O prevádzkovanie osobnej vlakovej dopravy na trati do Komárna neprejavili súkromní dopravcovia záujem.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR informovalo, že zrušilo opakovanú súťaž na obstaranie dopravcu, ktorý má zabezpečovať dopravu na železničnej trati Bratislava - Komárno od januára 2023 na obdobie 10 rokov. Podľa ministra dopravy sa do súťaže prihlásil len štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, pričom predložená ponuka sa cenovo výrazne líšila od očakávania ministerstva. Ministerstvom odhadovaná požadovaná úhrada za jeden vlakový kilometer bola 7,47 €, výška predloženej ponuky ZSSK zatiaľ zverejnená nebola. Za nezáujmom súkromných dopravcov o súťaž minister dopravy vidí krátky čas na vypracovanie ponuky a začatie prevádzky. Ministerstvo dopravy bude preto pokračovať v obstarávaní dopravcu priamym rokovacím konaním s oslovením relevantných dopravcov na trhu.
Ministerstvo dopravy chcelo už v roku 2019 vysúťažiť nového dopravcu, ktorý by zabezpečoval dopravu na uvedenej trati od decembra 2020, kedy skončila predchádzajúca zmluva so súkromným dopravcom RegioJet. Ten sa prihlásil aj do prvej súťaže ako jediný uchádzač, ale ministerstvo jeho návrh neprijalo a súťaž zrušilo. Aby neprišlo od decembra 2020 k prerušeniu premávky na trati Bratislava - Komárno, ministerstvo dopravy po priamom rokovaní s viacerými dopravcami pridelilo dočasný dvojročný kontrakt Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá si na zabezpečenie prevádzky na tejto trati požičala vlaky od rakúskeho dopravcu ÖBB. Železničná trať Bratislava - Komárno je zaradená do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v úseku Bratislava - Kvetoslavov.
Ike
Áno, diaľnice sa stavajú pomaly, ale v porovnaní s rozvojom železničnej infraštruktúry je stavba diaľnic úspešný a dynamický projekt. Objektívne je výstavba diaľnice o čosi ľahšia ako železnice. Ale pozri sa: diaľničiari majú spravenú prehľadnú koncepciu, vedia, čo chcú postaviť, vedia ako a plán (odmyslime si teraz vyhlásenia hranatých politikov) s výnimkou vis maior zdržaní aj dodržiavajú, hoci ten maximalistický variant je prestrelený (minimálne je vzhľadom na hustotu zaľudnenia a demografickú prognózu uletené mať niektoré paralelné diaľnice ako R1/R3 cez "susedné kotliny" alebo ten uzol R1/R2/R3 okolo ZH, prípadne sa nezohľadňuje dopravná indukcia okolo BA). Nehovorím, že stavajú hospodárne, ale stavajú.
A teraz sa pozrime na železnice. Snívame o 300 km/h spojení medzi BA a ZA a jediné, čo sa robí pre rozvoj železníc, je modernizácia existujúceho hlavného koridoru s tým, že naháňame sekundy, zatiaľ čo vedľajšie trate vyzerajú ako v Bangladéši. Hlavne, že ambície sú na úrovni CERNU 2 alebo slovenského vesmírneho programu.
Ak by železničiari dostali do kompetencie diaľnice, zabudni na existenciu R3/R4/R5/R6/R7/R8/D3 a D4. Existovali by tri diaľnice D1/D2/R1. A tie by sme "modernizovali" - každé dva roky jeden medzikrižovatkový úsek s víziou, že raz sa bude po diaľniciach jazdiť 200 km/h. Raz.
Slovensko nepotrebuje jednu výkladnú vysokorýchlostnú trať na 300 km/h. Potrebuje údržbu a to, aby sa tam, kde sa dnes jazdí 60 a 80, mohlo jazdiť 130. A samozrejme tam musí byť dopyt na úrovni hustejšieho ako 4 hodinového intervalu.