Prestupný uzol Šafárikovo námestie po siedmich desaťročiach skončil

V čase najväčšej slávy ním prechádzalo 10 liniek.

Vznik prestupného uzla na Šafárikovom námestí sa datuje do roku 1925, kedy na tomto mieste vznikol prestupný bod medzi električkovými linkami A a E, ktorý sa sem presunul z rohu dnešných ulíc Jesenského a Štúrova. Od 1. novembra 1925 začala električková linka A z Hlavnej stanice premávať novou slučkou cez Štúrovu, Vajanského nábrežie, Mostovú a Jesenského. Súčasne bola skrátená električková linka E zo stanice Nové Mesto (nachádzala sa na dnešnej Karadžičovej ulici) cez Dostojevského rad po Šafárikovo námestie. Medzi oboma električkovými linkami, z ktorých dnes už neexistuje ani jedna, sa dalo prestupovať práve na Šafárikovom nám.

Od roku 1927 počas konania každoročného Dunajského veľtrhu v mieste dnešného centra Eurovea premával zo Šafárikovho námestia k výstavisku autobus, ktorý tvoril prípoj ku každému spoju električkovej linky A. V tom istom roku však zanikla električková linka E, takže prestupný uzol dočasne tiež zanikol.

Prvou pravidelnou autobusovou linkou, ktorá premávala cez Šafárikovo námestie bola od septembra 1929 linka L do Petržalky. V centre sa však konečná zastávka nachádzala až na dnešnom Kamennom námestí, kde bol centrálny prestupový uzol mestskej dopravy.

Rozmach „Šafka“ od 2. svetovej vojny

Prvou konečnou zastávkou na Šafárikovom námestí bola konečná autobusovej linky F do Prievozu, ktorá sem bola počas druhej svetovej vojny preložená z Kamenného námestia. V roku 1946 boli po obnovení autobusovej dopravy na Šafárikovo námestie preložené aj konečné zastávky autobusov linky P do Petržalky a linky 23 po hranicu Prievozu.

S rozvojom mestskej dopravy po druhej svetovej vojne začal význam Šafárikovho námestia ako prestupného uzla narastať. Už v roku 1947 cez Šafárikovo námestie prechádzali okrem spomínaných autobusových liniek aj električkové linky 1 a 2 a linka 4 tu mala konečnú zastávku. V rokoch 1950 a 1951  pribudlo aj päť ďalších autobusových liniek vychádzajúcich zo Šafárikovho námestia – do Starého hája, Ovsišťa, Kopčian, Páleniska a Podunajských Biskupíc (nahradila linku F). Celkovo tak v prvej polovici 50-tych rokov začínalo na Šafárikovom námestí alebo ním prechádzalo 10 liniek mestskej dopravy. Zastávka autobusov i električiek bola pôvodne situovaná pred budovou Univerzity Komenského. Linky do Starého hája, Ovsišťa a Kopčian istý čas zachádzali na Šafárikovo námestie len počas špičiek, v ostatnom čase začínali pri Sade Janka Kráľa, kde bol na ne možný prestup z električky, resp. petržalského autobusu. Začiatkom roka 1955 na Šafárikovom námestí pribudla aj konečná zastávka trolejbusovej linky 16 do Prievozu (náhrada autobusovej linky 23), ktorá mala otočku situovanú pôvodne pred budovou „Umelky“.

Veľký počet liniek, ktoré sa na Šafárikovom námestí stretávali, si vynútil potrebu zmeny tohto prestupného uzla. Stavebná úprava konečnej zastávky autobusov sa udiala v roku 1955 po zbúraní Landererovho paláca poškodeného počas 2. sv. vojny. Pri tejto úprave námestia bolo vybudované nástupište autobusov na mieste niekdajšej historickej budovy paláca a celý uzol tak dostal približne podobu, v akej sme ho poznali do začiatku roka 2014. Súčasne sa vybudovala nová otočka trolejbusovej linky 16, ktorá viedla ulicami Bezručova, Sienkiewiczova, Alžbetínska a Dobrovičova. Pôvodne sa uvažovalo s vedením trolejbusovej otočky priamo cez Šafárikovo námestie, čo sa nakoniec nerealizovalo.

V priebehu ďalších desaťročí bolo Šafárikovo námestie dôležitým prestupným uzlom najmä na autobusové linky smerujúce do Petržalky, čo súviselo najskôr s tým, že Starý most bol až do roku 1972 jediným bratislavským mostom cez Dunaj. Neskôr sa na využívaní tohto bodu na prestupovanie podpísalo nevybudovanie nosného koľajového systému do Petržalky.

Veľký uzol postupne stratil opodstatnenie

S výstavbou ďalších mostov cez Dunaj sa rozšírili možnosti cestovania do a z Petržalky a význam Šafárikovho námestia ako prestupného uzla sa postupne znižoval. Nový terminál MHD pod Mostom SNP priniesol možnosť ukončiť autobusové linky z juhovýchodnej časti Bratislavy pod ním. V roku 1988 autobusovú linku 20 nahradila trolejbusová 220, ktorá však už končila na novom obratisku pri vtedajšom obchodnom dome Prior (dnes Tesco-My). Svoj podiel na úpadku uzla mal aj neprestupný tarifný systém, keď sa petržalské autobusové linky predlžovali do ďalších častí mesta a počet prestupov sa znížil.

Význam Šafárikovho námestia ďalej klesal a v roku 2010 po uzatvorení Starého mosta na námestí zostala už iba konečná autobusovej linky 95. Neskôr sem ešte bola preložená konečná linky 78 na Dolné hony a linky X13 na Hlavnú stanicu, obe však ako provizórne náhradné riešenia. Zrušenie obratiska súvisí s výstavbou električky do Petržalky. Na mieste autobusových zastávok vznikne náhradné parkovisko napriek tomu, že mesto verbálne deklaruje prednosť MHD pred automobilovou dopravou.

S využitím dnešnej podoby Šafárikovho námestia ako prestupného uzla už mesto nepočíta, pretože prestupovanie medzi električkami a autobusmi sa presunie do Petržalky. Zvýši sa však nutnosť prestupovania medzi petržalskou električkovou linkou a autobusmi jazdiacimi cez Dostojevského rad a Vajanského nábrežie. Náhradou tak môže byť vybudovanie zastávok autobusov v južnej časti námestia pred Umelkou a presunutie električkovej zastávky pred budovu Univerzity Komenského, čo je riešenie, ktoré požadovala Občianska iniciatíva Lepšia doprava. Existujúci projekt električkovej trate do Petržalky však zatiaľ s takýmito zastávkami nepočíta a nie sú známe ani iné projekty mesta, ktoré by presuny týchto zastávok spracovali. Ak sa tento stav nezmení, Šafárikovo námestie ako prestupný bod bude minulosťou.