Bory chcú MHD, električka to však tak skoro nebude

Prístup verejnou dopravou do vznikajúcej štvrte Bory zatiaľ nie je známy.

V októbri v médiách zarezonovala pokračujúca výstavba novej mestskej štvrte Bory medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou. V prvej fáze pôjde o projekty Bory Retail Zone a Bory Mall, informoval nás Martin Danko, PR manažér projektu. Podľa webstránky projektu by mala nasledovať rezidenčná štvrť Bory Home. Keďže pri množstve doterajších developerských projektov v Bratislave bola verejná doprava predmetom záujmu na nízkych priečkach, zaujímalo nás, či budú v tomto ohľade Bory výnimkou.

Električka? Len ak ju zaplatí mesto

„Naším zámerom je, aby obidva projekty boli dostupné linkami MHD, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia a rokovaní. Nevieme preto v tomto štádiu poskytnúť konkrétnejšie informácie. Sme presvedčení, že v čase dokončenia Bory Mall (v roku 2015), budeme môcť návštevníkom ponúknuť spojenie prostrednítvom MHD,“ povedal Danko. Ani magistrát nevie uviesť bližšie detaily ohľadom obsluhy mestskou hromadnou dopravou: „Nie sú definované konečné verzie dopravnej situácie, resp. verejnej dopravy, ktoré by sme mohli v čase prebiehajúceho procesu publikovať,“ napísala nám Daniela Rodinová z magistrátu.

Územný plán mesta uvažuje s obsluhou oblasti nosným systémom, teda električkou. Tá sa však stavať spolu s Bormi nebude. „Projekt Bory Mall v projektovej dokumentácii zohľadňuje koridor budúcej električkovej trate v zmysle spracovanej štúdie. Električková trať však nie je investíciou ani Bory, a. s. ani Bory Mall a. s. Z projektového hľadiska tak do budúcnosti nič nebráni tomu, aby bolo možné tento zámer uskutočniť, či už zo strany Hlavného mesta, alebo iného verejného investora,“ uviedol Danko.

Nejasný prestup medzi vlakom, električkou a autobusom

V blízkosti Borov sa plánuje aj výstavba železničnej zastávky na existujúcej trati do Devínskej Novej Vsi. Či bude prepojená na MHD a nákupné centrum zatiaľ nie je známe.

Zo zatiaľ známeho návrhu projektovej dokumentácie vyplýva veľmi komplikovaný prestup medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy. Je to spôsobené vzdialenosťou medzi zastávkami a tiež spôsobom križovania so železnicou. Zatiaľ čo predĺžená Saratovská ulica by mala viesť popod železničnú trať, električka ponad, teda dve úrovne nad cestou. Pri prestupe z električky na vlak by tak bolo potrebné najskôr zísť z estakády, križovať komunikácie a následne vystúpať na železničnú trať umiestnenú vo svahu. V projekte nie sú malé vzdialenosti ani pri prestupe medzi vlakmi a autobusmi.

O väzbách na železničnú zastávku však ešte nie je rozhodnuté: „Jej prípadné prepojenie na MHD súvisí s projektom prepojenia Saratovskej ulice, ktorý je v štádiu finálneho dolaďovania projektovej dokumentácie,“ uviedol Martin Danko. V súčasnosti súťaží ŽSR zhotoviteľa projektovej dokumentácie aj na túto zastávku.

Borom zostane obsluha autobusmi

Ak nedôjde k vybudovaniu električkovej trate, jedinou možnosťou dopravy verejnou dopravou z okolitých mestských častí zostanú autobusy. Ani u nich nie je jasné, ako zabezpečia obsluhu Borov. V ich blízkosti v súčasnosti jazdia linky 20 21 23 92120 a nie je vylúčené, že niektorá z liniek bude presmerovaná cez centrum. Došlo by však k predĺženiu jej jazdnej doby do a z Devínskej Novej Vsi. „To ukáže až schválený projekt riešenia MHD,“ informovala Rodinová.

„Prípadná zmena výkonov MHD vyplynie zo schváleného projektu, nemáme informácie o inom ako ich štandardnom financovaní,“ reagoval magistrát na otázku, ako bude financované prípadné navýšenie výkonov MHD.

Vo Viedni na to idú inak

V západnej Európe je bežné, že súčasne s rozvojom zóny sa buduje aj zodpovedajúca infraštruktúra pre verejnú dopravu. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. 5. októbra 2013 bola vo Viedni predĺžená linka metra U2 a električková linka 26 do priestoru bývalých polí, kde sa ešte len začína výstavba novej štvrte Seestadt. Predĺženie si podľa DiePresse.com vyžiadalo investičné náklady 360 mil. € na metro a 68 mil. € na električku.

Viedenská MHD je však financovaná inak než bratislavská. Zatiaľ čo naša MHD je odkázaná na dotáciu z mestského rozpočtu a eurofondy, Viedeň môže počítať aj so štedrou pomocou štátu a so špeciálnou tzv. „metro-daňou“ (Dienstgeberabgabe nazývaná aj ako U-Bahn-Steuer). Viedenskí zamestnávatelia odvádzajú mestu 2 € na zamestnanca na týždeň a predpokladá sa výber 60 mil. € ročne. Ďalšie zdroje mesto získava zo spoplatneného parkovania. V Bratislave sa parkovaciu politiku, ktorá by dokázala generovať zdroje aj pre MHD, doteraz nepodarilo presadiť.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: NOKS #50:
Navyše zmysel kruhového objazdu je v spomalení vozidiel v križovatke, aby sa vozidlo vchádzajúce do križovatky mohlo plynule zaradiť pred vozidlo prechádzajúce kruhovým objazdom. Z toho vyplýva, že zmysel majú iba kruhové objazdy s malým polomerom a nie také havädá, čo tam postavili. ?
Reakcia na: Valec #27:
či je niekde nejaký kruháč klopený dovnútra ani mňa teraz nenapadne ale hentaký grc nemajú asi nikde...však ja nevravím že nemôže byť troška klopený von ale nie hentak že pri 30km rýchlosti musíš dávať kontru aby ťa nevynieslo...ten ďalší je v podstate rovnako velký a taký problém nemá tak neviem aký problém bol u hentoho...tak ako vietor nafukal hlinu tak tam naplácali asfalt...cigánska robota....
Reakcia na: 810zssk #46:
Ty si si nejako istý, že mesto vzorne platí za výkony Dopravnému podniku. Tak to preto stále kompetentní hľadajú v septembri zdroje, ako prežiť do konca roka...
To by sa určite všetci súkromný dopravcovia potrhali prevádzkovať linky a dúfať, že im to raz mesto zaplatí. Máš recht, súkromníci vedia nájsť vlastné zdroje na financovanie, ale odserú si to iba ich zamestnanci, napr. taký šofér autobusu na živnosť, to je paráda... Fakt zlepšenie situácie. Už sa z toho kapitalistického rojčenia preberte. ?
Reakcia na: Error 0x007 #42:
mňa prvotne napadlo aby z Rusoviec chodil vlak až na ŽST Petržalka a odtiaľ späť. Ak by spravili zástavku vlaku aj tam tak by to bolo tiež skvelé.... a ako pozerám koľaje idú až do Rajky tj ŽST Petržalka - Lúky - Rusovce - Rajka.
Pokial ide o financovanie, hlavne treba jasne zadefinovat za co mesto vlastne plati. Nie ze DPB nevypravi spoje, ale mesto ich veselo zaplati a podobne a uz vobec nie stylom ze DPB si vytvori nejaky cestak, nejaky mukel na magoriate to automaticky opeciatkuje a ide sa.

Zakladom je oddelenie planovania a prevadzky MHD. Teda organizacia dopravy a tvorba CP musi prejst na BID (s tym ze prislusne oddelenia DPB sa kompletne zrusia), DPB dostane hotovy CP zo strany koordinatora (zastupujuceho objednavatela) a vsetko co bude jeho uloha bude poslat tam busy a odjazdit to, pri dodrzani pozadovanych kvalitativnych standardov. Dalej som presvedceny ze pri autobusovej doprave je na mieste postupne zacat jednotlive zvazky liniek outsourcovat sukromnym dopravcom - idealne vytvorit 4 zvazky liniek a kazde 2 roky sutazit jeden z nich (kontrakty na 8 rokov, co je zivotnost autobusu). Samozrejme, tento model moze fungovat len ak sutaz bude nastavena ferovo.
Reakcia na: Rubber38 #43:
Čunovo, nie Čuňovo❗ ❗ ❗
Reakcia na: Rubber38 #43:
To bol iba taky zakladny navrh bez detailov, samozrejme by bolo treba vyriesit linkovania, nadväznosti, intervali atd.
Reakcia na: Error 0x007 #42:
Nie zlé riešenie, ale bolo by treba dve nové linky, jednu z Petržky do Jaroviec a jednu zo severu Rusoviec (mohla by sa napr. točiť cez Lesnícku) do Čuňova ako privádzač k vlaku. No a bol by otázny ich interval, hlavne tá Jarovská by chodila raz za polhodinu, čo by ti ľudia patrične ofrflali.
Reakcia na: purgatorius #34:
Co sa tyka Rusoviec:

Ja by som skor ukoncil el. trat na juhu Petrzky kde by bol rychly a bezbarierovy prestup na vlak, Stacilo by ist hore po schodoch a clovek by bol na nastupisti (bolo by iba jedno v strede medzi dvoma kolajnicami). Vlaky by jazdili tak nejak kazdych 15 alebo 30 minut (nieco ako S-Bahn)
Reakcia na: Zvero #32:
Podľa tohto ,,bločku,, http://www.cenastatu.sme.sk/ucetvuc/Eur/ dáva BSK na dopravu len 7,06% čo je najmenej zo všetkých krajov kde sa to väčšinou motá okolo 10% ☠ a v porovnaní s HMB len tretina?
Reakcia na: Technopol #39:
pôvodná myšlienka bolo 16 krajov, neskôr sa zredukovala na 12 a karta "lebo Maďari"+"nesmie byť komárňanská župa" ? z nich spravila 8
a čuduj sa svete, už vtedy prehlasovali vládnu koalíciu spoločne SOP, SDĽ, odídenec Fico a HZDS...
Reakcia na: 810zssk #31:
Ak som na prednáškach dobre počúval, tak odborníci presadzovali návrh 12-VÚC (so samostatnou BA), ale svoju úlohu zohrala politika, rovnako ako pri výbere niektorých okresných miest (Nová Baňa vs. Žarnovica), či vytváraní okresov, ktoré sú už od svojho vzniku stratové (Gelnica). Teraz si aspoň župan a primátor môžu všetko prehadzovať ako horúci zemiak.
Reakcia na: Zvero #37:
"Kazdopadne, nic to nemeni na podstate, ze bude treba rozdelit peniaze medzi mestom, krajmi a statom inak."

... každopádne bude ako prvé nutné odstrihnúť nenažraných finančných gangstrov stojacich za renomovaným výrobcom poľnohospodárskej techniky od štátneho rozpočtu ....
Reakcia na: Valec #36:
Clovece mas pravdu, aj ked na google translator by som sa nespoliehal. Kazdy dobry prekladovy slovnik vyhodnoti Bund ako spolok, spolocenstvo, zvazok v prvom rade.

Z tohto obrazku je uplne zrejme, ake postavenie ma mesto vieden:
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Verwaltungsgliederung_%C3%96sterreichs.svg

Kazdopadne, nic to nemeni na podstate, ze bude treba rozdelit peniaze medzi mestom, krajmi a statom inak.
Reakcia na: Zvero #30:
Ale pokiaľ mi je známe, tak Stadt Wien = Bundesland a teda nepredpokladám, že by mala dva rozpočty medzi ktorými si bude prelievať peniaze.

V tom záverečnom účte sa uvádza "Weitergabe der Bundeszuschüsse für den U-Bahn-Bau" čo podľa mojich znalostí (a Google prekladač mi dáva za pravdu) je transfer zo štátneho rozpočtu.
Reakcia na: purgatorius #34:
Máš všetky predpoklady kandidovať za župana.
Nakoľko bývam v Petržalke a už od detstva (cez 26r) sa pozerám na "depo metra" dúfal som, že teda aspoň na druhú stranu sa ta električka pohne. Môj osobný názor ako vyriešiť celý problém dopravy v Bratislave je následovný : cez Karpaty spraviť nultý obchvat tj spojiť Lamač (Stúpavu) s Račou (Vajnory) tj všetky nákladné a iné auta nebudú chodiť cez mesto a cez Bratislavský obchvat (čítaj Eistenová ulica). Takto sa tie autá rovno dostanú zo začiatku Bratislavy na koniec.
Rovno s tým by som tam spravil aj električkový tunel (ale nech ho robí iná firma ako tá, ktorá stále opravuje tunel pod mostom a viac je zatvorený ako otvorený) tj ak niekto pôjde z Dúbravky do Rače nemusí 5tkou cestovať hodinu, ale prejde len cez tunel. S tým, že potiahnúť električku až po Záhorskú Bystricu (v zahraničí všetky veľké mestá majú na prímestské časti majú naviazanú aj električkovú formu). Tj z Dúbravky potiahnuť až po Záhorskú a od Borov spraviť tunel na Raču.
A v Petržalke (až sa moje deti dožijú tej teraz sľubovanej) električku potiahnuť až do Rusoviec, keď tam je obyvateľov viac ako v niektorých okresných mestách....
Viem, že je to "jednoduché riešenie" ale pokiaľ sa niečo preto nespraví budeme stále len čakať. Za tie prachy za ktoré sa malo postaviť metro a aspoň 10x sa to rozkradlo sme mohli mať skutočné metro aj s novým vozovým parkom električiek...
A samozrejme, na stalo a nie ako minule, ze VUC jednorazovo zadotuje mesto BA 1,5 milionovou dotaciou na opravu ciest. Aj toto je mimochodom jasny priklad, kde by sme uz mohli byt, keby BA dostavala takyto prilev penazi stale.
Reakcia na: 810zssk #31:
Ono sa cely system prerozdelenia penazi musi zmenit. Je fajn, ked Bratislava pomoze zvysku Slovenska, ale nie je mozne, aby v nej nebolo penazi na nic. Bratislava sice nie je cele Slovensko, ale je jeho hospodarskym centrom a je to mesto s najvacsim poctom obyvatelov a CP-ckarov. Stat, VUC a mesto sa musia dohodnut na tom, kto je kolko penazi ochotny pre Blavu uvolnit.

Dovtedy mozeme na lepsiu MHD a cesty kludne zabudnut, iba sa bude len vymyslat a vymyslat a tym padom zanasat iba este vacsi neporiadok a sustavne zmeny do uz zabehnuteho systemu.

Momentalny podiel vydavkov mestskeho prevadzkoveho rozpoctu (cca 200 mil) na MHD predstavuje 25%. To je velmi vela uz teraz a narazili sme uz na horny strop.

Takze do tohto hlavne treba zacat rypat. A samozrejme prestat takym nehoraznym a okatym sposobom pridelovat zakazky, aby si par ludi odlialo peniaze a vacsina takymto rozhodnutim trpela a este za kazdu cenu si nechat prenajimat sluzby/majetok, ktory si subjekt dokaze zabezpecit vyhodnejsie vo vlastnej rezii .