Jaén: Príbeh električky, ktorá premávala iba 3 týždne

Električka v provinčnom meste Andalúzie sa stala obeťou politikov a ich rozhodnutí.

V 60. – 70. rokoch 20. storočia veľkou časťou Európy prešla vlna likvidácie električkových systémov z rôznych dôvodov. Nevyhla sa ani Španielsku, kde zlikvidovala prakticky všetky prevádzky okrem dvoch s historickým charakterom v Barcelone a na ostrove Mallorca.

Zmenu priniesli až 90. roky, keď v Španielsku nastal veľký rozmach výstavby, ktorý sa podpísal pod potrebu rozvíjať kapacitnejšie dopravné systémy. Vďaka tomu sa začali do španielskych miest električky nielen znovu vracať, ale prišli i do miest, kde nikdy predtým nepremávali.

Jedným z miest, kde mali začať premávať električky po prvýkrát, mal byť španielsky Jaén (čítaj "chaen"), ktorý je známy predovšetkým ako „svetové hlavné mesto olivového oleja“. V centre rovnomennej provincie autonómnej oblasti Andalúzia, žije vyše 113-tisíc obyvateľov, čiže približne dvakrát menej, než majú Košice a o zopár tisícok viac ako v Prešove. Samotné mesto sa pritom rozprestiera na ploche ešte väčšej než Bratislava – na cca 425 km2.

Volebný nápad

Prvá zmienka o projekte električky v Jaén sa objavila v marci 2007 pred májovými komunálnymi voľbami. Kandidátka na primátora Carmen Peñalver (kandidujúca za Španielsku socialistickú robotnícku stranu – PSOE), oznámila, že ak bude zvolená, bude pracovať na výstavbe mestskej električky, ktorá spojí centrum a sever mesta. Napokon voľby primátora vyhrala.

Novopečená primátorka sa po komunálnych voľbách mohla oprieť iba o krehkú koalíciu strán PSOE, Zjednotenej ľavice a Strany zelených (Izquierda Unida Los Verdes-Convocatoria por Andalucía – IULV-CA), ktorá získala 14 kresiel. Opozíciu v mestskom zastupiteľstve im tvorilo 13 poslancov Ľudovej strany (Partido Popular – PP).

Práve PP ostro odsúdila projekt električky už od začiatku a začala zbierať podpisy pre petíciu proti jej výstavbe. Jej členovia často argumentovali tým, že „električka je dopravným prostriedkom hodným 19. storočia“ alebo tým, že „vedie nikam“. Zároveň tvrdili, že mesto si jej prevádzku nemôže dovoliť, pričom odhadovali, že jej prevádzka by vyžadovala približne 5 miliónov eur ročne.

Rekordne rýchlo postavená trať

Výstavba električky sa mala uskutočniť na základe dohody medzi regionálnou Radou Andalúzie (Junta de Andalucía) a Mestom Jaén za podmienky, že andalúzska vláda bude zodpovedná za uhradenie nákladov na výstavbu trate a infraštruktúry, zatiaľ čo mesto nakúpi vozidlá a zabezpečí samotnú prevádzku. Po zadefinovaní technických parametrov bola vyhlásená súťaž na technickú štúdiu. Tá mala brať ohľad i nato, že aj v ďalších andalúzskych mestách prebieha rozvoj podobných systémov – či už tram-trainu v okolí mesta Cádiz, či električkových systémov v Granade, Málage a Seville (vo všetkých označované ako "metro").

Po dokončení štúdie koncom roka 2008 andalúzske železnice (Ferrocarriles de la Junta de Andalucía; FCA) vypísali verejnú súťaž na výstavbu trate, pričom celá stavba bola rozdelená na 6 častí a ukončená mala byť do 20 mesiacov. Súčasťou bola nielen výstavba samotnej trate, ale aj revitalizácia verejného priestoru v jej okolí a výstavba záchytného parkoviska pri zastávke na okraji mesta. Súťaž napokon vyhralo konzorcium šiestich stavebných firiem s rozpočtom 96,54 miliónov €. Výstavba začala 14. apríla 2009 a dokončená bola v decembri 2010, čo je, aj napriek omeškaniu oproti pôvodným plánom, na španielske pomery rekordom.

Samotná trať dlhá 4,7 kilometra má 10 zastávok a spája centrum mesta a priemyselnú zónu na severnom okraji mesta, pričom obslúži i univerzitné mesto, nemocnice, či železničnú stanicu.

Už počas výstavby, vo februári 2010 jaénsky magistrát vyhlásil obstarávanie na 5 električiek. O dodanie električiek bojovala dvojica výrobcov električiek – francúzsky Alstom a španielsky CAF. Súťaž napokon vyhral Alstom s 32 metrov dlhým modelom Citadis 302 za 25,9 miliónov € (vrátane servisu na 17 rokov v hodnote cca 14 mil. €). Všetky mali byť dodané v kombinácii fialovej a olivovozelenej farby, pričom každá z nich dostala odlišné dekoratívne polepy s mestskými motívmi, ktoré vzišli zo súťaže pre školy. Aj napriek pôvodnej dohode, že ich mesto kúpi za vlastné financie, ich nakúpila andalúzska vláda a vozidlá mestu prenajala na 17 rokov s možnosťou ich odkúpenia po skončení prenájmu.

Už v tomto období sa začalo uvažovať nad tým, kam by sa mohla električka ďalej rozvíjať. Výsledkom debát bol plán pre druhú električkovú linku, ktorá by spojila Jaén s neďalekými mestami Martos a Torredelcampo.

Nekalá súťaž

Aj napriek kritike, 10. februára vo februári 2011 električky prvýkrát opustili vozovňu Vaciacostales a začala testovacia prevádzka systému bez cestujúcich. Po úspešných testoch bola slávnostne otvorená prevádzka systému 2. mája 2011, krátko pred ďalšími komunálnymi voľbami. Už nasledujúci deň začala ďalšia etapa skúšobnej prevádzky – prevádzka s cestujúcimi, pričom mestský úrad predpokladal začiatok ostrej prevádzky v septembri. Zároveň oznámil, že do jej začiatku bude preprava električkami zdarma. Za prvé 4 dni odviezla trojica električiek zabezpečujúcich prevádzku (zatiaľ čo na zvyšných dvoch sa zaúčali ďalší vodiči) viac ako 28 000 cestujúcich.


Električka Alstom Citadis 302
#02 prechádza okolo zastávky pri železničnej stanici počas skúšobnej prevádzky. Zdroj: Concha Araújo - eldiario.es [CC BY-SA 4.0], Wikimedia Commons

Opozičný líder a kandidát na primátora, José Enrique Fernández de Moya, v reakcii na udalosti ešte zintenzívnil kritiku namierenú voči električke. Taktiež podal sťažnosť na nekalú predvolebnú kampaň s cieľom prerušiť skúšobnú premávku električky. Žiadosť však bola zamietnutá.

Krátko nato 9. mája podal koncesionár prevádzkujúci mestskú autobusovú dopravu v Jaén – spoločnosť Autobuses Castillo – žalobu na mesto pre nekalú súťaž a nerovnosť podmienok (keďže električky premávali pre cestujúcich zdarma narozdiel od autobusov). Súd žalobe vyhovel, no keďže systém na predaj cestovných lístkov v električkách ešte nebol pripravený na prevádzku, mesto oznámilo, že je nútené pozastaviť ich prevádzku, kým vybavovací systém nebude pripravený. 20. máj 2011 bol tak nateraz posledným dňom, kedy sa obyvatelia i návštevníci mesta mohli odviezť električkou.

„Nikdy sa neodveziem električkou“

Štyri dni po zastavení prevádzky električiek v Španielsku prebehli komunálne voľby. V nich vyhrala dovtedy opozičná Ľudová strana (PP), ktorá získala 16 z 27 kresiel. Zároveň jej kandidát, José Enrique Fernández de Moya, získal post primátora. Práve on, už počas svojej volebnej kampane, vyhlásil: „Nikdy sa neodveziem električkou.“

Nový primátor si krátko po svojom zvolení nechal vypracovať audit, z ktorého vyplynulo, že aktuálne náklady na prevádzku sú 3,3 mil. € ročne, ku ktorým je potrebné ešte prirátať ďalších 1,7 mil. €, ktoré musí zaplatiť andalúzskej vláde každý rok počas 17 rokov, na pokrytie amortizácie piatich vozidiel zakúpených pre prevádzku na tejto trati. Pri predpokladanom počte 1,3 milióna ciest električkami ročne a cenou 1 € za jazdu, by však boli tržby veľmi malé na to, aby bolo možné prevádzku električky ekonomicky udržať. “Ak nemáme peniaze na zaplatenie miezd našich zamestnancov, kde nájdeme 5 miliónov pre električky?” zamýšľal sa súčasný primátor Fernández de Moya pre El País.

Jaén mal pritom v tom období dlh vo výške až 2 553 € na obyvateľa, čo bol druhý najvyšší dlh po meste Ceuta v španielskej enkláve na severnom pobreží Afriky. Pre porovnanie, podľa dát z MF SR a prepočtov INEKO, je za rok 2017 v Bratislave výška dlhu 367 €/obyv. a v Košiciach 161 € na obyvateľa.

Vlažný záujem

V takejto situácii primátor chcel nájsť spoločnosť, ktorá by električky prevádzkovala za podmienky, že nebude vyžadovať žiadne dotácie. Varoval však, že ak bude záujem o prevádzku zo strany potenciálnych dopravcov vlažný, „kľúče od električky odovzdá premiérovi Andalúzie“. Spočiatku sa snažil dosiahnuť dohodu s miestnym autobusovým dopravcom Autobuses Castillo, výrobcom električiek a projektantom električkových tratí, avšak k dohode nedošlo, pretože ponuka mesta nebola pre nich dostatočne atraktívna.

Vo februári 2012 zas záujem o prevádzku električky prejavili katalánske železnice (Ferrocarrils de la Generalitat de Catalunya, FGC). Ich záujem bol natoľko vážny, že električky v júni vyrazili do ulíc aby sa overila ich funkčnosť. Po audite prevádzky však FGC od ponuky odstúpila.

Po sérii hádok medzi mestským úradom a Radou svoj sľub Fernández de Moya napokon splnil a v júli 2013 „odovzdal“ pomyselné kľúče od električky andalúzskej rade. Tá však, v čase končiacej ekonomickej krízy, ktorá výrazne zasiahla celé Španielsko, prevádzkovať električkovú dopravu v Jaén odmietla.

Príbeh električky v Jaén už vtedy natoľko zaujal skupinu filmárov, že pripravili zaujímavý 10-dielny seriál plný zaujímavých rozhovorov o nej s názvom „Tranvía Crucis“. Zaujímavosťou je, že každý z dielov sa natáčal na inej zastávke električky:

Električková trať, ktorá je dozaista najväčší projekt v oblasti infraštruktúry mesta v posledných desaťročiach, tak zostala opustená. Obyvatelia mesta jej však časom našli nové využitie – ako obrovské parkovisko. To však jej stavu, podobne ako chýbajúca údržba, či vandalizmus, neprospelo.

Nová nádej pre električku

Primátora Fernándeza de Moya, ktorý v máji 2015 obhájil v komunálnych voľbách svoj post, už krátko po voľbách navrhli do Kongresu poslancov Španielska (dolnej komory španielskeho parlamentu) a aby sa týchto volieb koncom decembra 2015 mohol zúčastniť, musel opustiť post primátora. Nahradil ho dovtedajší kancelár pre urbanizmus a bývanie a zároveň spolustranník Francisco Javier Márquez Sánchez.

Nový primátor sa zaviazal pokračovať v rokovaniach s andalúzskou vládou ohľadom nového modelu prevádzky. V rámci rokovaní bol vykonaný i technický audit s cieľom vypočítať náklady na opravu električkovej infraštruktúry pred jej opätovným sprevádzkovaním.

Úspešné rokovania zavŕšila dohoda medzi mestom a vládou podpísaná 10. mája 2018 o obnovení prevádzky električiek v Jaén. V nej sa „Junta de Andalucía“ zaviazala financovať 75 % straty z ročnej prevádzky odhadovanú v hodnote 1,5 milióna €, pričom jej zvyšok zaplatí mesto – podľa podobného modelu, akým sú náklady rozdelené pri prevádzke systémov „metra“ v Granade, Málage a Seville. O mesiac nato mestská rada potvrdila tento plán deklaráciou o metropolitnom význame prevádzky električky, čo bola nevyhnutná podmienka preto, aby vládna administratíva mohla prebrať zodpovednosť za jej riadenie.

Znovu sprevádzkovanou električkou by podľa najnovších odhadov mala byť uskutočnená iba polovica z pôvodne odhadovaného počtu ciest – 1,5 milióna ročne. Aj napriek tomu má však potenciál dostať z automobilov do električiek až 400 tisíc ľudí. Pravidelnú prevádzku by pritom mala zabezpečovať trojica až štvorica vozidiel premávajúca v intervale 10 až 15 minút cez pracovné dni a 30 minút cez voľné dni, či prázdniny. Cena cestovného lístka má byť po novom 0,82 €.

Rekordne rýchlo realizovaný projekt električky, ktorý významne zasiahol a zmenil ráz mesta tak dostal novú šancu. Avšak i tú sprevádza množstvo problémov, ktoré bude nutné vyriešiť – od novej žaloby od autobusového dopravcu, cez hádky medzi vládou a mestom ohľadom financovania až po stále nevyhlásenú súťaž na dopravcu, ktorý by mal električku prevádzkovať. A zdá sa, že do najbližších komunálnych volieb v máji 2019 sa to už nezmení.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Jacob #3:
Treba si to prečítať celé, nie len zopár kúskov, oplatí sa. 😉

Článok je "dlhý" len preto, lebo autor sa snažil zachytiť čo najlepšie situáciu v ktorej električky v Jaén vznikli a sú vrátane všetkých dôsledkov, ktoré to má - keby to zjednodušil, tak by vlastne iba zostala informácia tak, ako si to interpretoval v prvej vete - postavili, vyskúšali, zavreli a nevedia čo ďalej.
Aj keď som to nečítal celé, lebo mi to prišlo celkom dlhé, ale podstatu chápem, že električková trať postavená za jeden rok a niečo dokončená 2010 a do dnes proste nie je funkčná a len chátra.
Pekne vyhodené peniaze, ale neschopnosť spraviť s tým niečo už pomaly 9 rokov je smutné, chápem, nájsť dopravcu, ktorý by pristúpil na podmienky a prevádzkoval to bez dotácie to asi nikto to do toho nechce ísť zároveň opravovať takú trať čo ani nebola poriadne používaná to musí byť poriadne vyhodenie peňazí za "nič", síce ak sa to teraz 10. mája rozhýbalo, tak aj tak tento rok určite to osobne nevidím na sprevádzkovanie.

Normálne takýto prípad verím, že by sa stal aj na Slovensu s metrom v Bratislave, teda v prípade ak by sa tak konalo, čo sa asi nikdy konať nebude, ale ak by sa konalo tak by som sa nevidil keby to postavili, ale doprava by nefungovala, ale aj keď teraz ma napadá keby dopravca bol DPB tak by to možno aj fungovalo, keďže DPB má už teraz dosť veľkú siet električiek, autobusov, trolejbusov.

Celkovo zaujímavé, že niečo takéto skôr sa nestalo na Slovensku, ale zaujímavé, že v Španielsku čo je typjem bohatšia krajina, aj toto mesto Jaén podľa obrázkov čo som našiel vyzerá ako pekné a veľké mesto, aj tie zastávky a tá električková trať je pekne spravená 🙂
Dobrý deň, ak sa dobre pamätám, niečo podobné je aj medzi mestami Vélez Malága a Torre del Mar v oblasti Malagy.
"Construction began in 2003 of the 6km and 12 stations the southern phase between the two towns opened on 11 October 2006 at a cost of 46 million € and closed in 4th June 2012."
http://www.andalucia.com/province/malaga/velez/tranvia.htm
Vyzerá to tak, že v Andalúzii je to, žiaľ, pomerne bežná prax.
Aspoň Tebe sa to podarilo. 😃 Pekný článok.