Vychutnajte si kvapky dažďa
Zatiaľ čo je možné za západnou hranicou Bratislavy objaviť veľké i komornejšie prestupné terminály, ktorých samozrejmosťou je zastrešenie, aby cestujúci nezmokli, bezbariérový prístup ku všetkým nástupištiam, kvalitné informačné systémy a služby dopravcov, v Bratislave nie sú samozrejmosťou ani len prístrešky v prestupných uzloch. Na vyťaženom Šafárikovom námestí a rovnako aj na neďalekej zastávke Jesenského cestujúci električkovej dopravy na nástupišti za dažďa moknú. DPB pritom tieto dve zastávky oficiálne cestujúcim odporúča ako vhodné na prestup medzi linkami 11 12 13 a 14, ktorý je garantovaný vo večerných hodinách. Ako bonus cestujúci vystupujú priamo na cestu a nastupujú z cesty – zvýšená nástupná hrana chýba. Ani pri nedávnych rekonštrukciách električkových tratí sa mesto neunúvalo zdvihnúť úroveň vozovky tak, aby nie cestujúci sa prispôsobovali autám, ale autá cestujúcim. Vznikol by tak navyše spomaľovací prah slúžiaci pre vyššiu bezpečnosť premávky v meste.
Po schodoch, po schodoch...
Dobre na tom nie sú ani lepšie vybavené prestupné uzly. Na Trnavskom mýte majú ľudia so zníženou pohyblivosťou v zásade dve možnosti ako sa pohybovať medzi nástupišťami – buď použijú namáhavý zostup po strmých schodoch do podchodu a v lepšom prípade sa odvezú eskalátorom nahor, v horšom absolvujú pešo aj výstup po schodoch, alebo riskujú svoje zdravie prechádzaním cez Krížnu ulicu v neprehľadnej zákrute v tvare písmena S. Bezbariérový prístup do podchodu a z neho neexistuje. Podobne na Hodžovom námestí, Zochovej, Patrónke a pri Vojenskej nemocnici.
Húfne cez križovatku
„Stádovitosť“ národa dokazuje prestupný (ne)terminál na križovatke Karloveská – Molecova. Z každej električky, z každého trolejbusu i autobusu prúdia davy ľudí cez frekventovanú Karloveskú ulicu. Na túto samozrejmosť sú zvyknutí, nereptajú. Časť z nich nevydrží pohľad na „červeného panáčika“ na semafore, alebo sa naň ani neunúva pozrieť a ozlomkrky prechádza pomedzi autá, len aby stihli spoj, ktorý už dáva znamenie zatvorenia dverí. Z hľadiska predpisov konajú davy protiprávne, no to je len dôsledkom zlého riešenia, ktoré im ponúka mesto, a ktoré sa má najnovšie ešte „vylepšiť“.
Prechádzka pešo je zdravá
Iné prestupy sú náročné na čas. Napríklad ak sa chcete dostať z konečnej trolejbusov Rajská na zastávku električiek smerom do Dúbravky, absolvujete 7-minútovú chôdzu popod obchodným domom. O predĺžení trolejbusovej trate až na Kamenné námestie investor prestavby námestia záujem nemá a nemáme informácie o tom, že by v tejto veci vyvíjal aktivitu či už DPB alebo mesto.
Obité nízkopodlažné vozidlá
Z hľadiska dopravcu je problémom neexistencia obratísk alebo ich nevhodný stav. Priebežné linky – ako napr. 31, 34, 51, 66, 68 – na jednej strane nevyžadujú obratisko, no na strane druhej autobusy na celej trase v smere von z mesta nedodržujú cestovný poriadok a chodia v zhlukoch, pretože na priebežnej konečnej nemôžu mať čas na vyrovnanie meškania, pretože by blokovali ostatné linky MHD. Zlou správou pre magistrát je navyše to, že pri časti z týchto liniek si musí objednávať aj zbytočné výkony, ktoré by v prípade existencie obratiska neexistovali. Napríklad autobus č. 68 pri svojej ceste z Trnavského mýta k Trhovisku musí ísť dlhšou a pomalšou trasou, kde sa navyše v čase špičiek tvoria dopravné zápchy. Práve táto linka musela byť niekoľkokrát presmerovaná, kým bola nájdená vhodná okružná trasa. Pod Novým mostom síce obratisko existuje, ale je nevyhovujúce. Vstup doň je príliš úzky, polomery oblúkov sú príliš malé, odstavené autobusy stoja na chodníkoch, čo sa prejavuje poškodzovaním nízkopodlažných vozidiel Ikarus 412 a Solaris Urbino 15 pri nájazde a zjazde z obrubníkov. Cestujúci opäť vystupujú priamo na cestu a musia sa „motať“ pomedzi autobusy.
Vysokohorský výstup
V neposlednom rade kvalita prestupovania závisí aj od použitých vozidiel. Argumenty o nevhodnom prestupovaní s batožinami, taškami z hypermarketov a detskými kočíkmi by neobstáli, keby cestujúci mali k dispozícii nízkopodlažné vozidla, do ktorých by sa nemuseli štverať často za asistencie mobilnejších spolucestujúcich. Súčasných 27 nízkopodlažných autobusov, 7 trolejbusov a nula nízkopodlažných električiek však zjavne nepostačuje.
Čo môžme čakať v budúcnosti?
Budúcnosť neprináša veľké nádeje. Plánovaná reorganizácia Šafárikovho námestia vzdiali konečnú autobusových liniek od električiek, čím sa ešte viac zhorší prestupovanie. Ako sme už písali, prestupný terminál na Molecovej sa má prebudovať a cestujúci stratia spoločnú zastávku liniek 32 33 a 133 a budú sa musieť voziť cez obratisko.
Kritika je dlhodobá
Kritika prestupovania má dlhodobý charakter, možno však nie práve pre samotný akt vystúpenia a nastúpenia z vozidla. V súčasnom nedokonalom systéme sú totiž cestujúcim hádzané polená pod nohy – schody v autobusoch, nutnosť dlhších presunov, čakanie na semafory, či nemožnosť bezbariérového presunu. Niet sa prečo diviť nespokojným cestujúcim, ktorí napríklad na zastávke Jungmannova vystupujú na zničený betónový povrh zastávky a moknú na daždi. Otázkou zostáva, či by boli rovnako nespokojní, keby na rovnakej zastávke prestupovali z moderného nízkopodlažného autobusu na zastávku s prístreškom a primeraným stavom, a následne prestúpili do iného nízkopodlažného vozidla.