V indexe mestskej mobility za ním nasleduje Stockholm, Amsterdam, Kodaň a Viedeň.
Graf vyobrazujúci umiestnenie miest vrámci indexu mestskej mobility
Skóre miest umiestnených nad priemerom
Medzinárodná asociácia pre verejnú dopravu (UITP) 23. januára 2014 vydala novú verziu štúdie The Future of Urban Mobility 2.0 (Budúcnosť mestskej mobility 2.0). Tá sa pokúša identifikovať problémy s mobilitou, ktorým čelia mestá po celom svete. Jej súčasťou je aktualizovaný index mestskej mobility, ktorý predstavuje hodnotenie svetových miest z hľadiska vyspelosti a výkonu mobility a spolu s UITP identifikuje strategické usmernenia a odporúčania na zlepšenie.
„Najmobilnejším“ mestom sa stal Hongkong
Index mestskej mobility konzultantskej spoločnosti Arthur D. Little porovnáva 84 miest z celého sveta podľa 19 kritérií ako napríklad finančná atraktívnosť verejnej dopravy, podiel verejnej dopravy alebo bezemisných spôsobov dopravy na jednotlivých druhoch dopravy. Skúmal sa tiež podiel dopravných čipových kariet a počtu obyvateľov, či najkratší interval liniek v najvýznamnejšom uzle mesta. Do úvahy bral i množstvo vyprodukovaných emisií, počet nehôd v aglomerácii a pomer registovaných motorových vozidiel a počtu obyvateľov.
Jeho výsledok poukazuje na to, že mnoho miest sa stále nevie vyrovnať s problémami, čo indikuje stále významný potenciál pre zlepšenie.
Najlepším mestom v riešení mestskej mobility sa stal Hongkong so skóre 58,2 bodov zo celkových 100 b. Ten patrí k medzi najhustejšie obývané oblasti na svete - žije tu viac ako 7 miliónov ľudí na rozlohe niečo vyše 1100 km2. Podľa tvorcov je možno práve toto dôvodom, prečo má vyvinutý najpokročilejší systém mestskej mobility na svete. Verejná doprava tu tvorí nie menej ako 64% zo všetkých ciest v rámci mesta a počet registrovaných vozidiel na obyvateľa je najnižší v celom prieskume. Navyše, na jedného obyvateľa Hongkongu pripadá až 3,1 dopravných kariet, čo však možno vysvetliť tým, že niektorí obyvatelia majú dve karty - jednu personalizovanú a jednu anonymnú, niektorí cestujúci tu iba pracujú, ale bývajú v Číne a karty tu vlastnia i turisti. Nízka úroveň emisií z dopravy, nízky počet úmrtí v dôsledku dopravných nehôd a slušný priemerný čas strávený cestovaním do práce vzhľadom na hustotu obyvateľstva taktiež pomohli tomuto mestu, ktoré od 1997 patrí Číne, k tomuto úspechu.
V prvej päťke ho nasledovali Stockholm, Amsterdam, Kodaň a Viedeň. Práve vo Viedni popri Zürichu má verejná doprava najväčší podiel na všetkých cestách v rámci mesta v západnej Európe - 39% z nich je vykonaná práve pomocou nej. Je pionierom v používaní novej generácie autobusov s pohonom LPG, ktorých emisie sú nižšie o 50% oproti štandardom normy Euro 5. Významnú rolu v jeho umiestnení tvoril aj nízky priemerný počet automobilov na osobu a podpora cyklistiky. Jednou z inovatívnych iniciatív je Bike City - sídlisko vybavené veľkými výťahmi na uskladnenie bicyklov a s obmedzeným priestorom pre parkovanie áut. Výsledkom kombinácie týchto praktík je čistý vzduch s nízkou koncentráciou oxidu dusičitého NO2 a prachových častíc PM10.
Do porovnávania sa nedostalo hlavné mesto Slovenska, z okolitých štátov však okrem Viedne boli porovnávané Praha a Varšava. Hlavné mestá Česka a Poľska skončili rovnako na 24. mieste so ziskom 47,8 bodu.
| Mesto | Celkové hodnotenie |
|---|---|
| 1. Hongkong | 58,2 b |
| 2. Stockholm | 57,4 b |
| 3. Amsterdam | 57,2 b |
| 4. Kodaň | 56,4 b |
| 5. Viedeň | 56,0 b |
| 6. Singapur | 55,6 b |
| 7. Paríž | 55,4 b |
| 8. Zürich | 54,7 b |
| 9. Londýn | 53,2 b |
| 9. Helsinki | 53,2 b |
| 11. Mníchov | 53,0 b |
Ako by malo vyzerať najlepšie mesto?
- Malo by byť dostupné a malo by mať podobne málo osobných automobilov ako Hongkong.
- Malo by mať takú úroveň používania čipových kariet ako v Hongkongu
- Malo by ovzdušie čisté ako Stockholm.
- Propagovalo by cyklistiku ako Amsterdam.
- Bolo by bezpečné ako Kodaň.
- Malo by jedno z najlepších systémov zdieľania bicyklov ako Brusel, či Paríž.
- Verejná doprava v ňom by mala taký interval ako londýnske metro.
- Malo by jedno z najlepších systémov zdieľania áut podobne ako Stuttgart.
- Malo by podobne nízky vplyv na ovzdušie ako čínske mesto Wuhan.
- Malo by zabezpečené také krátke cestovné časy ako v Nantes.
Mestá čaká nárast dopytu po cestovaní v meste
Štúdia identifikovala 25 spôsobov ako tvarovať ich budúcnosť, či už z pohľadu financií, ekológie alebo podpory dopytu. Ak totiž dnes 64% všetkých ciest je vykonaných v mestách a v roku 2050 pravdepodobne až 67% svetovej populácie bude žiť v okolí miest, bude v budúcnosti potreba väčších inovácií riešiacich rast dopytu po cestovaní v mestách. Ten má v rokoch 2010 až 2030 vzrásť až o 68%.
„Vývoj systémov mestskej mobility, ktoré budú schopné reagovať na tento enormný nárast dopytu - rovnako ako meniace sa potreby v oblasti mobility - je jednou z najväčších výziev, s ktorými sa dnes mestá stretnú,“ poznamenal generálny sekretár UITP Alain Flausch. „Táto štúdia zdôrazňuje, že zatiaľ čo je vyvíjaná veľká snaha zvýšiť príťažlivosť, kapacitu a účinnosť systémov mestskej mobility, potrebujeme viac inovácií na úrovni systému.“
Čo je UITP?
UITP (L’Union internationale des transports publics), Medzinárodná asociácia pre verejnú dopravu, je organizácia združujúca prevádzkovateľov verejnej dopravy, jej objednávateľov, tvorcov dopravnej politiky, výskumné organizácie a ďalšie významné subjekty pôsobiace v tomto sektore. Celkom ju tvorí 1 300 členských organizácií dávajúcich priestor vyše 14 000 kontaktom z 92 krajín. Na Slovensku sú jej členmi Mesto Bratislava a SAD Zvolen.
Zdroj: tlačová správa UITP