Dopravný podnik bude po elektrobusoch prevádzkovať ďalší typ bezemisných autobusov.
Po nedávnom testovaní zapožičaného vodíkového autobusu začína bratislavský dopravný podnik (DPB) od 1. augusta 2023 s prevázkou svojich prvých autobusov s vodíkovým pohonom. Bratislava sa tak stáva prvou MHD na Slovensku s vodíkovými autobusmi v bežnej premávke. Dňa 24. júla 2023 boli do Bratislavy privezené štyri autobusy Solaris Urbino 12 hydrogen od tradičného výrobcu vodíkových autobusov Solaris Bus & Coach z Poľska. Autobusy boli zakúpené v rámci eurofondového projektu DPB, na ktorý podnik získal v minulom roku nenávratný finančný príspevok vo výške 2 mil. €. DPB sa uchádzal aj o príspevok na ďalšie 4 vodíkové autobusy, ten však Ministerstvo regionálneho rozvoja a investícií pre nedostatok eurofondov neschválilo.
Vodíkové Solarisy poháňajú elektromotory s celkovým výkonom 250 kW umiestnené v zadnej náprave ZF AxTrax AVE 130, pre ktoré dodáva elektrickú energiu palivový článok Ballard FCmove s výkonom 70 kW. Princípom výroby elektrickej energie v palivovom článku je chemická reakcia, pri ktorej sa vodík na jednej strane článku (anóde) rozloží na protóny a elektróny, pričom protóny prejdú na druhú stranu (katódu) cez elektrolytovú membránu a elektróny sú smerované do elekrického obvodu vozidla. Elektróny vracajúce sa z elektrického obvodu a protóny prechádzajúce cez membránu spolu s dodávaným kyslíkom vytvárajú vodu (H2O), ktorá vplyvom vznikajúceho tepla vychádza von ako vodná para. Vodíkové nádrže, palivový článok s chladičom a trakčná výzbroj firmy Medcom sú umiestnené na streche vozidla. Autobus je vybavený aj menšou trakčnou batériou Solaris High Power s kapacitou 30,4 kWh, ktorú dobíja palivový článok.
Autobusy sú plne nízkopodlažné, klimatizované a moderne vybavené. Nasadzované budú na linku 75 premávajúcu medzi Krasňanmi a Čiližskou na Dolných honoch počas špičiek pracovných dní, ktorej grafikon bude od 5. augusta špeciálne upravený pre tieto vozidlá. Vozidlá dostali podnikové čísla 2601 až 2604 a boli zaradené do vozovne Jurajov dvor.
Cena jedného vodíkového vozidla je 610-tisíc € bez DPH. Autobusy budú tankovať vodíkový plyn na plničke Messer Tatragas vo Vlčom hrdle za vysúťaženú cenu 17,50 €/kg bez DPH. Výrobcom udávaná spotreba vodíka je 5,73 kg/100 km. Do nádrží jedného autobusu s celkovou kapacitou 1560 litrov sa zmestí približne 37 kg vodíka. Plnenie vozidla trvá v závislosti od zostatku v nádržiach do 30 minút. Predpokladaný dojazd autobusu na jedno naplnenie nádrží pri dostatočnom plniacom tlaku je okolo 350 km, čo by malo stačiť na celodenný výkon vozidla. Spočiatku však nebude možné plniť vozidlá na maximálnu kapacitu, keďže plnička vo Vlčom hrdle má plniaci tlak iba 200 barov (20 MPa) a vozidlá potrebujú tlak aspoň 350 barov (35 MPa). Predpokladá sa, že takýto tlak bude na plničke dostupný až v budúcom roku. Vodík dostupný na tejto plniacej stanici sa vyrába v rafinérii Slovnaft. Ide o tzv. sivý vodík vyrábaný zo zemného plynu. V budúcnosti by mohla byť plnička vodíka vybudovaná aj v areáli vozovne dopravného podniku.
upravovač fotiek
Fyzikálne vlastnosti vodíku nezmeníme. Jeho energetická hustota je mizerná a navyše sa zle skladuje. Používať elementárny vodík je slepá ulička, ale napr. syntetické palivá sa budú používať všade tam, kde nebude možné využiť priame napojenie na infraštrukúru (trolejové vedenie, 3. koľajnica a pod., potrubie s vodíkom v plynnom skupenstve) ani akumulátory o potrebnej kapacite. Vodík sa možno bude používať tam, kde je jednoduché vláčiť so sebou obrovské nádrže - takže potenciálne lodná doprava na moriach.
Sci-fi: nevidím problém v tom, aby si obrovské kontajnerové lode vláčili so sebou priviazaný nafukovací vankúš plný vodíku na väčšine svojej trasy, po prístavoch by využívali nádrže so stlačeným vodíkom, aby "balón" nezavadzal.
Piestové motory s vnútorným spaľovaním nepôjde zakázať. Syntetické palivá majú oveľa väčší potenciál než vodík, už len pre jednoduchosť pri ich manipulácii a existujúcu infraštruktúry ich distribúcie a tankovania. Len sú ešte drahé. Teda lepšie povedané, fosílne zdroje sú ešte stále lacné. A pre leteckú dopravu iná praktická cesta než syntetické palivo ani neexistuje, ak sa bavíme o normálnych tryskáčoch pre stovky ľudí a medzinárodné lety. Nie nejaké miestne škopky pre 4 osoby čo majú uletieť 30 km a môžu sa potom 5 hodín nabíjať.
Požare BEV sú témou, určite. A zaslúžene. Nie preto, že by spaľováky nehoreli. Tie tiež bafnú a zhoria. Lenže uhasiť ich je jednoduchšie. Pár mesiacov dozadu zhoreli v jednom mestečku v Germánii vo vozovni elektroautobusy počas nočného nabíjania. Obrovský požiar zničil aj naftové autobusy a dokonca aj pár historičákov (jeden kompletne).
Osobne si myslím tiež niečo: Syntetické palivá budú spoluexistovať s akumulátormi. Zrejme aj nejaké biopalivá, prípadne zmes syntetických a biologických zložiek vo fomre nejakého benzínu podobného vlastnostiam E85. Vodík a palivové články sa nepresadia, lebo fyzikálne nemôžu dosiahnuť potrebnú účinnosť aby boli konkurencieschopné. Ak by sa aj zakázal benzín a syntetické palivo by neexistovalo, tak si môžem pretryskovať karburátor na Š130 a jazdiť veselo na zmes etanolu s metanolom a nejakými tými estermi a ďalšími aromatickými uhľovodíkmi, ktorú som schopný nelegálne vypáliť aj doma (samohonka) a liať do nádrže. Cenovo to bude asi dosť naprd., ale je to lepšie než drevoplyn. To je síce "eko" ale je s tým veľa práce, smrad, bordel, decht, reaktor sa zanáša, treba ho čistiť, o chladiči nehovoriac. V zime bude problém so štartovaním, musel by som zbastliť elektrický ohrev sacieho potrubia, ktorý by bol potrebný než sa motor zohreje na prevádzkovú teplotu. Možno to bude chcieť silnejší akumulátor a alternátor. Ale to už značne odbáčam od témy.
A možno budeme jazdiť na čpavok.