Sme presvedčení, že samotná železničná doprava nie je schopná plniť úlohu NS MHD v Bratislave. Železničné trate sú v Bratislave z historických a geografických dôvodov vedené v trasách, ktoré sa väčším sídliskovým celkom zvyčajne vyhýbajú, a preto nemôžu poskytnúť dostatočnú kvalitu dopravnej obsluhy územia. Vyššia cestovná rýchlosť vlaku pri krátkych prepravách, charakteristických pre vnútromestskú dopravu, nevyrovná časové straty vzniknuté dochádzkou k vlaku a od vlaku, či už je to dochádzka pešia alebo doplnkovým systémom dopravy (zvyčajne autobusom).
Nespochybňujeme, že železnice sú a budú nosným systémom v regionálnej doprave. Takisto môžu v obmedzenej miere prevziať úlohu nosného systému vo vnútromestskej doprave, a to v zabezpečení dopravy zo vzdialených okrajových častí Bratislavy, ako sú napr. Devínska Nová Ves či Rusovce, pri ktorej sa prejaví vyššia rýchlosť vlaku vo väčšej miere. Avšak nosným systémom pre vnútromestskú hromadnú dopravu podľa nášho názoru musí byť električková doprava. Električkové trate sú vedené stredom veľkých sídlisk (v Dúbravke, Karlovej Vsi, Ružinove či na časti Vajnorskej ulice) či po ich okrajoch v pešej dostupnosti (v Rači či na Račianskej ulici), preto dokážu územie dobre obslúžiť. Navyše sú vedené v prevažnej miere na samostatnom dráhovom telese, čo je základným (aj keď nie jediným) predpokladom na to, aby bol tento druh dopravy rýchly, plynulý a čo najmenej zraniteľný.
Odporcovia električkovej dopravy tvrdia, že električky nespĺňajú kritériá moderného NS MHD. Pritom však argumentujú ich súčasnou úrovňou, nie parametrami, ktoré môže električková doprava dosiahnuť. Pomalosť súčasných bratislavských električiek nie je vlastnosťou električkovej dopravy ako takej, ale je spôsobená jednak príliš častým výskytom križovatiek bez preferencie alebo so zle nastavenou preferenciou električiek, ďalej nutnosťou častého brzdenia pred neriadenými križovatkami a priecestiami, a tiež rýchlostnými obmedzeniami kvôli zlému technickému stavu tratí (hoci niektoré úseky sa už podarilo opraviť). Tieto nedostatky sú odstrániteľné s vynaložením rozumných nákladov, pričom rýchlosť električiek by sa podstatne zvýšila. (Napríklad v Brne električky dosahujú na niektorých radiálach až o polovicu vyššiu cestovnú rýchlosť, než v Bratislave.) Ani morálnu zaostalosť súčasných vozidiel, konštrukčne pochádzajúcich z polovice minulého storočia, nemožno pokladať za relevantný argument – v budúcnosti ich bude tak či onak nevyhnutné nahradiť novými.
Alternatíva „električka alebo nosný systém“ je zavádzaním, spôsobeným či už neznalosťou problematiky, alebo úmyselne. „Nosný systém“ je len prázdny pojem, ktorý je napĺňaný konkrétnym technickým riešením – v niektorých mestách metrom, niekde električkami a inde len autobusmi či trolejbusmi. Súčasné slovenské železnice a ich vozňový park nespĺňajú požiadavky na nosný systém o nič lepšie než súčasná električka, a moderné električkové trate s modernými vozidlami ich budú spĺňať rovnako dobre, ako moderné vlakové súpravy a moderné železničné stanice. Sme presvedčení, že pre lepšiu dopravu v Bratislave a jej spádovej oblasti je nevyhnutná koexistencia modernej električkovej dopravy ako nosného systému MHD a modernej železničnej dopravy ako nosného systému regionálnej dopravy.
Bc. Ivan Bútora
Ing. Michal Dekánek
Ing. Martin Fundárek
Ing. Peter Hronček
Igor Jeřábek
Ing. Matej Kavacký, PhD.
Ing. Martin Matala
Ing. Tomáš Vašek
Ing. Vratislav Vingálik
O signatároch vyhlásenia občianskej iniciatívy Lepšia doprava k budovaniu nosného systému MHD v Bratislave zo dňa 15.12.2009
Bc. Ivan Bútora má 27 rokov, je absolventom Princetonskej univerzity a absolvoval stáž v organizácii Project for Public Spaces v oblasti dopravy a verejných priestorov. Momentálne pracuje ako vodič trolejbusu. Je poslancom Starého Mesta, v oblasti dopravy sa venuje preferencii MHD, parkovacej politike a pešej a cyklistickej doprave.
Ing. Michal Dekánek má 29 rokov, je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave - Petržalke so špecializáciou na informatiku. Je jedným zo zakladateľov portálu www.imhd.sk. Počas pôsobenia v bratislavskom dopravnom podniku sa spolupodieľal na zdvojnásobení počtu nočných spojov v roku 2007. Je spolutvorcom Koncepcie Bratislavskej integrovanej dopravy a štúdie možností bratislavskej parkovacej politiky. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ v Dopravnom podniku mesta Košice. MHD využíva aktívne nielen v Bratislave a Košiciach, ale inšpirácie čerpá najmä v zahraničných mestách. Od roku 2006 je držiteľom oprávnenia na vedenie električiek.
Ing. Martin Fundárek má 42 rokov, je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov a pracuje v oblasti informatiky. V doprave sa zaoberá najmä oblasťou grafikonov dopravy. V DPB absolvoval študentskú prax pri zavádzaní systému Drahuša a DPB bol aj zadávateľom jeho diplomovej práce, ktorá sa zaoberala kvalitou cestovných poriadkov MHD. Spoluzakladal slovenskú cestnú databanku a je autorom príručky Uzlový lokalizačný systém cestnej siete SR. Spolupracoval s Čiernohronskou železnicou, pre ktorú popri výkone dopravných funkcií aj navrhoval grafikon vlakovej dopravy a bol aj autorom služobných predpisov.
Ing. Peter Hronček má 32 rokov, je absolventom FEI STU a pracuje v oblasti informatiky. Je dopravným nadšencom, verejnej doprave sa ako koníčku venuje od mladosti – dodávaním vlastných zozbieraných údajov asistoval pri zrode a začiatkoch portálu www.imhd.sk, popri štúdiu pracoval a dodnes popri zamestnaní pracuje ako vodič električky, pričom sa podieľa aj na prevádzke historických vozidiel či organizácii podujatí súvisiacich s verejnou dopravou.
Igor Jeřábek má 45 rokov, problematike verejnej dopravy sa venuje ako svojmu koníčku od mladosti a má skúsenosti zo všetkých úrovní prevádzkovania dopravy – pracoval ako vodič električky a trolejbusu a v súčasnosti je riaditeľom českého železničného dopravcu Railtransport s.r.o.
Ing. Matej Kavacký, PhD. má 30 rokov, je absolventom FEI STU Bratislava v odboroch informatika a telekomunikácie a pracuje v oblasti školstva. Je dlhoročným spolutvorcom dopravného portálu imhd.sk a v DPB pracoval na ľahkej údržbe električiek v Krasňanoch.
Ing. Martin Matala má 33 rokov, je absolventom Univerzity Mateja Bela. Býva v Petržalke pri Chorvátskom ramene. Je dopravným nadšencom, členom občianskeho združenia mhd.sk a správcom banskobystrickej sekcie portálu www.imhd.sk, pre ktorú spracoval históriu 55 rokov MHD v Banskej Bystrici. Na svojej webovej stránke www.kamim.sk sa venuje aj verejnej cestnej doprave na Slovensku. Bol členom petičného výboru za záchranu trolejbusov v Banskej Bystrici, kde aj organizoval alebo spoluorganizoval viacero akcií pre priaznivcov MHD pri výročiach či iných príležitostiach. Je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D.
Ing. Tomáš Vašek má 45 rokov, je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT a pracuje v oblasti informatiky. Verejná doprava je jeho dlhoročným koníčkom.
Ing. Vratislav Vingálik má 49 rokov, je absolventom Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave. Od roku 1980 je držiteľ oprávnenia na vedenie električiek (brigádnicky jazdil do roku 2007), v rokoch 1983 - 2005 pracoval v DPB vo rôznych funkciách od technológa až po vedúceho dopravno-technickej prevádzky Krasňany. V roku 2006 pôsobil ako manažér infraštruktúry v Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti. Od roku 2007 je odborným radcom na Úrade pre reguláciu železničnej dopravy.