Tvrdenia Zahradníka o BID vs. realita

Bratislavské noviny zverejnili 23. apríla 2008 článok „BID vraj nezvládla integráciu dopravy“, kde uvádzajú vyjadrenia predsedu predstavenstva DPB Branislava Zahradníka. Toto médium však už nezverejnilo reakciu druhej strany na prezentované tvrdenia. Výsledkom je článok, kde sú vyjadrenia v rozpore so skutočnosťou. Našim čitateľom prinášame pohľad odborníkov na integrovanú dopravu zo združenia mhd.sk, ktorí si materiály BID preštudovali a aj na základe skúseností z mnohých miest a regiónov sveta môžu komentovať tvrdenia publikované v Bratislavských novinách.

• „BID, s. r. o., za niekoľko rokov svojej existencie, okrem niekoľkých teoretických materiálov reálne proces integrácie dopravy čiastočne objektívne a čiastočne subjektívne nezvládla.“
Ak sú teóriou materiály o konkrétnom označovaní a trasovaní liniek verejnej hromadnej dopravy s vyčíslením intervalov, počtov spojov a výkonov vozidiel, o konkrétnych cenách cestovných lístkov, zľavách a delení tržieb medzi dopravcami a o konkrétnom ekonomickom dopade na všetkých dopravcov, potom sú teoretické napríklad aj materiály DPB, a. s. o stavbe nových električkových a trolejbusových tratí, nakoľko ani pri nich ešte nedošlo k realizácii. Na základe týchto „teoretických materiálov“ sa vytvorila možnosť čerpať stovky miliónov korún v rámci Operačného programu Bratislavský kraj pri zavedení BID ešte v tomto roku.
• „Pilotné projekty typu linky 155 skončili podľa mojej mienky fiaskom s negatívnym dopadom na Dopravný podnik Bratislava, a.s.“
Podľa mienky obyvateľov Východného bola linka 155 úspešná. Linku, ktorá „skončila fiaskom“ požadujú znovu zaviesť a predĺžiť Mestské časti Rača, Vajnory a Vrakuňa.
• „V zásade treba systém nastaviť tak, aby na neho nedoplácali občania Bratislavy, hlavné mesto a dopravný podnik. DPB, a.s., nemá žiadne finančné ani prevádzkové rezervy na to, aby akoukoľvek formou vypomáhal regionálnej doprave.“
V návrhu Tarify BID sa uvádzajú zľavy pre bratislavských cestujúcich oproti tým, čo dochádzajú. Uvedené zľavy sú podľa našich prepočtov o cca 15% vyššie ako v súčasnosti poskytuje DPB, a. s., takže práve DPB má teraz tarifu, na ktorú doplácajú Bratislavčania. V materiáloch BID sa uvádza, že cieľom navrhnutej tarify bolo práve zvýhodnenie pravidelných cestujúcich (teda predovšetkým obyvateľov Bratislavy, ktorí pravidelne využívajú MHD) na úkor cien cestovných lístkov na jednu cestu, a teda turisti, návštevníci Bratislavy, či občasní cestujúci by si priplatili. Je paradoxom, že DPB vraj „nemôže vypomáhať regionálnej doprave“, zatiaľ čo v minulosti viackrát deklaroval záujem prevádzkovať MHD aj za hranice Bratislavy, napríklad je plánovaná linka do Wolfsthallu, Hainburgu a Rajky. Podľa našich informácií bola jednou z pripomienok DPB k Plánu dopravnej obsluhy BSK možnosť prevádzkovať aj niektoré regionálne linky týmto dopravcom.
• „Momentálne je aktuálny projekt unifikácie tarifných systémov prímestskej a mestskej dopravy. Veľmi by nám pomohlo, keby tento projekt bol financovaný z európskych zdrojov.“
DPB, a. s. vlastní označovače, ktoré plne vyhovujú integrovanej doprave podľa zverejnených materiálov, preto nie je do ich výmeny potrebné investovať ani korunu v prípade zachovania súčasného formátu cestovného lístka. Prostriedky EÚ je vhodné využiť na rozvoj systému a nie na výmenu toho, čo tu 8 rokov funguje. Pripomeňme, že označovače vyrába len veľmi malý počet firiem v regióne, ktoré by logicky mohli mať veľký záujem, aby k tejto nepotrebnej výmene došlo.

Bratislavské noviny zverejnili články o BID aj minulý týždeň. V správe „Ceny v integrovanej doprave majú ľudí motivovať“ uviedli: „Podľa predkladateľa návrhu cien lístkov, spoločnosti Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o., sa v Európe bežne uplatňuje princíp určenia ceny základného cestovného lístka na jednu cestu, ako hodnoty jedného promile z priemernej mesačnej mzdy v regióne, ktorá je na území Bratislavského samosprávneho kraja 27 780 korún.“ Nespomenuli už však, že v rámci BID zatiaľ k výraznému zvýšeniu cestovného na 28 Sk nedôjde, a základný 60-minútový lístok bude stáť 20 korún. Ďalší sporný text „Nesúhlas s vynechaním 30-minútového cestovného lístku na jednu cestu v štruktúre cestovných lístkov vyjadril bratislavský dopravný podnik. Podľa mestského dopravcu vzhľadom na chýbajúcu prognózu zmeny správania cestujúcich existuje riziko zníženia tržieb.“ bol zverejnený bez uvedenia dôvodov, ktoré viedli k zlúčeniu 30- a 60-minútového lístka, ktoré sú súčasťou materiálu „Ceny cestovných lístkov BID“. Hneď v prvom bode zo siedmich sa uvádza: „Spojenie 30- a 60-minútového 2-zónového cestovného lístka na jednu cestu umožňuje znížiť cenu 60-minútového CL (20 Sk pri M=9 Sk) pri súčasnom zvýšení tržieb dopravcov, a to aj v tom prípade, ak by začalo používať 10-minútové CL až do 40% doterajších používateľov 30-minútových CL.“

Zavádzajúca je aj prezentovaná štruktúra cestovných lístkov, kde je uvedené, že bude existovať „10-minútový prestupný cestovný lístok a neprestupný lístok na maximálne 4 zastávky“, pričom osem druhov cestovných lístkov v článku úplne chýba. V skutočnosti bol v návrhu BID spomínaný 10-minútový neprestupný lístok a neprestupný lístok na maximálne 4 zastávky platný len mimo územia Bratislavy. Nezrovnalosť sa nachádza aj v článku „V rámci BID bude niekoľko druhov lístkov“: „Sankcionovanie, teda pokuta za cestovanie bez platného cestovného dokladu bratislavskou integrovanou dopravou, je navrhovaná vo výške 100-násobku základného cestovného lístka.“ V návrhu BID sa však uvádza pokuta do stonásobku a podľa našich informácií by sa výška pokuty oproti súčasnosti nemala meniť.

Je poľutovaniahodné, ak novinár Bratislavských novín, ktoré sa pýšia titulom „Najlepšie noviny mesta a mestskej časti“ si nielenže dôslednejšie neprečítal materiály BID, ale ešte aj zverejnil články, ktoré sú z vyššie uvedených dôvodov nepresné a neobjektívne. O stanovisko k prezentovaným tvrdeniam Bratislava Zahradníka sme požiadali aj konateľa spoločnosti BID, s. r. o. Akonáhle ho budeme mať k dispozícii, zverejníme ho na našom webe.