Predstavte si, že máte mobilného operátora, u ktorého sem-tam vypadne signál, občas nepočujete volaného, alebo občas volaný nepočuje vás. A možno si to ani predstavovať nemusíte, ale dôverne to poznáte. Predstavte si však, že ak nie ste s takouto službou spokojní, tak jednoducho prestanete platiť faktúry. Nasledovali by upomienky a vymáhanie dlžnej sumy. Žiadna publicita.
Ak nebudete platiť za MHD, situácia je už iná: médiá vás začnú propagovať. Pritom podobne ako u operátorov má každý nespokojný cestujúci na výber aj iné možnosti. Odvážlivci, ktorí neplatia za MHD, by sa rovnako mohli odvážiť odviezť sa taxíkom a nezaplatiť, ak by nesplnil všetky ich očakávania. Na to však už odvahu nemajú.
O čo ide v prípade cestovania načierno, vystihol jeden z našich čitateľov v diskusnom fóre: „To, čo nedostane DPB na lístkoch, musí vyrovnať mesto z daní všetkých Bratislavčanov - z mestskej pokladnice. Keďže vieme, v akom stave sa nachádza pokladnica, je jasné, že sa pristúpi k jedinému riešeniu: škrtaniu spojov. (...) Takže nezaplatením za službu sa vyrieši čo? Úplne nič, iba sa ďalej zdegraduje služba.“
Nespokojnosť so službami v rámci mestskej hromadnej dopravy môže byť namieste, no existuje aj konštruktívnejší spôsob jej vyjadrovania: dopravca má infolinku, a keď ani tá nepomôže, dá sa obrátiť na magistrát ako objednávateľa služieb MHD. Ten už podlieha voleným zástupcom, ktorých má možnosť ovplyvniť každý volič.