DPMK pripravuje modernizáciu električkového depa
Dopravný podnik v polovici decembra 2014 zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom „Modernizácia električkového depa DPMK – projektová dokumentácia“. Zákazka zahŕňa zabezpečenie vstupných podkladov, projektovú prípravu a dokumentáciu stavby a zabezpečenie výkonu odborného autorského dohľadu. Kritériom pre vyhodnotenie ponúk je najnižšia cena. Lehota trvania zákazky je 25 mesiacov a skladá sa z doby zabezpečenia súborov inžiniersko-projektových činností (10 mesiacov) a z výkonu činnosti autorského dozoru počas samotnej modernizácie električkového depa (15 mesiacov). Predpokladaná hodnota zákazky je 1 180 533 eur bez DPH.
„Z dôvodu zmeny vozového parku je nutné vybudovať novú halu ťažkých opráv s technológiou, umývač električiek s potrebnou infraštruktúrou, zrekonštruovať halu dennej údržby. Z koľajovej časti je nutné vybudovať koľajové napojenie nových objektov a zmodernizovať hlavné koľaje prejazdného okruhu vo vozovni s koľajovými vetveniami, ktoré sú najviac zaťažované a tým aj opotrebované. K tomu je nutná prislúchajúca infraštruktúra (trakčné vedenie, odvodnenie, osvetlenie, elektrické rozvody...),“ uvádza sa v technicko-ekonomickej štúdii.
Technologické vybavenie dielní je pôvodné zo šesťdesiatych rokov minulého storočia, pre nové električky je teda nevyhovujúce. Nevyhovujúca je aj dĺžka kanálov pre prístup k podvozkom v dielni ťažkých opráv, ktoré sú stavané pre štandardné 15 metrové sólo električky. Nové 22,6 metrové električky nie je možno zdvihnúť na štandardných zdvihákoch, pri údržbe sa preto musí improvizovať v priestoroch iného zamerania (klampiarska dielňa, výpravná hala a podobne). V juhozápadnej časti areálu by sa preto mala vybudovať nová hala ťažkých opráv s vyhovujúcimi rozmermi a vybavením, kde by sa presunulá celá ťažká údržba. Zrekonštruovať by sa mala súčasná prevádzka dennej údržby a dennej očisty. Na mieste súčasnej umyvárne by sa mala vybudovať nová umyváreň. V rámci modernizácie by sa mala rekonštruovať aj výpravna hala, kde je zastrešených 8 odstavných koľají a okrem toho by sa malo vybudovať zastrešenie nad ďalšími 7 koľajami, ktoré sú v súčasnosti nekryté. Tiež by sa mali zmodernizovať výhybky v areáli a vybudovať nová koľajová spojka v oblúku pred vstupom do vozovne na Bardejovskej ulici.
Doplnené 31.3.2015: Úrad pre verejné obstarávanie dňa 24. marca 2015 informoval o výsledkoch obstarávania. Víťazom súťaže sa s cenou 1 092 280 € bez DPH stala spoločnosť Reming Consult, a. s. Neúspešným uchádzačom bol Dopravoprojekt, a. s. Bratislava, ktorý ponúkol sumu 1 146 960 € bez DPH.
Doplnené 11.5.2015: Dopravný podnik dňa 5. mája 2015 podpísal s víťazom verejného obstarávania zmluvu o dielo.
veteran
„So stavbou prvej etapy sa začalo začiatkom roka 1962, teda tak, ako bolo naplánované. Už vo štvrtom štvrťroku 1962 bol však stav na stavbe označovaný ako „vonkoncom neuspokojivý“ a bolo zrejmé, že sa vozovňu podarí uviesť do provizórnej prevádzky najskôr až v septembri 1964. Veľké meškanie spôsobil kritický nedostatok prakticky všetkého potrebného materiálu, najmä však koľajiva. Rovnakými problémami trpela aj samotná rýchlodráha a to aj napriek neustálym prísľubom Štátnej plánovacej komisie o vysokej priorite týchto stavieb v rámci celej republiky. Stavba vozovne navyše nebola dostatočne vydotovaná ani pracovnými silami – chýbali murári, tesári, kúrenári, dlaždiči, sklenári i pracovné mechanizmy, najmä bagre.
Kritická situácia vyeskalovala v prvom štvrťroku 1964, keď malo byť dodaných 72 výhybiek, no do Košíc reálne dorazilo len trinásť. Päť koľajových križovaní nebolo dodaných vôbec, celkovo chýbalo až 731,88 ton koľajového materiálu typu NP4, čo zodpovedá dĺžke približne 11 kilometrov. Dodávateľ, Vítkovické železárny, národní podnik Ostrava, závod 02, sa po urgenciách zaviazal dodávať výhybky a križovania postupne v mesiacoch marec až september 1964 podľa výrobných kapacít v približne desať- až jedenásťkusových dodávkach. Zvyšné koľajivo bolo dodávané takisto postupne – v máji 1964 to bolo 122 ton (približne 1870 metrov), v júni 100 ton (1540 metrov), v júli 196 ton (3000 metrov), v auguste 100 ton (1540 metrov), zvyšok potom v jesenných mesiacoch.
Práce na druhej etape boli veľmi skoro po začatí pozastavené kvôli potrebe urýchleného, aspoň provizórneho, sprevádzkovania prvej etapy. Dokončenie objektov ťažkej údržby, výpravnej budovy, zemných prác, komunikácií, terénnych úprav, kabeláže, teplovodov a plynovodov bolo vládnym nariadením číslo 622/1964 z 25. novembra 1964 odsunuté na „najneskorší termín“ 30. júna 1965. Podobne na tom bola aj autobusová garáž na Hornádskej ulici (tretia etapa).
Koncom roka 1964 bola takmer polovica vozového parku dopravného podniku v nepojazdnom stave, v dôsledku chýbajúcich adekvátnych údržbových priestorov prakticky bez možnosti svojpomocnej opravy. Novododané električky typu T3, ktoré boli určené prednostne pre premávku na rýchlodráhe, boli pre nedostatok priestorov núdzovo odstavené na električkovej trati v Barci.
V marci 1965 bolo zrejmé, že vládnym nariadením nadiktovaný termín odovzdania vozovne je absolútne nereálny. Rozostavanosť druhej etapy bola len 34%, z toho stavebná časť len na 25% a technologická na 53%. Medzitým bola k 1. januáru 1965 oficiálne odovzdaná prvá etapa, avšak len provizórne, nakoľko ešte neboli odstránené kolaudačné chyby.
Vozovňa na Bardejovskej ulici bola kompletne dokončená až v roku 1968, teda s takmer päťročným oneskorením oproti pôvodným plánom.“
? ?