Modernizácia ďalších električkových radiál sa opäť odsúva

Projektová príprava modernizácie Ružinovskej a Vajnorskej radiály sa predĺžila.

Po nedávno zrealizovanej modernizácii Karlovesko-dúbravskej električkovej radiály (kde naďalej prebieha odstraňovanie nedorobkov a vád) magistrát hlavného mesta pripravuje modernizáciu Ružinovskej a Vajnorskej radiály. V súčasnosti prebieha príprava projektovej dokumentácie pre obe stavby. Na financovanie projektovej dokumentácie získalo hlavné mesto nenávratné finančné príspevky z eurofondov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Podľa pôvodných harmonogramov mala byť projektová dokumentácia pre Ružinovskú radiálu dokončená do augusta 2021 a pre Vajnorskú radiálu do marca 2022. Príprava projektov sa však značne predĺži.

Ako sa uvádza v materiáli predloženom na marcové mestské zastupiteľstvo, termín na vypracovanie projektovej dokumentácie pre modernizáciu Ružinovskej radiály bol v dôsledku pretrvávajúcej mimoriadnej situácie predĺžený až do decembra 2022. V súčasnosti prebieha zapracovanie tisícky pripomienok mesta a DPB k dokumentácii pre stavebné povolenie. V závislosti od priorít mesta a získania finančných prostriedkov je nový termín realizácie stavebných prác odhadovaný na obdobie od marca 2024 do októbra 2025. Ešte pred rokom mesto očakávalo začiatok stavebných prác v novembri 2022, treba však dodať, že financovanie stavebných prác nebolo zabezpečené. Na základe štátnej expertízy boli náklady na modernizáciu Ružinovskej radiály odhadnuté na 80,5 mil. € s DPH.

Podobne bol o 16 mesiacov predĺžený aj termín na vypracovanie projektovej dokumentácie pre modernizáciu Vajnorskej radiály. Hotová by tak mala byť do júla 2023. V tomto prípade je dôvodom predĺženia termínu okrem mimoriadnej situácie aj nový projekt organizácie výstavby, ktorý počíta so zachovaním jednokoľajnej premávky električiek medzi električkovým depom Jurajov dvor a Trnavským mýtom počas realizácie stavebných prác. Ak sa podarí získať financovanie projektu, predbežný termín výstaby sa očakáva od januára 2025 do augusta 2028.

Oba projekty bude teda môcť mesto zrealizovať v prípade, ak sa mu podarí získať finančné príspevky v ďalšom programovom období.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: si #35:
A co s prispevkami na kraj v Prahe? Na porovnanie by sa ich patrilo odratat. To nie je bezvyznamna polozka. Aby sme sa nedostali k tomu ze vlastne tie mesta dostavaju skoro to iste.
Reakcia na: Viko #34:
Lenže porovnanie HDP na obyvateľa ti už dá isté smerodajné hodnoty o tom, aký asi môže byť pomer pri základe dane medzi dvoma krajinami.
Reakcia na: Viko #34:
vychadzam len z prispevku #32 ; cisla som neoveroval
ale ak mam polovicny pocet obyvatelov (0.5), ktori maju 33/40=0.825 priemernu ekonomicku vykonnost, tak by som ocakaval v hlavnom meste vysku rozpoctu na urovni 0.5*0.825= 0.4125 (->41%) Prahy a nie na urovni ~20% rozpoctu Prahy....
Reakcia na: keks #32:
40% z 1 nie je toľko isto, ako 40% z 10. A teda by bolo fajn si pozrieť, aký je rozdiel v mediánových príjmoch, priemerných príjmoch, ďalších sadzbách a úľavách atď, a až potom z toho dačo vyvodzovať.
Reakcia na: keks #32:
práve naopak, ak máš kompetencie aj kraja, síce pochopiteľne máš viac výdavkov, avšak okrem príspevkov (daní) pre mesto, máš aj príspevky na činnosť kraja. T.j. nielen na personál kraja ale aj na činnosti zabezpečujúce kraj. Teda logicky dostaneš prostriedkov viac.
Reakcia na: Minko #30:
Našiel som si porovnanie celkového daňového zaťaženia obyvateľov v EÚ. Od roku 2016 sa SR aj ČR pohybujú v okolí 40% s rozdielom cca 0,5%. Predtým bol rozdiel 1-2%, najväčší v roku 2012 - 4%. Rozdiel v HDP na obyvateľa je necelých 33 tis. USD proti 40 tis. USD v prospech Česka.
Ani v jednom prípade nie je rozdiel tak veľký, aby mali byť príjmy Prahy na obyvateľa dva a pol násobkom príjmov Bratislavy.
Zároveň, ak má Praha viac kompetencií, znamená to pre ňu viac výdavkov, čo by znamenalo, že na mesto ide v skutočnosti menej, než je uvádzaná suma. A napriek tomu rozdiel medzi stavom Bratislavy a Prahy je obrovský.
Reakcia na: keks #28:
Treba porovnávať aj HDP. Je jedno, či je mesto hlavné.
Reakcia na: keks #28:
napíšem ti to ešte raz. Musíš rozlišovať, koľko ročne odvedie jeden obyvateľ ČR na daniach do státniho rozpočtu a koľko obyvateľ SR do slovenského štátneho rozpočtu. a potom porovnať čo by to pre BA znamenalo. lebo teoreticky môžeme prísť na to, že % to je porovnateľné. Takisto ako napísal 3pa3ck3 v #29, ak mesto vykonáva viaceré kompetencie, znova sú to faktory, ktoré tento pomer skresľujú.
Reakcia na: keks #28:
Netreba zabúdať, že Hlavní město Praha má súčasne kompetencie mesta i kraja
Reakcia na: Minko #27:
S kým sa potom porovnávať? Pre porovannie financovania hlavného mesta sa logicky ponúka jedine iné hlavné mesto. Keďže sme s Českom ešte pomerne donedávna tvorili jednu republiku, je Praha ideálnym mestom pre porovnanie.
Netreba tiež zabúdať, že Praha má v ČR špeciálny legislatívny status hlavného mesta, ktorý jej prináša isté výhody, kým Bratislava je stále len obyčajným mestom.
Aby som sa však vrátil k pôvodnej otázke: S akým mestom sa má Bratislava porovnávať? Lebo predpokladám, že oproti všetkým hlavným mestám susedných krajín prehrávame. Teda okrem Ukrajiny.
Reakcia na: Erasmus #23:
porovnávaš neporovnateľné, nemôžeš porovnávať 2 ekonomiky s rozdielnou výkonnosťou. Lebo si musíš uvedomiť, koľko v priemere ročne odvedie jeden obyvateľ ČR na daniach do českého SR a koľko obyvateľ SR do slovenského ŠR.
Reakcia na: Erasmus #23:
A teraz tie isté čísla za celú ČR/SR.
Reakcia na: Erasmus #24:
Zabudol si na nábrežie medzi Mostom SNP a Chatamom Sófer.

Ja to inak nerozporujem, ale tých zlých úsekov skutočne nezostalo až tak veľa. BKV trate v Ružinove a v Rači sú v o niečo lepšom stave, než BKV trať na Vajnorskej. A tie blaťáky - to zatiaľ nikto neopravoval. Tam sa len dosypal štrk, čo nestačí.

Hybešova-Hečkova, to sa dá kedykoľvek opraviť počas predĺženého víkendu. Problematický je iba oblúk bližšie k Hybešovej, ktorý je na drevených podvaloch z rovných koľajníc. Nebolo by ani na škodu to tam konečne osvetliť.

Otázka je, či sa bude niečo toto leto opravovať, pretože si dovolím predpokladať, že odpoveď bude nie. Obzvlášť, ak sa predpokladalo plynulé pokračovanie opravy od Záhumeníc smerom na Komisárky. Takisto je potrebné vymeniť koľaje 1 a 2 v obratisku, ktoré sú už totálne zničené.
Reakcia na: Solider #19:
Katastrofálny úsek je medzi Jurajovým dvorom a Shopping Palace, kde sú BKV panely a OR 30. V zlom stave je však väčšina Ružinovskej, Vajnorskej aj Račianskej radiály (škoda, že modernizácia Račianskej sa ani nezačala pripravovať). Všeobecným problémom je nadmerný hluk, konkrétne vady napr.:
- poškodený asfaltový zákryt trate, nedostatočná údržba (posledné brúsenie 2020 pomohlo, ale nevyriešilo problém úplne) - Krížna, Vajnorská (TrMy - Nová Doba)
- BKV úseky - poškodená geometrická poloha koľaje (GPK), podmáčanie trate - Ružinovská, Záhumenice-Komisárky a katastrofálny úsek Jurajov Dvor - Shopping Palace
- oblúky s otvoreným zvrškom - poškodená GPK a OR - Hečkova-Hybešova, Nám. Biely kríž
- "blaťáky" na úsekoch s otvoreným zvrškom - Račianska, Zátišie-Jurajov Dvor
- pomaly sa rozpadávajúca odbočka na Stn. Nové Mesto (a najmä to obratisko)
Zabudol som na niečo?
Reakcia na: 3pa3ck3 #21:
Bratislava má na obyvateľa menšie príjmy ako Brno, ktoré nie je hlavným mestom. Viď napr: https://www.yimba.sk/clanky/bratislava-je-chudobne-mesto-tak-skoro-sa-to-nezmeni
"Rozpočet (príjmy) mesta (Bratislavy) na rok 2021 je takmer 458 miliónov eur (plus samostatné rozpočty majú mestské časti), teda asi 1.038 eur na obyvateľa (ak počítame s počtom obyvateľov 441-tisíc a rátame aj príjmy z európskych fondov). U Brna to je viac ako 580 miliónov (bez mestských častí), čo vychádza na viac ako 1.518 eur na obyvateľa. Regionálna česká metropola si tak môže dovoliť o polovicu viac výdajov na obyvateľa, ako hlavné mesto Slovenska. Čo sa týka Prahy, tam sú orientačné príjmy na obyvateľa oproti Bratislave v astronomickej výške viac ako 2.589 eur. Bratislavský rozpočet by musel byť na úrovni približne 1,142 miliardy eur.
Reakcia na: 3pa3ck3 #21:
To nestaci.
Reakcia na: kohut2012 #20:
Fakt, že Bratislava je hlavným mestom a má z toho vyplývajúce náklady, je zohľadnený pri prerozdeľovaní podielových daní
Reakcia na: Solider #19:
Tu rekonstrukciu by mohol zaplatit stat. Kedze je Bratislava hlavnym mestom a MHD tu vyuzivaju vsetci obyvatelia Slovenska, tak by aj stat mohol prispievat na jej chod.
Reakcia na: Erasmus #5:
Po oprave tratí v Karlovej Vsi a na Záhumeniciach je posledný katastrofálny úsek za Zátiším smerom na Zlaté piesky.

Veľké tendre na projektové dokumentácie sa ukázali ako takticky nesprávne a nevýhodné rozhodnutie, kvôli ktorému teraz stojí oprava úsekov, na ktorých je zhoda ohľadom technického riešenia a ich realizácia nie je náročná - ide práve o úsek od Zátišia po Zlaté piesky, ktorý má byť postavený ako trať s otvoreným zvrškom.

Ak by mal tento úsek v rámci Vajnorskej radiály prioritu a bol by projektovaný samostatne, mohlo byť celkom reálne ho zrekonštruovať do konca roka 2023 z prostriedkov OPII. Samozrejme, teraz sa to už napraviť nedá a bude sa to musieť opraviť z mestských peňazí. Čo je škoda, pretože sa to bude opravovať na dva razy a poskladáme sa na to zbytočne my všetci.
Choďte sa hádať o slovenčine dakam do off-topicu prosím, študoval som právo a vždy všade sa bežne používalo slovo "vada/vady," je to zakotvené v desiatkach ak nie stovkách paragrafov a odsekov, tak sa tu venujme prosím odsúvaniu modernizácií a nie slovenčine, aj tak tu nikto v bežnom živote nerozpráva spisovne podľa slovníka, preberte sa. 😐
Reakcia na: Solider #15:
Ja som reagoval na vetu "Rovnako je slovo "vada" a jeho skloňovanie uvedené v Slovníku slovenského jazyka, genitív plurálu je "vád".". Nerozporujem, že v právnych predpisoch sa tento jazykovo nesprávny termín používa.
Reakcia na: Solider #15:
Dedičstvo spoločného štátu, veľa legislatívnych termínov jednoducho pochádza od susedov a voči nášmu súčasnému jazyku sú chybné. (Aj keď tu zasa prichádzame k otáke, nakoľko preskriptívny má byť JÚĽŠ a či náhodou ak sa dačo široko používa, nemalo by sa to stať štandardom.)
Reakcia na: Martin Fundárek #14:
Má pravdu v tom, že slovo vada je legislatívny termín, keďže sa používa v Občianskom aj Obchodnom zákonníku práve v súvislosti s nedostatkami alebo chybami na zhotovenom diele alebo na tovare, ako aj v iných zákonných nedostatkoch (právna vada).
Reakcia na: birch #8:
Tak Samo, študuj:
Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003.
vada1 -y vád ž. hovor. zvada, hádka

vada2, správ. chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná v., správ. rečová, srdcová, telesná chyba; v-y dreva, materiálu, správ. kazy, chyby dreva, materiálu; v. motora, správ. porucha motora; vadný, správ. chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci: v. výrobok, správ. chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok

Čiže jeden význam je hovorový, druhý nesprávny...

https://slovnik.juls.savba.sk/?w=vada&s=exact&c=yaf4&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#
Reakcia na: upravovač fotiek #2:
Iba -8 a až +4?
A Račianska bude tak v roku 2050.
Teda k veci: Kde prebieha aké odstraňovanie vád?
Reakcia na: birch #8:
Je to prudko subštandardné, hovorové označenie chyby alebo kazu. V odborne sa tváriacich textoch nemá čo hľadať. Pokiaľ je bežne používané v zmluvnej dokumentácii, je to smutné, hoci nie prekvapujúce. Samozrejme, toto je úplný detail, horší býva samotný obsah takej dokumentácie vypracovanej v severobalkánskom štýle.
Reakcia na: Huitzilopochtli #1:
"Vada" je pojem bežne používaný v zmluvnej dokumentácii a popísaný aj v Obchodnom zákonníku, diel IX, oddiel 8 "Vady diela".
Rovnako je slovo "vada" a jeho skloňovanie uvedené v Slovníku slovenského jazyka, genitív plurálu je "vád".

Pred napísaním uštipačného komentára k výrazom použitým v článku navrhujem nabudúce trochu samoštúdia.
Reakcia na: Urbanway 2423 #3:
Určite sa to dá aj za pár mesiacov. Ale pre tradičných dodávateľov je výhodnejšie, aby to trvalo dlhšie. Napr. stačí menej pracovníkov, je možné dlhší čas účtovať režijné náklady (spolu s maržou) a projektant bude mať viac hodín autorského dohľadu. Aké jednoduché 😆
Reakcia na: SolarisU281 #4:
Od vozovne Jurak k Shopingu Palace urcite 😁 . Obratisko Nove Mesto detto😁
Je zlé, že sa opäť odsúva realizácia tak potrebných projektov. Kým úroveň vozového parku sa za posledných cca. 10 rokov výrazne zlepšila, stav električkových tratí je podľa mňa v súčasnosti jeden z najväčších problémov MHD v BA. Ak majú byť električky nosný dopravný systém, nemôžme mať trate ako tankodrómy a CSS bez preferencie každých pár metrov.
Aj tak sa tie trate už rospadnu do vtedy
Tá Vajnorská radiála sa bude rekonštruovať 3,5 roka kvôli zachovaniu jednosmernej premávky, pretože inak mi to príde celkom dlho v porovnaní s dlhšou DKV radiálou?
Pevne verím že odklad bude stáť za to. Súčasné vedenie mesta je asi prvé, ktorému záleží na kvalite projektov verejnej dopravy. Aj keď mám svoje dôvody byť na "tím Vallo" a najmä MIB nasratý, musím uznať že to málo čo sa spravilo, bolo kvalitné. Nemôžem im poprieť snahu aby dopravné stavby neboli čisto technickými záležitosťami, ale spĺňali aj určité dizajnové a urbanistické kritéria a zvelaďovali svojim vzhľadom celé ulice, od fásy k fasáde. Najviac práce dajú často tie na prvý pohľad obyčajné veci, ktoré si ľudia ani nevšimnú. Aspoň do chvíle, kedy sa ocitnú v príjemnom a funkčnom mestskom prostredí. Možno ani nevedia priamo vymenovať prečo, ale cítia sa príjemne v rušnom meste. Kto chce kľud, nech ide na vidiek a užíva si ho.
Ctená redakcia by mohla špecifikovať, odstraňovanie akých "vád" (to je asi nejaké maďarské slovo) prebieha na karlovesko-dúbravskej radiále, keďže nič nevidieť a všetko zostáva stále rovnako rozdrbané. Ak by to malo takto dopadnúť aj na ostatných radiálach, potom len dobre, že sa nič nezačne robiť.