Úvod

Modernizáciou skeletu autobusu Škoda 706 RO vznikol typ Škoda 706 RTO vyrábaný v rokoch 1958 - 1971. Karoséria pochádzala z dielní firmy Karosa Vysoké Mýto a podvozky s motormi dodávali závody LIAZ Rýnovice a Mnichovo Hradiště. Pracovalo sa aj na kĺbovej verzii RTO-K, ale vyrobil sa len jeden prototyp. Už koncom roku 1958 odkúpili Jelczańskie Zakłady Samochodowe licenciu na autobusové karosérie 706 RTO a tak výroba autobusov československého pôvodu prebiehala aj v Poľsku (podvozky a motory sa naďalej dovážali z Československa). Vďaka svojmu vzhľadu dostali autobusy prezývku "Uhorka".

Technické parametre

Dĺžka 10810 mm
Šírka 2500 mm
Výška 2980 mm
Počet dverí 2 + 1 manipulačné pre vodiča
Počet miest na sedenie 22 + 2
Počet miest na státie 55
Celkový počet miest 77 + 2
Pohotovostná hmotnosť 8570 kg
Celková hmotnosť 14400 kg
Motor Škoda 706 RT, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním
Výkon motora 117,6 kW / 1900 rpm
Objem motora 11781 cm3
Maximálna rýchlosť 66 km/h
Prevodovka Praga, manuálna, 5-stupňová
Pneumatiky 11 x 20"

Opis

Na podvozku Škoda 706 RTO umiestnili oceľovú polosamonosnú karosériu trambusového typu, zvonku oplechovanú. Do pravej bočnice pri type MTZ (Mestská TuZemská) a MEX (Mestská EXportná) umiestnili pre rýchlu výmenu cestujúcich dvojicu dvojdielnych dverí s elektropneumatickým pohonom. V zájazdovej verzii LUX umiestnili v prednej časti jedny jednokrídlové "búchacie" dvere. Bočnice a strop nad oknami v interiéri pokryli umakartom, zvyšnú časť stropu sololitovými doskami, pri niektorých sériách dierkovanými. Drevenú podlahu pokryli gumeným kobercom. Osvetlenie interiéru riešili žiarovkovými svietidlami. Pre cestujúcich umiestnili v interiéri spočiatku laminátové, neskôr koženkové sedadlá v priečnom usporiadaní 2 + 1, resp. 2 + 2 (niektoré verzie MEX). Pri zadných dverách umiestnili v prvých sériách sedadlo pre sprievodcu. Verziu LUX vybavili pohodlnejšími polohovateľnými sedadlami v usporiadaní 2 + 2, sieťkami na batožinu nad sedadlami a "záhradkou" na streche. Pracovisko vodiča s vlastnými dverami v ľavej bočnici oddelili od priestoru pre cestujúcich polovičnou zástenou a krytom motora.

Vykurovanie vozidla v zimnom období zabezpečili naftovým agregátom v bočnej schránke autobusu. Vetranie interiéru riešili v prvých sériách (cca do r. 1960) dvoma veľkými stropnými vetrákmi a výklopnými časťami bočných okien. Pri ďalších sériách MTZ použili jeden veľký výklopný stropný vetrák, tri malé stropné vetráky pretlakového vetrania a posuvné horné časti bočných okien (spočiatku všetky, neskôr každé druhé). Exportné série MEX vybavovali dvoma veľkými a dvoma malými strešnými vetrákmi, niektoré série (z r. 1963 a 1964), pôvodne určené do teplejších krajín, vybavili aj veľkými posuvnými časťami bočných okien.

Autobusy prvých sérií MTZ a MEX dodali v červenom nátere s bielou strechou a okennou časťou. Neskoršie série (cca. od polovice roka 1968) dostali v podokennej časti biely pás. Priestor pre linkovú orientáciu na prednom a zadnom čele dostal pri prvých autobusoch hranatý, neskôr zaoblený tvar. Prvé série autobusov mali v prednom nárazníku umiestnenú dvojicu žltých reflektorov do hmly.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.