Mestské časti si za lepšiu MHD nechcú priplatiť, má to spraviť mesto

Bratislava zažíva stavebný boom, business centrá a nové obytné štvrte rastú ako huby po daždi. To prirodzene vyvíja tlak aj na rast dopravy, MHD nevynímajúc. Na stretnutiach občianskych aktivistov s námestníkom primátora Milanom Cílekom bola položená otázka, či mesto plánuje v tejto súvislosti postupne zvyšovať výkony mestskej hromadnej dopravy, aby bol uspokojený dopyt obyvateľov po doprave. Ako príklad možno uviesť business centrá na Prievozskej ulici, kde v súčasnosti linky 201 202 a 208 ani pri 27 spojoch v špičkovej hodine (priemerný interval 2:13 min) nezvládajú nápor cestujúcich.

Odpoveďou mesta bolo „nie zvyšovaniu výkonov MHD“, pričom rezervy podľa námestníka treba hľadať v obsluhe mestských častí, kde existujú niektoré linky nad rámec základnej dopravnej oblužnosti, a teda by ich mohli financovať mestské časti. Ušetrené prostriedky by mohlo mesto využiť na zlepšovanie MHD v iných častiach. Mestské časti však majú iný pohľad. Vybraným častiam sme položili otázku, či plánujú spolufinancovať lokálne linky na svojom území.

Podunajské Biskupice

Na území mestskej časti premáva lokálna linka 79, ktorá nad rámec základnej obslužnosti Štátnych lesov, Ketelca a Lieskovca vykonáva aj doplnkovú obsluhu v Podunajských Biskupiciach a Vrakuni.

Na našu otázku odpovedal Pavol Korbaš, vedúci ekonomického oddelenia a správy majetku MČ Podunajské Biskupice: „S účinnosťou od 1.1.2005 je správcom dane z nehnuteľností v pôsobnosti hlavného mesta SR Bratislavy magistrát hl. mesta. Teda nie mestské časti. Dôvodom bola skutočnosť hľadania disponibilných zdrojov pri zmenách spôsobených fiškálnou decentralizáciou. Zvýšenie sadzieb a zmena správcu dane z nehnuteľného majetku mali zabezpečiť aj vykrytie zvýšených požiadaviek na financovanie MHD. Správcom dane z nehnuteľností a príjemcom podielovej dane fyzických osôb zo závislej činnosti je hlavné mesto, ktoré časť týchto vybratých daní mestským častiam každý rok prerozdeľuje a časť vybraných finančných prostriedkov si ponecháva pre vlastné výdavky. Mestská časť Podunajské Biskupice na rok 2008 neuvažuje vo svojom rozpočte s výdavkami na spolufinancovanie liniek MHD.“

Staré Mesto

Mestská časť je špecifická svojou polohou, no napriek tomu existujú lokality, kde by lokálne linky mohli existovať. Do oblasti Kalvárie pred voľbami v roku 2006 premávala linka 42, ktorá bola pre nevyužitie zrušená. V súčasnosti sa uvažuje s doplnkovou linkou 147 zo Šulekovej okolo Slavína na Búdkovú. Ako doplnkovú možno hodnotiť aj zachádzku linky 41 zo Šafranovej na Búdkovú, ktoré bolo zrealizované v decembri 2007.

K téme sa vyjadril starosta mestskej časti, Andrej Petrek: „Spolupodieľanie sa mestských častí na financovaní mestskej dopravy, resp. vykrývaní straty z prevádzky liniek, na ktoré sa pýtate, je pre mňa novinkou. Nemám takú informáciu a zatiaľ hlavné mesto v tejto súvislosti mestskú časť Staré Mesto ani neoslovilo. Náš tohtoročný rozpočet na takú zmenu nie je pripravený. Pokiaľ ide o dane, rád by som pripomenul, že Staromešťania do mestského rozpočtu odvádzajú najvyššiu daň z nehnuteľností - v porovnaní s Bratislavčanmi žijúcimi v ostatných mestských častiach. Možno to chápať ako ich nepriamu podporu MHD. Napokon, práve tak sa o tom hovorilo pri vyrubovaní výšky tejto dane pre jednotlivé mestské časti.“

Rača

Na území mestskej časti vyrastá vo vinohradoch vilová štvrť s pomerne nekomfortným prístupom pre peších, ktorí musia prekonávať značné stúpanie. Do oblasti Potočnej ulice už dnes zachádza linka 56, avšak jedná sa len o dva spoje denne.

Martin Bartišek, hovorca MČ Rača uviedol: „Mestská časť Bratislava-Rača doteraz nedostala žiadnu oficiálnu informáciou o takomto spôsobe spolufinancovania liniek MHD mestskou časťou. Preto Vám neviem dať relevantnú informáciou k tejto problematike, ale v súčasnosti sa snažíme o pracovné rokovanie s pracovníkmi DPB ohľadom dopravného riešenia v Rači, na ktorom sa môže hovoriť aj o tejto otázke.“

Devínska Nová Ves

Hoci nemá mestská časť predpoklady pre existenciu samostatných lokálnych liniek, spolufinancovanie MHD by sa mohlo odraziť na lepšom intervale linky 28, či na novom spojení mestských častí Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica, pre ktorú sú práve na území Devínskej Novej Vsi umiestnené niektoré úrady.

Valéria Floreková z miestneho úradu hovorí, že MHD plní celomestskú funkciu a financovanie kompetencií v pôsobnosti MČ dlhodobo nepostačuje na jej zabezpečenie. „Doposiaľ sme neboli oslovení o rozsahu požiadaviek hl. mesta SR Bratislava a neboli teda predmetom rozhodovania orgánov mestskej časti.“

Nové Mesto

V súčasnosti je táto mestská časť najviac pokrytá lokálnymi linkami. Linka 44 je prevádzkovaná na Kramároch a čiastočne kopíruje trasu trolejbusu, nakoľko v centrálnej časti Kramárov pre ňu neexistuje vhodné obratisko so sociálnym zariadením pre vodičov. Ďalšia lokálna linka 51 v ostatnom čase nemala na ružiach ustlané, nakoľko jej pôvodné obratisko Lopenícka sa sčasti dostalo do rúk súkromnej majiteľky, čím sa znemožnilo otáčanie midibusov a podobne linka odišla aj z obratiska Nobelova, ktoré prestalo byť vo vyhovujúcom stave. Na žiadosť mestskej časti linka vykonáva zachádzku pri Polus City Centre, aby cestujúci nemuseli prechádzať cez prechod so svetelnou signalizáciou, čím sa však znížila atraktivita tejto linky a výrazne predĺžila jazdná doba i čakanie v dopravných zápchach. Podobne autobusy zachádzajú aj k Poliklinike Tehelná, kde bolo v minulosti nutné prechádzať na zastávku cez cestu. Doplnkom k linke 51 je linka 151, ktorá premáva do bývalého obratiska Lopenícka, pričom tiež zachádza cez Polikliniku Tehelná. Linku nevyužívajú takmer žiadni cestujúci. Poslednou lokálnou linku je autobus č. 58 spájajúci ŽST Nové Mesto, Mierovú kolóniu a Trnávku.

Prednosta miestneho úradu MČ Nové Mesto nám zaslal nasledujúce stanovisko, v ktorom sa odvoláva na Štatút hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý určuje presne vymedzenú sumu dane z príjmu fyzických osôb pre mestské časti. V nej by podľa Kollárika mala byť zadržaná jedna dvanástina výnosu z daní z príjmov fyzických osôb pre potreby MHD. Zvýšením podielových daní sa podľa neho pre mesto tak isto zvýšila bývalá zadržiavaná 1/12 pre MHD. „Zvýšenie sumy podielových daní pripadajúcich pre mestské časti je tiež diskutabilné, pretože pomer rozdelenia poklesol v neprospech mestských častí, aj keď sa celková suma pre mestské časti oproti predchádzajúcim rokom zvýšila. Mestské časti už dnes MHD financujú formou skrytého zadržiavaného podielu dane z príjmu fyzických osôb. V návrhu nového zákona o Bratislave, ktorý v súčasnosti pripravujú mestské časti navrhujú inou formou vrátiť mestu Bratislavy neposkytovanú štátnu dotáciu na MHD,“ uzatvára Kollárik.

Ako ďalej?

Mestské časti zjavne o myšlienke námestníka primátora informované neboli. Ak by aj došlo k financovaniu vybraných liniek mestskými časťami, hlavné mesto by veľa prostriedkov nezískalo. Ak by sme uvažovali o zmene financovania na výlučne miestnych linkách 44 51 58 151 a 180, znamenalo by to ušetrenie len šiestich vozidiel z celodennej výpravy, čo je len zlomkom celkového počtu použitých vozidiel.

Paradoxom však je, že zatiaľ čo vedenie mesta hovorí o prenášaní zodpovednosti za lokálne linky na mestské časti, od jeho nástupu k moci sa už zrealizovala miestna linka 180 v Petržalke a pripravujú sa ďalšie linky v oblasti Karlovej Vsi a Slavína.

Do budúcnosti bude teda možné zvyšovať výkony MHD na jednom mieste iba v tom prípade, ak sa na inom mieste výkony MHD znížia. V znevýhodnených častiach sa cestujúci budú musieť buď potlačiť alebo prestúpiť do osobného auta.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.