Roman Alberty, ktorý pôsobil na mestskom úrade v Banskej Bystrici, sa rozhovoril o pomeroch v bystrickej MHD
V uplynulých dňoch sa v diskusnom fóre bystrickej sekcie imhd.sk objavil príspevok popisujúci situáciu v oblasti MHD Banská Bystrica, ktorý zachytáva postoje všetkých subjektov zodpovedných za prevádzkovanie MHD. Nakoľko nešlo o anonymný príspevok, rozhodli sme sa jeho autora osloviť, aby nám bližšie popísal jeho pohľad na vec. S rozhovorom súhlasil a prinášame vám tak postrehy človeka, ktorý priamo pracoval na odbornom útvare MsÚ, v ktorého agende je aj MHD. Roman Alberty je absolvent Žilinskej univerzity. Napriek prvotnému optimizmu sa mu nepodarilo zaviesť do praxe konkrétne opatrenia na zlepšenie MHD v Banskej Bystrici.
Roman, čo ťa priviedlo k myšlienke vyjsť z anonymity a adresovať kritiku na prácu mesta a dopravcov v oblasti MHD?
Neustále politicky deklarovaný postoj, ako sa mesto snaží o atraktivitu MHD v kontraste s tým, aká je realita a aké boli postoje jednotlivých ľudí k návrhom, ktoré mohli aspoň čiastočne zlepšiť stav MHD. Keďže som viac ako rok pôsobil na mestskom úrade a zažil viacerých ľudí, ktorí mali na starosti MHD, viem, ako ďaleko majú prázdne politické frázy od skutkov.
A samozrejme, nie je mi jedno v akom meste žijem. Každý by mal začať meniť veci k lepšiemu od seba. Pôvodne som nemal v úmysle podávať nejaké vyhlásenia, ale nakoniec prevážilo to, že pred určitými vecami nejde zatvárať oči donekonečna.
Ako si sa dostal na mestský úrad? Čo bolo náplňou tvojej práce?
Na mestský úrad som nastúpil ešte na jeseň v roku 2012. Oslovilo ma vedenie mesta, najskôr pani viceprimátorka a neskôr aj pán primátor. Bola to reakcia na viaceré postrehy, ktoré som adresoval na veci súvisiace s dopravou v meste kompetentným osobám na mestskom úrade. Išlo však predovšetkým o reakciu na článok z denníka SME, kde pán primátor uviedol názor, že napriek kvalitným službám a modernému vozidlovému parku verejnú dopravu využíva pomerne málo ľudí a hľadajú sa cesty, ako ju zatraktívniť. Vzhľadom na to, že som sa dlhodobo zaujímal o dopravné systémy verejnej dopravy a v tejto oblasti som získal aj odborné vzdelanie na Žilinskej univerzite, dovolil som si upriamiť pozornosť na reálne dôvody, prečo je MHD neatraktívna napriek kvalitnému vozidlovému parku. Obratom som dostal pozvánku, aby som sa pokúsil moje návrhy pretaviť do systému verejnej dopravy z pozície na Útvare hlavného dopravného inžiniera. Treba dodať, že v tom čase som ešte študoval a tak som pracoval len jeden deň do týždňa. Vtedy som mal v úmysle naštartovať diskusiu na úrovni mesta v spolupráci s dopravcami o implementácii určitých zmien, ktoré by prispeli k atraktivite systému MHD.
Môžeš byť konkrétnejší?
Prakticky hneď po mojom nástupe na jeseň 2012 sa podarilo zorganizovať užšiu diskusiu medzi mestom a dopravcami, kde som však prvýkrát narazil na obrovský odpor a nezáujem čokoľvek systémové urobiť. Hoci som sa snažil navrhovať zmeny, ktoré boli už reálne aplikované nielen v prevádzkach v ekonomicky silnejších krajinách ako Nemecko či Rakúsko, ale aj v Čechách či na Slovensku, dostala sa mi typická slovenská odpoveď, že tu by to nefungovalo a vlastne sa to ani nedá, nemá to význam. Pritom som sa snažil zamerať na finančne neutrálne opatrenia, keďže viem, v akom stave sú verejné financie tohto mesta. So systematickými zmenami v linkovom vedení dopravcovia nesúhlasili.
Ako sa postavilo k tvojim návrhom mesto – objednávateľ?
Všetky veci sa riešili len v rámci Útvaru hlavného dopravného inžiniera. Tento odborný útvar nefungoval v tej dobe ešte dlho, pretože vznikol na základe riešenia neuspokojivého finančného stavu MHD. Bohužiaľ, na tomto odbornom útvare sa problematika MHD vnímala iba cez dva parametre: výška dotácie vynakladaná z mestského rozpočtu a jazdné výkony dopravcov. Samozrejme sa tam riešili aj nejaké sťažnosti na dopravnú obsluhu, ale primárne tam nikoho netrápila atraktivita dopravného systému, prostriedky, akým by sa dal počet cestujúcich zastabilizovať a pod. Jednoducho sa tam vždy prišlo k záveru, že počet cestujúcich klesá a treba znižovať jazdný výkon. Odborne zdatní ľudia vedia, že toto je najhoršia možná cesta.
Čo teda kompetentní chceli a presadzovali?
Ich zaujímalo iba to, aby udržali systém na určitej dotačnej úrovni. To je všetko. Niekedy ma až mrazilo, aká je tam zúfalá neznalosť základných princípov MHD. Je to smutné, keď za peniaze daňových poplatníkov rozhodujú o takýchto veciach ľudia, ktorí nemajú odborné vzdelanie, ale čo je ďaleko horšie, ani vôľu na pochopenie toho, aké má MHD postavenie v 21. storočí a ktoré problémy by dokázala aspoň čiastočne riešiť. Keď som začal hovoriť o nástrojoch zatraktívnenia, nenašiel som pochopenie. Na vypracovaný návrh linkového vedenia bola odpoveď zo strany mojich spolupracovníkov taká, že systém meniť netreba a že daná zmena by nič nepriniesla. Čo na tom, že podľa štatistík každoročne klesá počet cestujúcich, niektoré lokality, ktoré sú dnes obsluhované, už negenerujú taký dopyt ako v časoch, keď bolo dané linkové spustené. Ďalej je tu faktor demografie a s tým súvisiace zmeny napr. v počte žiakov a študentov, či zlučovanie škôl. Stále som počúval, že hĺbková zmena môže vyvolať nevôľu ľudí, politikov a že je lepšie všetko nechať tak, lebo všetko vlastne ukážkovo funguje.
Vo svojom príspevku si uviedol, že Útvar hlavného dopravného inžiniera bol zrušený. Ovplyvnilo to nejako postoj mesta k MHD?
Áno, daný útvar bol zrušený v lete 2013. Keďže som nebol kmeňový zamestnanec, skončil som svoje účinkovanie na mestskom úrade. Absolútne nepochopiteľné je pre mňa to, že mesto Banská Bystrica nemá vôľu zabezpečiť špecializovaný odborný útvar venujúci sa MHD, nakoľko nejde len o jednu z najdôležitejších verejných služieb, ale aj finančná záťaž je pre mestský rozpočet nezanedbateľná (pozn. red.: dotácia za rok 2013 bola približne 10% z rozpočtu mesta).
Aby som sa však vrátil k môjmu pôsobeniu, na mestský úrad sa mi podarilo opäť vrátiť po mojej osobnej snahe. Nastúpil som v septembri, už na spomenuté oddelenie údržby miestnych komunikácii a inžinierskych sietí, ktoré prebralo MHD po zrušenom Útvare hlavného dopravného inžiniera. Tam som priniesol už nielen „nehmatateľnú“ novú dopravnú koncepciu MHD – linkové vedenie, ale kompletne navrhnuté cestovné poriadky a technológiu obehu vozidiel a služieb vodičov vo víkendovom režime, samozrejme v súlade so všetkými legislatívnymi požiadavkami, aby videli čo sa dá zo systému urobiť, nech nie sme len pri vzdušných zámkoch. Teda mesto i dopravcovia dostali všetko potrebné čierne na bielom a bol som pripravený na konštruktívnu diskusiu a kritiku, lebo návrh bol konkrétny.
Bol si tentoraz úspešnejší?
Treba povedať, že som bol otvorený na diskusiu, pretože mi bolo zrejmé, že by bola potreba prispôsobiť niektoré veci technologickým špecifikám obidvoch dopravcov. Zorganizovalo sa niekoľko stretnutí, kde sa preberali predovšetkým technologické detaily návrhu. Dopravcovia predstavili svoje pripomienky, ktoré som sa snažil zapracovať do návrhu, ale nie je možné vykonávať MHD prioritne podľa potrieb vodičov alebo individuálnych požiadaviek niektorých cestujúcich, ak chceme aplikovať intervalové cestovné poriadky v čo možno najväčšom rozsahu tak, ako je to bežné v iných prevádzkach MHD. Tento parameter je mimochodom jeden zo základných princípov kvalitnej verejnej dopravy. Toto však predstavuje len nutnú a rozhodne nie postačujúcu podmienku na to, aby MHD predstavovala alternatívu voči doprave individuálnej.
Pomerne rýchlo sa však pozornosť z novej dopravnej koncepcie presunula k úprave tarify – výšky cestovného. Bolo mi povedané, že treba „niečo“ robiť. Tak sa išlo cestou tarifných úprav, hoci cestujúcim sme neponúkli žiadnu protihodnotu, ktorá by zvýšenie kompenzovala. Išlo o najľahšie a najrýchlejšie riešenie, samozrejme súčasne aj najhoršie. Kto by chcel riešiť rozsiahle problémy, náročné na informovanie, prácu, keď sa to dá takto „elegantne“? Nehľadajú sa úspory vo vnútri systému, stále sa iba pýta viac od zákazníkov.
Mesto má zriadenú aj dopravnú komisiu. Tá nemohla situácii pomôcť?
Dopravná komisia je ďalšou smutno smiešnou kapitolou tohto príbehu. Tento poradný orgán, ktorý by mal skĺbiť politické a odborné požiadavky, bol pre mňa asi najhorším prekvapením. Ja plne rešpektujem zloženie tohto orgánu, veď tam sedia demokraticky zvolení zástupcovia, ale zúfalo tam chýbajú akékoľvek odborné argumenty – minimálne čo sa týka verejnej dopravy. Keď som im raz priamo povedal, kde sme sa s MHD dostali, tak len alibisticky mlčali, prípadne predseda dopravnej komisie sucho skonštatoval, že mám pravdu a tým to zhaslo.
V rámci týždňa mobility sa organizoval aj prieskum kvality MHD a verejná diskusia.
Zhodou okolností sa v tomto čase realizovalo aj vyhodnotenie prieskumu týkajúceho sa stavu MHD. To bolo v čase, keď už bolo viac menej isté zvýšenie cestovného a všetci tam len sľubovali, ako má mesto reálnu snahu zatraktívniť MHD. Na tomto stretnutí som sa osobne zúčastnil a musím povedať, že celá diskusia mi skôr pripomínala predvolebnú kampaň pred blížiacimi sa voľbami do VÚC, ako reálnu snahu o skutočné riešenie problémov v MHD. Predseda dopravnej komisie, ktorý bol na verejnej debate priamo zúčastnený, nemal problém nasľubovať na otázky z pléna veci, ktoré napr. musí odobriť VÚC a mesto na to nemá žiadne páky. Pritom samozrejme žiadne rokovanie s VÚC predtým nebolo. Celé stretnutie by som uzavrel známym konštatovaním: nikto vám nemôže dať to, čo vám politik môže sľúbiť.
Aké vyhliadky má vlastne MHD v Banskej Bystrici?
Pri súčasnom prístupe mesta Banská Bystrica cez svojich odborných zamestnancov, dopravcov, ale aj politikov, jednoducho povedané mizerné. Nepomáha ani moderný vozidlový park, ktorý časom tiež bude treba obnoviť, ani politický marketing silou mocou snažiaci sa presvedčiť o kvalite poskytovanej služby. Ešte raz pripomeniem, že pre mesto je MHD o dvoch parametroch – kilometre a dotácia. Neexistuje predstava, čo by mala byť základná dopravná obslužnosť, presadzuje sa politický vplyv a pod. Dopravcovia, ako poskytovatelia služieb nemajú motiváciu na stabilizácii systému a prilákania nových zákazníkov vzhľadom na nastavenú dotačnú politiku. Takto namiešaný kokteil predstavuje pre budúcnosť MHD v tomto meste vážnu hrozbu – nielen finančnú, ale aj ďalšie – nakoľko podľa mojich osobných skúseností si na meste prakticky nikto neuvedomuje, čo by kvalitne fungujúca verejná doprava dokázala vyriešiť.
Mesto nemá vypracovanú zmysluplnú stratégiu, čo mieni v budúcnosti s MHD robiť, všetko sa rieši za pochodu. Chýba vízia či ciele dopravnej politiky mesta. O preferencií či integrovanom systéme, ktoré úplne bežne fungujú v porovnateľne veľkých mestách v ČR a veľmi pomaly sa objavujú už aj na Slovensku, môžeme pri takomto prístupe všetkých strán v budúcnosti iba snívať.
Ako by si teda zhodnotil svoje pôsobenie v tejto inštitúcii?
Mesto Banská Bystrica malo konkrétnu príležitosť (inak rozhodne nie prvú), ako konečne niečo vyriešiť – priniesol som celý návrh, ktorý dostali všetci na zlatom podnose, ale opäť raz sa prejavila neochota tejto inštitúcie od najvyšších poschodí po tie najnižšie, od odborných pozícii po tie politické. Odborný útvar síce zriadil pracovnú skupinu, zloženú zo zástupcov dopravcov a mňa, ale keďže v novembri nevideli dôvod, prečo by som mal na danej pozícii mestského úradu zostať, ja nevidím dôvod riešiť stav MHD na úkor voľného času a zadarmo, keď si z daní platíme ľudí na viacerých funkciách s agendou MHD. Obyvateľom mesta by som len odkázal, že väčšina toho, čo bolo povedané k MHD ústami politikov i ostatných ľudí na odborných referátoch, bola len snaha zamaskovať neochotu riešiť skutočné problémy a vytvárať ilúziu kvalitnej služby, ktorú odzrkadľuje trvalo klesajúci záujem o jej využitie. A ak mi na toto niekto povie, že je zbytočné sa snažiť o nápravu, lebo každý má auto, tak nevidím dôvod, načo by ľudia s takýmito postojmi a názormi mali zastávať verejné platené funkcie.
Rozhovor bol autorizovaný. O reakciu sme požiadali mesto Banská Bystrica, dopravcu a členov dopravnej komisie. Do zverejnenia rozhovoru zareagovali len poslanci Pavol Katreniak a Ľudmila Priehodová. Názory zodpovedných zverejníme v samostatnom článku.