História žilinskej MHD v rokoch 1963 až 1988

 

Autobusy Škoda 706 RTO s prívesom. Foto © Jiří Maurenz
Škoda 706 RTO prevádzkovaná takmer 24 rokov. Foto © Petr Hoffman

 

Nový dopravca

Žilinská MHD bola začlenená do ČSAD od 1. 1. 1963 do „okresného“ podniku ČSAD n. p. Žilina. Od 1. 5. 1963 okresné podniky zanikli a boli včlenené do „krajských“ podnikov. MHD v Žiline tak bola riadená ČSAD n. p. Banská Bystrica, odštepný závod 912 Žilina. Podnik sídlil v dnešných priestoroch na Košickej ul.

Vozidlá

Odkedy boli autobusy číslované evidenčnými (bočnými, garážovými) číslami, nie je známe. Ešte v roku 1960 však evidenčné čísla na bokoch vozidiel neboli vyznačené. Zavedené boli zrejme ešte v časoch DPMŽ, keďže tak bolo zvykom v dopravných podnikoch. Zavedené číslovanie spätne rešpektovalo rok výroby autobusov, t. j. najstarší autobus Škoda 706 RO mal číslo 1, najnovší mal číslo 20, od čísla 21 boli číslované vozidlá Škoda 706 RTO (pôvodom pražské, rekonštruované a malé autobusy neboli očíslované). Ak bolo staršie vozidlo vyradené, nové dostalo jeho evidenčné číslo. Táto zásada bola prvýkrát uplatnená v roku 1964, kedy prišla do Žiliny väčšia dodávka autobusov Škoda 706 RTO MEX vo verzii pre Rumunsko. Väčšina starších vozidiel Škoda 706 RO bola vtedy postupne prevedená do prímestskej dopravy a niektoré z nich boli dokonca prestavané na RTO. Nahradili ich „rumunské“ RTO, ktoré boli prispôsobené do teplejšieho podnebia (napr. otvárateľné mali väčšie spodné časti okien).

Rozširovanie mesta i liniek

­V roku 1964 sa konečne podarilo z linky 1 vyčleniť samostatné linky 11 (Bánová – Brodno) a ?15 (Vranie – centrum – Hliny V). Linka obsluhovala pribúdajúce panelové domy ohraničené Rajeckou cestou a Hlinskou ul. V roku 1965 otvorili linku 16, podobnú vnútromestskú okružnú linku ako linku 8. Jej okruh bol však širší. Linka 16A premávala na trase Železničná stanica – Nemocnica – Hlinská – Rajecká cesta – Hálkova – Veľká okružná – Hollého – Žel. stanica, linka 16B opačne. Trasy liniek vo februári 1966 sú zobrazené v schéme. V roku 1967 bola otvorená linku 13, ktorá premávala na Hliny VI (trasa Žel. stanica – tržnica – Komenského ul. – Hlinská ul. – Poľná ul. – obratisko pri pohostinstve Máj). Linka 8 bola presmerovaná do trasy Hliny VI (pohostinstvo Máj) – Rudnayova ul. – Ul. A. Bernoláka – tržnica – autobusová stanica. Linka 14 bola vyčlenená z linky 4 a premávala po novopostavenom obchvate Strážov, dnes Kragujevskej ulici. V tomto roku vznikla aj linka 17 na trase Žilina – Kysucké Nové Mesto (časť spojov začínala v Bytčici pri ZVL a pokračovala cez Hliny). Išlo o mestsko-prímestskú linku a postupne do nej boli včlenené všetky prímestské spoje vedené z železničnej (autobusovej) stanice do Kysuckého Nového Mesta. Linka 18, tiež spustená v roku 1967, premávala od Celulózky po Predmestskej ul. k tržnici a odtiaľ po Komenského a Hlinskej ul. k závodom na Bytčickej ceste (Geologický prieskum, Ferona). Išlo teda o robotnícku linku.

Po tom, čo boli postavené vysokoškolské internáty pod Veľkým dielom, začala sem premávať linka 19 z autobusového nástupišťa. Koncom 60. rokov bola vytvorená aj linka 20 v trase Budatín – mesto – Hliny – Kamenná ulica, ktorá privážala robotníkov do závodov Paneláreň, Kovošrot či ZVL. V roku 1970 bola uvedená do prevádzky aj nočná linka 50 po podobnej trase ako linka 16A.

V rokoch 1970 – 1973 pribudli linky 21 22 a 26. Linka 21 premávala z Budatína cez mesto a Komenského ul. na Nešporovu ul. a odtiaľ na Bánovskú cestu k závodu Helios pri Rajčianske. Linka 22 premávala na trase Autobusové nástupište – Bytčica, pričom prechádzala popri nemocnici. Linka 26 vznikla prečíslovaním linky 16B.

 

Jeden z prvých autobusov Karosa ŠM 11. Foto © Petr Hoffman

Staré mesto mení tvár

V 70. rokoch sa zmenilo trasovanie liniek v centre Žiliny. Do roku 1973 Žilina nemala autobusovú stanicu, ale autobusy začínali pred železničnou stanicou. Tu bolo viacero nástupíšť pre rôzne mestské i prímestské linky, ktoré sa tiahli až k Remeselníckemu domu. V roku 1973 bola asanovaná časť domov medzi Ul. 1. mája a budovou súdu. Tu bolo zriadené menšie autobusové nástupište. Zjednosmernená bola Hollého a Štefánikova ul. a ako protismer im slúžili Ul. republiky a Kmeťova ul. Od roku 1975 je vylúčená dopravu z Nám. A. Hlinku, MHD bola presunutá na Kálov, prípadne okolo železničnej stanice. Časť liniek, ktorá bola vedená po Národnej ul. a neskôr po Tvrdého ul., zas bola presmerovaná na autobusové nástupište po Ul. 1. mája. Linky, ktoré premávali po Mariánskom námestí, boli presunuté na Kuzmányho ul. V roku 1974 sa začala aj výstavba budovy banky na Ul. na bráne a tým bol zaslepený prejazd od Predmestskej ul. k tržnici. Linky boli presmerované po Ul. veľká okružná (popri Dome odborov), prípadne linky, ktoré pri tržnici končili, boli vedené okruhom po vtedajšom Leninovom nám. (dnes Aupark).

V polovici 70. rokov sa začal stavať aj tretí mestský okruh križovatkou Estakáda. Jej výstavbou bol zaslepený priamy prejazd z Hollého ul. na Kragujevskú ul. (linky boli presmerované na Bratislavskú cestu – linka 9 – alebo Rázusovu ul. – linka 14). Výstavbou rondla v 2. etape (od roku 1980) bola rozdelená aj Rázusova ul. na dve časti. Napokon v roku 1986 sa začala 3. etapa – ulice Mostná a Nemocničná, pričom bol zrušený prejazd z Ul. A. Bernoláka na Nešporovu ul., čo sa malo dotknúť linky 8. Vtedy sa však už systém liniek MHD radikálne zmenil a teda MHD sa táto zmena nedotkla.

Najväčšie sídlisko mení mesto i MHD

V roku 1973 boli odovzdané prvé byty na sídlisku Vlčince. Ako prvá sem bola predĺžená linka 19, vedená po trase Autobusové nástupište – Nemocnica – Internáty VŠD – Vlčince – ČSAD – Autobusové nástupište. Jej opačný okruh predstavovala linka 23. V roku 1974 boli presmerované na Vlčince aj vybrané spoje liniek 5 9 a 18. Od roku 1973 premáva cez Vlčince aj nočná linka 50. V roku 1975 bola sprevádzkovaná linka 24, ktorá začínala pri novopostavených budovách VŠD na Veľkom dieli a cez Vlčince a okolo nemocnice pokračovala na Hliny a do Bytčice k závodu ZVL. V roku 1976 bola zavedená linka 25 z Vlčiniec na Hálkovu, ku kasárňam a na Nešporovu ul. na Hlinách. Linkové vedenie k 1. 9. 1977 je zobrazené v schéme. V roku 1978 pribudla linka 28 na trase Vlčince – nemocnica – tržnica, v roku 1980 linka 27 (Vlčince – Nemocnica – Hliny – Kamenná ul.) a v roku 1980 pribudli linky 29 (Vlčince – ČSAD – tržnica) a 30 (Autobusové nástupište – Rosinská cesta – Vlčince – Autobusové nástupište). Ako sa Vlčince rozrastali, tak pribúdali i nové zastávky. Ako prvá bola otvorená zastávka Vlčince I (Sv. Cyrila a Metoda), potom Vlčince III, otočka (Matice slovenskej), Vlčince II (pri križovatke Ul. Obchodná a Matice slovenskej) a Vlčince, blok H (Obchodná). Keďže neexistovalo obratisko, autobusy robili cez Vlčince okruh po Obežnej a Obchodnej ul. V roku 1985 bola uvedená do prevádzky linka 31 v trase Vlčince – Bánová.

Stavajú sa Solinky a pripájajú sa obce

S odovzdaním prvých bytov na Solinkách v roku 1983, nadväzujúcich na južnú časť sídliska Hliny, bola sprevádzkovaná linka 33 (Autobusové nástupište – Hliny – Solinky). Po pripojení obcí Turie, Rosina a Višňové (1980) nahradili prímestskú dopravu do týchto obcí linky MHD č. ?32 (Autobusové nástupište – Rajecká cesta – Turie), ?34 (Autobusové nástupište – Celulózka – Rosina – Višňové) a ?35 (Višňové – Rosina – Nemocnica – Autobusové nástupište alebo Rajecká cesta – Bytčica, ZVL). Na Solinky bola predĺžená aj linka 3 z Bôrika a v roku 1986 bola obnovená linka 30 na trase Solinky – Hliny – ČSAD – Vlčince – Rosinská, VÚVT. Trasy liniek v júni 1988 sú zobrazené v schéme.

Najstarší Ikarus 280.10 na Vlčincoch. Foto © Považské múzeum v Žiline, archív

Ikarusy vládnu mestu

V 60. rokoch dotvárali kolorit mesta najmä autobusy Škoda 706 RTO. Na vybraných linkách premávali hlavne v čase špičiek i s prívesmi (Karosa B 40 alebo Jelcz PO 1E). Prívesy boli nasadzované na linky 2 12 5 a 20. Po roku 1968 nahrádzali autobusy Škoda 706 RTO modernejšie vozidlá Karosa ŠM 11. Vozidlá z prvých dodávok mali typický vlnitý plech na bočniciach. V MHD jazdilo aj niekoľko prímestských autobusov Karosa ŠL 11, najmä na linke 10 (do Mojšovej Lúčky). Zaujímavosťou tiež boli dva Ikarusy 620/630, ktoré však premávali len kratšiu dobu v 2. polovici 60. rokov. Vozidlo Jelcz MEX 272 #43 (v licencii vyrobené v Poľsku) vzhľadovo zodpovedalo Škodám 706 RTO. V roku 1975 prišli do Žiliny aj prvé článkové autobusy Ikarus 280. Počet týchto autobusov bol vzhľadom na rýchlu výstavbu sídlisk a prudký nárast počtu obyvateľov nedostatočný, navyše ČSAD v Banskej Bystrici prideľovala do Žiliny hlavne vozidlá v dvojdverovom vyhotovení (280.10), ktoré nebolo pre MHD optimálne.

Cestovný lístok vydaný pákovým zariadením. Foto © Peter Šimko
Predajný kupón z roku 1986. Foto © Peter Šimko

Cestovné

Po prechode MHD pod ČSAD bolo ponechané pásmové cestovné, zrušené však bolo 3. pásmo. Vnútromestské linky boli jednopásmové, mestské časti tvorili 2. pásmo. Predaj lístkov sprievodcami postupne nahrádzal po roku 1964 samoobslužný systém (najskôr pri vnútromestských linkách). Na týchto linkách bol zavedený nástup prednými dverami a vozidlá boli spravidla bez sprievodcovských kabínok. Označené boli písmenom S. Na kryte motora pri vodičovi sa nachádzalo zariadenie na označenie alebo výdaj cestovných lístkov. Staršie typy zariadení lístky iba označovali (lístky boli pripevnené štipcom na vrchu zariadenia), novšie typy sa obsluhovali potiahnutím páky, kedy bol cestujúcemu vydaný lístok z kotúča. Od roku 1972 bola celá MHD jednopásmová a základný lístok stál 1 Kčs. Na Nový rok 1979 bol zavedený bezhotovostný styk v MHD – predaj lístkov mimo vozidiel, najmä v novinových stánkoch. Do vozidiel boli inštalované mechanické označovače (dierkovače) maďarského typu. Zaviedol sa nástup všetkými dverami.