Predstavte si, že máte mobilného operátora, u ktorého sem-tam vypadne signál, občas nepočujete volaného, alebo občas volaný nepočuje vás. A možno si to ani predstavovať nemusíte, ale dôverne to poznáte. Predstavte si však, že ak nie ste s takouto službou spokojní, tak jednoducho prestanete platiť faktúry. Nasledovali by upomienky a vymáhanie dlžnej sumy. Žiadna publicita.
Ak nebudete platiť za MHD, situácia je už iná: médiá vás začnú propagovať. Pritom podobne ako u operátorov má každý nespokojný cestujúci na výber aj iné možnosti. Odvážlivci, ktorí neplatia za MHD, by sa rovnako mohli odvážiť odviezť sa taxíkom a nezaplatiť, ak by nesplnil všetky ich očakávania. Na to však už odvahu nemajú.
O čo ide v prípade cestovania načierno, vystihol jeden z našich čitateľov v diskusnom fóre: „To, čo nedostane DPB na lístkoch, musí vyrovnať mesto z daní všetkých Bratislavčanov - z mestskej pokladnice. Keďže vieme, v akom stave sa nachádza pokladnica, je jasné, že sa pristúpi k jedinému riešeniu: škrtaniu spojov. (...) Takže nezaplatením za službu sa vyrieši čo? Úplne nič, iba sa ďalej zdegraduje služba.“
Nespokojnosť so službami v rámci mestskej hromadnej dopravy môže byť namieste, no existuje aj konštruktívnejší spôsob jej vyjadrovania: dopravca má infolinku, a keď ani tá nepomôže, dá sa obrátiť na magistrát ako objednávateľa služieb MHD. Ten už podlieha voleným zástupcom, ktorých má možnosť ovplyvniť každý volič.
Ty vole, to je jaky job toto ?
