Občania môžu o farbe hlasovať do 17. februára.
Bratislavská verejnosť sa môže do 17. februára 2014 zapojiť prostredníctvom oficiálnej internetovej stránky samosprávy do diskusie o konečnom farebnom prevedení „nového“ Starého mosta. Každý môže svoj názor prejaviť hlasovaním, pričom samospráva ponúka tri farebné alternatívy. Ide o zelenú, kombináciu zeleno-sivej a sivú farebnú úpravu oceľovej konštrukcie, pričom každá alternatíva nadväzuje nielen na historický odkaz, ale tiež v sebe ukrýva atmosféru pôvodného diela. Závery verejného hlasovania budú predložené poslancom zastupiteľstva, ktorí rozhodnú o definitívnej farbe konštrukcie mosta. Starý most (Most Františka Jozefa, Dunajský most, Štefánikov most, Most Červenej armády) je od roku 1889 súčasťou panorámy dnešnej slovenskej metropoly, je jednou z charakteristických súčastí obrazu mesta.
V rámci projektových príprav pracovali projektanti s 12 riešeniami a navrhované tri farebné riešenia prelínajú históriu s modernou budúcnosťou. V minulosti mal most zelenú povrchovú úpravu, tzv. mostnú zelenú, ktorá bola odolná voči poveternostným vplyvom a slnečnému žiareniu. Táto farba by dodala stavbe historizujúci vzhľad, konzervatívny nádych. Sivá farba priznáva, že most má novú nosnú konštrukciu. Kombinácia zelenej a sivej zvýrazňuje hlavne vertikálne a vodorovné konštrukčné prvky mosta. Táto kombinácia tiež vytvára priestor pre zladenie mostnej konštrukcie s ostatným priestorom, chodníkmi, osvetlením, lavičkami, drobnou architektúrou.
O ankete informoval riaditeľ kancelárie primátora Milana Ftáčnika Ľubomír Andrassy.
Názor na farbu mosta mohli vyjadriť aj čitatelia imhd.sk v ankete od 1. do 12. januára. Na výber boli farby sivozelená (v ankete mesta označená ako zelená), sivá, červená a modrá. V ankete zvíťazila zelená farba s 51% hlasov, nasledovala červená s 18% a sivá so 14% hlasov. Najmenej zaujala modrá s 13% hlasov. Inú farbu požadovalo 5% z 1902 respondentov.
Boro
Odpor vtedajšieho obyvateľstva mesta Pozsony proti tomu, aby pripadlo ČSR bol veľký. V tom čase sa až 82% obyvateľstva hlásilo k maďarskej alebo nemeckej národnosti. K slovenskej iba 11% a zvyšných 7% k židovskej alebo inej národnosti.
Pre priaznivcov MHD: Ešte skoro 3 roky po tom, ako sa Bratislava stala súčasťou ČSR boli cestovné lístky na električku vytlačené v maďarskom jazyku. Na vozovni električiek na bývalej Prístavnej ulici sa skvel nápis Pozsony Városi Villamos Vasút (v preklade Bratislavská mestská elektrická železnica).
Dnešné Hviezdoslavovo námestie sa ešte stále volalo Kossuth Lajos - tér a krášlila ho socha maďarského básnika Sándora Petőfiho (aj keď bol rodený ako Alexander Petrovič).
Most spočiatku pritom svojou južnou polovicou ostal v Maďarsku, v strede bol "vyzdobený" ostnatým drôtom a slúžil ako hraničný priechod strážený z oboch strán vojskom. Demarkačná línia medzi ČSR a Maďarskom vtedy viedla stredom koryta Dunaja. Až v druhej polovici roka 1919, keď sa línia menila na oficiálnu hranicu medzi oboma štátmi, bola posunutá na juh a až tým sa celý most aj Petržalka ocitli v Československu. Nebola to však hranica v dnešnej línii, lebo tri predtým maďarské obce (Čunovo, Rusovce a Jarovce) boli pričlenené k Československu až po 2. svetovej vojne v roku 1945.