Návrh grafikonu vlakovej dopravy predpokladá zavedenie pravidelných intervalov medzi vlakmi.
Ak sa skutočne zrealizuje to, čo obsahuje rámcový návrh grafikonu vlakovej dopravy (GVD), od 9. decembra 2012 by mohol celý bratislavský región získať pravidelnú taktovú dopravu. Zapamätateľné odchody by mali pribudnúť aj na tých tratiach, kde doteraz neexistovali. Hoci počet vlakov zostáva verný slovenským pomerom a ťažko môže uspokojiť cestujúceho, ktorý nemá čas čakať hodinu-dve na vlak, vďaka pravidelným odchodom sa stane cesta vlakmi jednoduchšou. Nepodarilo sa to však všade. Napríklad z Pezinka budú v pracovných dňoch ráno odchádzať vlaky o 4:37, 4:51, 5:23, 5:37, 5:57, 6:10, 6:23, 6:37, 6:57, 7:10, 7:23, 7:37, 7:57, 8:20 a 8:37, teda v premenlivých intervaloch. V bratislavskom regióne sa mení aj označenie typov vlakov, doterajšie zrýchlené vlaky budú nahradené regionálnymi expresmi (REX).
Ako by mali odchádzať vlaky:
- trať 110 a 113: smer Zohor, Malacky, Záhorská Ves, Marchegg
- trať 120: smer Pezinok, Trnava
- trať 130: smer Senec, Galanta
- trať 131: smer Dunajská Streda, Komárno
Okrem zmien v regionálnej doprave by sa mala udiať reforma aj v diaľkovej doprave. IC vlaky medzi Bratislavou a Košicami by mali jazdiť každé dve hodiny. Niektoré zmeny však už stihli vyvolať polemiku, jedná sa najmä o rušenie dopravy na niektorých tratiach či oklieštenie legendárneho rýchlika Horehronec. Viac k tejto téme nájdete na vlaky.net.
Prípadné pripomienky týkajúce sa bratislavského regiónu je možné zaslať na adresu odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja.
PVo
Toto nie je o šotoušine, ale o potenciálnom produkte pre zákazníka, ktorý by dopravca v spolupráci napr. s VÚC a ďalšími subjektmi vytvoril. Pomohlo by to cestovnému ruchu v regióne a teda aj zamestnanosti. Ak by sa vytvoril produkt cestovného ruchu, ktorý by ľudí zaujal, pritiahlo by to návštevníkov. Ale tu ide o to, že treba spolupracovať a nie len sa hrať na vlastnom piesočku.
Nezabúdaj, že lokálka „pridáva“ cestujúcich aj hlavnému koridoru, ktorí tam prestupujú. Keď zrušíš osobnú železničnú dopravu na lokálke, ubudnú ti cestujúci aj na hlavnej trati. Aj keď teda lokálka samotná nevykazuje pre železnice zisk, v konečnej bilancii je pre železnice určitým prínosom. Navyše mnohé niekoľkokilometrové lokálky sú v porovnaní celkových výdavkov firiem v železničnom sektore vo výdajoch relatívne zanedbateľnou položkou. Len niektorí ľudia to nevedia, alebo nechcú pochopiť a šetria tam, kde by nemali.
Keď nevieme zabezpečiť na danej trati ani minimálny rozsah osobnej dopravy, kde donedávna dlhé desaťročia osobné vlaky premávali, niekde je chyba. Tá môže byť buď v manažmente ZSSK, Ministerstva dopravy, výstavby a reg. rozvoja, vo VÚC, alebo aj v celkovom nastavení ekonomiky tohto režimu.
Ďalšia vec – mapky železničných tratí v CP a na weboch ŽSR a ZSSK. Prečo je tam táto trať (a nielen táto, ale aj ďalšie) stále uvádzaná, že po nej jazdia osobné vlaky? Veď to je zavádzanie verejnosti. Vyše 7 rokov je tu pravidelná osobná železničná doprava zastavená a páni si nedali ani toľko námahy, aby túto trať zmazali z mapiek. Keď nevedia spraviť ani takúto maličkosť, ako potom chcú riadiť takéhoto molocha, ktorý bol aj po rozdelení ČSFR najväčším zamestnávateľom v tomto štáte?
Ja som si tú trať v celej dĺžke prešiel 15. septembra minulý rok. Žiaľ, úsek Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš len pešo, lebo vlaky sa tam už nedostanú. Na mnohých miestach je tu totiž trať zarastená rôznymi rastlinami, dokonca niekde aj borovicami. Tie už sú tak vysoké, že by boli vhodné aj ako vianočný stromček. Obávam sa, že keď ŽSR nedajú tento úsek v dohľadnom čase do poriadku, alebo sa tu nespraví nejaká dobrovoľnícka brigáda (aby sa ušetrili financie ŽSR), tak sa jednoducho táto časť administratívne a neskôr aj fyzicky zruší a skončí ako trate Rimavská Sobota – Poltár a Devínske Jazero - Stupava. Pritom zásoby ropy tu nebudú donekonečna a možno o 50 – 60 rokov sa budú kompetentní (teraz to vyzerá ako utópia, ale nikdy nehovor nikdy) vážne zaoberať elektrifikáciou tejto trate a jej dostavby do Jablonice.