V Bratislave majú električky umelo obmedzenú rýchlosť.
Najvyššia rýchlosť, ktorú majú povolenú bratislavské električky, je 50 km/h. Na rovnakú premávkovú rýchlosť je navrhnutá aj petržalská električková trať – prvá aj druhá etapa. Napriek tomu, že táto trať má nahradiť metro či rýchlodráhu, ktoré zvyčajne jazdia rýchlosťou 80 km/h. Na predstavení pripravovanej trate verejnosti odzneli z úst najpovolanejších informácie, že električka nemôže jazdiť rýchlejšie ako 50 km/h.
Skutočnosť je však iná. Prevádzka na električkovej dráhe sa riadi zákonom o doprave na dráhach a jeho vykonávacou vyhláškou. Ten rýchlosť električiek nijako neobmedzuje, vyžaduje však zabezpečenie: „Na električkových dráhach, na ktorých chodia vlaky rýchlosťou viac ako 60 km.h-1, je chod vlaku vždy zabezpečený.“ To znamená, že ak je rýchlosť vyššia ako 60 km/h, musí byť doprava zabezpečená, napríklad signalizačným zariadením. Takýmito zariadeniami bratislavské trate nie sú vybavené, preto by sa rýchlosť električiek mala ohraničiť 60 kilometrami za hodinu.
Ďalší zákon, ktorý má vplyv na električkovú dopravu, je zákon cestnej premávke. V prípade, ak je električka súčasťou cestnej komunikácie, platí pre ňu aj tento zákon. Zákon hovorí, že maximálna povolená rýchlosť v obci je 50 km/h, pokiaľ nie je dopravnou značkou obmedzené inak. Väčšina úsekov bratislavských električkových tratí však súčasťou cestných komunikácií nie je, takže toto pravidlo sa na ne nevzťahuje. Nebude sa vzťahovať ani na väčšinu petržalskej trate. Naopak, v centre mesta električkové trate súčasťou ciest sú, a tam je obmedzenie rýchlosti namieste. V centre je vyšší pohyb chodcov, cyklistov aj iných vozidiel.
Rýchlosťou sa zaoberá aj interný prevádzkový predpis DPB, ktorý uvádza: „Najväčšia dovolená rýchlosť na električkových tratiach je 50 km/h, pokiaľ nie je návesťami, dopravnými značkami alebo právnou normou stanovená ináč.“ V prípade opodstatnenosti je teda rýchlosť možné zvýšiť.
Inde jazdia rýchlejšie
Slovenské predpisy v kombinácii so zabezpečením bratislavských tratí umožňujú premávku električiek rýchlosťou 60 km/h. Rovnakú rýchlosť využíva aj Dopravný podnik mesta Košice na vybraných tratiach. Výrobca električiek uvádza maximálnu premávkovú rýchlosť 65 km/h, nové električky Škoda majú maximálnu konštruktnú rýchlosť 75 km/h. Bratislava však napriek tomu zvyšovanie rýchlosti neplánuje. Umelo tak predlžuje cestujúcim jazdnú dobu a umelo električku znevýhodňuje pred ostatnými druhmi dopravy. Zaujímavosťou je napríklad to, že autobusy MHD na niektorých úsekoch (Most SNP, Brnianska ul., diaľnice) jazdia rýchlosťou 60 km/h, 70 km/h, ale aj viac. Hoci by koľajová doprava mala byť rýchlejšia, skutočnosť je v Bratislave opačná.
Rýchlu električkovú dopravu majú aj v iných mestách, napríklad v Zürichu alebo Linzi (tam dokonca na rozchode 900 mm). Nepotrebujú stavať metro, pretože rýchlu koľajovú dopravu vedia zabezpečiť aj električkou.
Pri vyššej rýchlosti električiek by dopravný podnik ušetril. Podľa prepočtov DPB spred niekoľkých rokov by pri úspore každej jednej sekundy na tratiach električiek znížil svoje náklady o 1414 € ročne.
V nórskom Oslo konvenčné električky jazdia na tratiach podobných bratislavským rýchlosťou až do 70 km/h
Kde by mohla električka jazdiť vyššou rýchlosťou?
- na úsekoch, ktoré nie sú súčasťou cestnej komunikácie, kde súčasne nie je zvýšený pohyb iných účastníkov cestnej premávky, kde nie sú časté zastávky, a kde vyššia rýchlosť nespôsobuje vyššiu hlučnosť s dopadom na okolitú zástavbu (odhlučnené úseku a úseky mimo zástavby)
- ide o petržalskú radiálu, vybrané časti Vajnorskej, Račianskej a Karlovesko-dúbravskej radiály
to sú iné odpichy. Ale aj na brzdu dáva 100%. A ten jalový podvozok keď kusne 
