V súčasnosti opäť rezonuje otázka zmeny rozchodu električiek. Argumentujú jeho zástancovia aj odporcovia, v pozadí však zostáva otázka finančného zabezpečenia celej zmeny. Počas zmeny rozchodu, ktorá napríklad v Stuttgarte a Liberci trvá už desaťročia, sa zvýšia nielen investičné, ale aj prevádzkové náklady. Dokúpiť treba nové technológie na údržbu vozidiel, je potrebné mať zvlášť rezervu električiek pre jeden i druhý rozchod. Opäť by bolo potrebné rozkopať čerstvo opravené trate v centre, pre výluky by bolo nutné zakúpiť množstvo kĺbových autobusov a zabezpečiť vodičov, ktorých je nedostatok aj bez výluk. Pritom sa v súčasnosti opravuje električková trať pri ŽST Vinohrady rýchlosťou 12 metrov jednokoľajne denne. Pri celkovej dĺžke bratislavských električkových tratí 70090 metrov a takejto rýchlosti rekonštrukcií by trvala zmena rozchodu 5841 dní, čo je 16 rokov. Šestnásť rokov rozkopávok, výluk a chaosu.
Uvedená situácia je len dôkazom, že nepremyslené rozhodnutia o zmene rozchodu bez dostatočného finančného krytia v konečnom dôsledku vedú k doslova vyhadzovaniu peňazí na riešenia, ktoré sú zbytočné a prostriedky sa nepoužijú tam, kde je to potrebnejšie. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že brzdou rozvoja električiek v Bratislave nie je 1000-milimetrový rozchod (ako to uvádzajú ich oponenti), ale nekonečné debaty o zmene rozchodu.
