastávku ďalej, resp. zrazu vynecháva jednu zastávku).

Je to práca na dlhšie, ale kto sa do toho pustí, ten má šancu z PAD niečo urobiť.
Reakcia na: Andy #6:
Takých je podľa mňa oveľa viac, pretože nechať si pobyt v BA je výhodné. Väčšinou takí ľudia, v dedine, v ktorej majú dom, typicky nič nepotrebujú a nevyužívajú. Za všetkým jazdia do mesta. Takýto stav sa dá riešiť len zmenou zákonov, a čudujem sa, že o tom neexistuje žiadna rozumná diskusia.
Ten príklad s nezmyselnosťami v regionálnej autobusovej doprave je naozaj krásny. Na tom najlepšie vidieť, že síce vozidlá Slovak Lines sa zlepšili, ale celková koncepcia (linkové vedenie, ponuka spojov...) zostala niekde v 70. rokoch, kedy v obciach okolo BA žilo niekoľkonásobne menej ľudí a tí sa vozili do BA len ak do roboty do fabriky alebo predať ovocie a zeleninu na trhovisku. Odvtedy prešli desaťročia, ale koncepcia sa stále drží... ?
Reakcia na: Ike #5:
Keď som býval v prenájme, tak som sa pýtal vlastníka, a pozeral na mňa že či som z hrušky spadol, že súhlas s trvalým pobytom mi v žiadnom prípade nedá. Pritom pre neho z toho nevyplývajú žiadne obmedzenia a povinnosti, ale "pre istotu" s tým nesúhlasil.
Reakcia na: Mike #2:
Na druhú stranu, ja poznám dosť ľudí, čo už v BA roky nebývajú, a majú v nej trvalý pobyt. ? Niektorí bývajú v okolitých dedinách a niektorí v zahraničí.
Reakcia na: ufo #3:
Na to potrebuješ splnomocnenie vlastníka, resp. jeho prítomnosť. Dalo by sa to teoreticky riešiť appkou, kde by si sa preukázal svojim OP aj OP vlastníka.
Reakcia na: Mike #2:
Ťažko povedať, ale ja si osobne myslím, že takých nie je veľa. Hlavne ak má niekto deti, tak nebude taký hlúpy, aby si nedal trvalý pobyt, ak môže. A tiež kvôli všetkým úradom a podobne. Každopádne týmto vôbec nechcem obhajovať Frešove fantazmagórie...
Reakcia na: Mike #2:
Ešte skôr by pomohlo zrušiť byrokraciu a možnosť vybaviť zmenu pobytu online. Katastrálna mapa je online so všetkými info verejne prístupnými.
Následne si už len zájsť po občiansky, aj to len kvôli tomu, aby mi spravili foto.
Reakcia na: johnnyjanko #1:
A potom sú aj takí, čo tú aj vlastnia byt, aj majú svoje rodiny, ale stále majú trvalý pobyt v mieste svojho rodiska (mimo BA). Ale ani tých doprava zadarmo nepresvedčí. Dobre nastavená parkovacia politika už skôr.
Neviem, aké zákony majú v Estónsku, ale u nás je ten problém, že kto býva v podnájme, nemôže si prihlásiť trvalý pobyt. To je nezmysel, ktorý v civilizovaných štátoch neexistuje. Na západe (ja mám skúsenosti napr. s Nemeckom) to je tak, že kto má legálny nájom na zmluvu, tak sa musí (!) prihlásiť na pobyt, a v tom má nie len povinnosti (napr. platiť za odvoz smetí), ale aj práva (rezidentské parkovanie, deti do škôlky...). U nás podnájomníci musia len platiť, ale kvôli nemožnosti prihlásenia pobytu nemajú rovnaké práva.

Podľa mňa drvivá väčšina z tých, ktorí nemajú trvalý pobyt v BSK, to nemá preto, lebo si ho nemajú kam prihlásiť, a tých žiadna "doprava zadarmo" nepresvedčí.