Buspruh pomohol najmenej dvom tretinám cestujúcich.
Bratislavská samospráva v spolupráci s členmi komisie pre verejnú dopravu testovala dnes (27.9.2012) počas rannej dopravnej špičky premávku na ceste z Petržalky od zastávky MHD "Hálova" cez Most SNP, Hodžovo námestie až na Štefánikovu ulicu po križovatku pri Slovenskej akadémii vied (SAV). Testovanie bolo spojené s monitoringom dopravy na úseku jednej z najfrekventovanejších ciest, kde bol počas Európskeho týždňa mobility vytvorený dočasný BUS pruh.
Komplexné merania budú pokračovať do konca tohto týždňa (30.9.) a následne vedenie mesta vyhodnotí experiment, rozhodne o miere zavedenia BUS pruhu do praktickej podoby. Pri záverečnom hodnotení budú použité nielen údaje z praktických meraní, ale taktiež informácie z palubných počítačov vozidiel MHD pred a počas experimentu.
Jazda mestskou hromadnou dopravou trvala pred vyznačením BUS pruhu v rannej špičke 14 až 15 minút. Pri dnešnom testovaní trvala cesta z petržalskej zastávky "Hálova" k budove SAV na Štefánikovej ulici autobusom 9,5 minúty, teda autobus išiel v súlade s cestovným poriadkom. Cestovanie hromadnou dopravou bolo reálne rýchlejšie o cca 5 minút vo vyhradenom pruhu ako bez neho. Jazda autom v tom istom čase trvala na testovacom úseku 15 minút. Okolo zastávky Aupark pred nájazdom na Most SNP prešlo za 10 minút 386 áut a len v každom deviatom aute boli minimálne dvaja cestujúci. Prechádzajúcimi autobusmi sa za ten istý čas prepravilo viac ako 900 ľudí, teda približne dvakrát viac ako autom. Vyhradený experimentálny BUS pruh pomohol cestujúcim v MHD skrátiť jazdnú dobu do práce či školy o tretinu času.
Významnejší rozdiel v jazdnom čase vozidiel MHD oproti autám bol nameraný priamo na Štefánikovej ulici. Prejazd týmto úsekom trval vodičom áut približne 10 minút, vozidlám MHD trvala jazda 2 minúty. Vo vzniknutej kolóne stálo približne 50 áut. V rannej špičke prechádza týmto frekventovaným úsekom každých desať minút v priemere 9 vozidiel hromadnej dopravy (autobus, trolejbus).
Tieto čísla ukazujú, že mestská doprava prepraví v čase najväčšej dopravnej špičky okolo 700 cestujúcich, a v takom istom časovom intervale sa individuálne v aute prepraví maximálne 130 ľudí. Hromadnou dopravou sa tak prepravilo len na Štefánikovej ulici 5-krát viac ľudí ako autom, čo má nezanedbateľný vplyv na kvalitu životného prostredia.
Mike
Ale aj samotné SORy NB18. Tie pražské majú napr oveľa väčší priestor na státie v kĺbe ako naše - (tá spodná časť mechu nezasahuje toľko do uličky ako u nás) - výhoda pre cestujúcich, alebo napr. majú kamery v interiéri oproti 3., 4. a 5. dverám, zatiaľ čo tie naše iba oproti posledným - výhoda pre vodičov, oveľa lepší prehľad o dianí vo vozidle, najmä keď je plné.
Do čierneho si podľa mňa trafil v tom, že by mali byť hustejšie intervaly, aby sa vytvorila na nosných linkách ďalšia kapacita na pribratie tých ľudí, ktorí dnes chodia autami. Ale ak sa dnes jazdí napr. 45 miliónov vozokilometrov ročne (toľko si mesto objedná a teoreticky aj zaplatí), predstava že by to bolo do 2 -3 rokov 55 miliónov, čo by už bolo viditeľné aj citeľné, je úplné scifi. Okrem iného by to chcelo nielen obnovu, ale aj značné rozšírenie vozového parku. A tiež výrazne navýšiť a hlavne stabilizovať stavy vodičov.
A to všetko z tohto jediného rozpočtu mesta, ktorý je zaťažený po bývalom vedení 200 miliónovou sekerou, zníženou po roku vládnutia tohto vedenia mesta o 20 mil. To isté rozbité povrchy ciest a zastávok - o prevažnej väčšine sa dlhodobo vie, je to v pláne, ale dlhodobo podhodnotený rozpočet odd. čo má na starosti údržbu komunikácií spôsobuje viac-ročné odsúvania opráv.
Za súčasného stavu rozpočtu mesta je riešenie jedine vyčleniť väčšie percento financií na dopravu, na úkor rôznych sociálnych fondov, príspevkov pre dôchodcov, participatívneho rozpočtu atď.. ale zasa aj toto sa robí pre voličov...