Občianska iniciatíva tvrdí, že projekt nerieši dostatočne ani prestupy ani pešiu a cyklistickú dopravu.
Občianska iniciatíva Lepšia doprava, ktorá je neformálnym združením nezávislých odborníkov na dopravu, má k mestom prezentovanému projektu 2. etapy nosného systému v Petržalke známeho ako Petržalská električka viacero výhrad.
„Od začiatku sme podporovali myšlienku vybudovania nosného systému MHD v Petržalke na báze modernej električkovej trate a na tejto podpore sa nič nezmenilo. Z dostupnej dokumentácie k územnému rozhodnutiu pre 2.etapu výstavby máme však rozpačité pocity,“ uvádza sa v stanovisku poskytnutom médiám.
„Chápeme snahu mesta šetriť peniaze a vybudovať električkovú trať bez mimoúrovňových krížení. V kontraste so šetrením na električke je však pomerne veľkorysý návrh súbežnej cesty,“ hovorí Martin Fundárek.
Lepšia doprava tvrdí, že aj električka s úrovňovými kríženiami s cestnými komunikáciami môže byť rýchla a spoľahlivá. Za nevyhnutné minimum ale považuje zabezpečenie úplnej preferencie električiek v kolíznych bodoch. To v predloženom projekte na niekoľkých miestach chýba. Dôsledkom bude spomaľovanie električiek a výpadky premávky kvôli dopravným nehodám, ako to poznáme dnes na všetkých električkových radiálach.
Projekt by mal klásť dôraz na električku ako hlavný cieľ, miestami však pôsobí, akoby bola len akousi pridruženou investíciou k ceste. Napríklad zastávka električiek Zrkadlový háj je posunutá od križovatky a autobusových zastávok. Priestor pre Jantárovú cestu tam dostal prednosť pred prestupnými väzbami MHD.
Nevhodný prístup na zastávku Zrkadlový hájĎalším problematickým bodom projektu sú prestupy. V tých úsekoch, kde budú doplnkové autobusové linky vedené nie krížom, ale súbežne s traťou, treba najdôležitejšie zastávky vybudovať ako integrované, aby ľudia nemuseli pri prestupe prechádzať cez cestu. Týka sa to najmä zastávky Lietavská, kde bude dôležitý prestup k petržalskej nemocnici. Ak by autobusy zastavovali na okraji cesty, električka by paradoxne oproti dnešku znížila komfort cestovania. Cestujúci by museli prechádzať cez cestu ako na neslávnej zastávke Molecova.
Lepšej doprave sa nepozdáva ani spôsob riešenia cyklistickej a pešej dopravy. „Oceňujeme, že na oboch stranách Jantárovej cesty sa majú vybudovať cyklistické pruhy šírky 2,5 m, ale prerušenie trasy a zosadanie z bicykla na každej križovatke je pre cyklistov neakceptovateľné,“ hovorí Jozef Schwarz. V pešej doprave zasa chýbajú niektoré priechody pre chodcov, alebo sú v nevhodnej polohe. Napríklad električkové zastávky budú mať prístup cez priechod pre chodcov vždy len z jednej strany. Pritom skúsenosti z existujúcich tratí ukazujú, že ak sa prístup nevybuduje z oboch strán, cestujúci budú tak či tak prechádzať cez cestu, avšak nebezpečne mimo priechodu. Prednosť opäť dostal nerušený pohyb áut.
Iniciatíva zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa na podporu výstavby súbežnej cesty používa ako argument jej údajná nevyhnutnosť pre električkovú trať. S týmto argumentom Lepšia doprava nesúhlasí. „Autobusy môžu privážať cestujúcich k električke aj po linkách križujúcich trať tak, ako sú vedené dnes a ako to bolo sľubované aj pri zmene linkového vedenia v roku 2005. Nie je nevyhnutné viesť autobusové linky pozdĺž celej trasy električky. Stačí zredukovať veľkoryso navrhnuté križovatky, aby zastávky neboli zbytočne odsúvané od seba a dalo sa pohodlne a rýchlo prestupovať,“ dodáva Martin Fundárek.
Kompletný zoznam pripomienok Lepšej dopravyLepšia doprava vyjadruje naďalej podporu výstavbe električkovej trate. Prezentovaný projekt však treba prepracovať. Električková trať vybudovaná podľa súčasnej verzie by sa kvalitou veľmi nelíšila od iných električkových tratí v meste, pochádzajúcich zo 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia. Zatrávnenie trate a zelené pásy so stromoradím sú chvályhodné, avšak od moderného riešenia previazanosti jednotlivých druhov MHD a pešej dopravy má projekt ďaleko. V súčasnej podobe nevytvára predpoklady pre vznik kvalitného verejného priestoru v okolí električkovej trate a Chorvátskeho ramena, a to najmä v dôsledku predimenzovanej cestnej komunikácie a križovatiek navrhnutých prioritne v prospech individuálnej automobilovej dopravy. „Sme presvedčení o tom, že dopravné plánovanie tohto typu je už dávno prekonané a do mestského prostredia nepatrí,“ uzatvára Ivan Bútora z iniciatívy.
