Vozidlá › Autobusy › Ikarus 280

Výrobcom kĺbových vozidiel Ikarus 280 bola maďarská Továreň na karosérie a autobusy Ikarus Budapest. Prototyp kĺbového Ikarusu 280 vznikol v roku 1971 spolu s "krátkou" dvojnápravovou verziou Ikarus 260. Kĺbová verzia bola nástupcom Ikarusu 180, ktorý sa ale do Československa nedodával. Sériová výroba Ikarusov 280 začala v roku 1973 a trvala až do roku 2002. Autobusy boli vyrábané v rôznych modifikáciách v mestskom aj linkovom vyhotovení. Exportované boli vo veľkých počtoch do mnohých štátov sveta.

Ikarusy 280 boli prvými a jedinými kĺbovými autobusmi v službách martinskej MHD. Presné informácie o dodávkach a počtoch vozidiel v martinskej MHD nie sú známe. V prehľade vozidiel sú zachytené iba autobusy známe z konca ich éry. Dodávané boli v mestskom štvordverovom vyhotovení, ale tiež aj v prímestskej dvojdverovej verzii. Okrem nových vozidiel sa v premávke uplatnilo aj niekoľko ojazdených autobusov.

Trojnápravové vozidlo zostavili z ťažnej časti a prívesu spojených guľovým čapom. Stredná náprava bola hnacia s planétovými prevodmi. Posledné dodávky mali motor preplňovaný turbodúchadlom. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdový systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu. Samonosná karoséria bola celozvarovaná z oceľových profilov a zvonku oplechovaná. Sedadlá s penovou výplňou pokrýval koženkový poťah. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovali skladacie dvere s elektropneumatickým pohonom.

Jednotlivé dodávané série sa líšili v detailoch vyhotovenia interiéru, použitými nápravami a hnacími jednotkami. Steny interiéru pokrýval sololit rôzneho vyfarbenia, ktorý bol pri starších sériach tmavohnedý, pri novších béžový. Prvé mestské verzie nemali uzavretú kabínu vodiča, neskoršie autobusy dostali uzavretú kabínu s dverami otváranými smerom do priestoru cestujúcich, neskôr sa zmenil tvar kabíny a dvere na nej sa zmenili na posuvné. Linkové verzie mali polouzavretú kabínu vodiča. Autobusy prvých sérií dostali v interiéri biele tyče, ktorých farba sa od roku 1985 zmenila na čiernu. Rovnako sa z bielej na čiernu zmenilo aj vyfarbenie krytov pohonov dverí. V roku 1985 došlo aj k zmene typu prednej a zadnej nápravy z pôvodných trilexových. Vozidlá spred roku 1985 mali koženkové poťahy sedadiel svetlohnedej farby, novšie vozidlá už tmavohnedé. V roku 1988 nahradil ozdobnú hliníkovú lištu na bokoch gumený predel. Štandardné vyfarbenie mestských vozidiel bolo bordové, linkové autobusy boli štandardne modré.

Autobusom bola nad kĺbom dodatočne namontovaná laminátová strieška.

V roku 2000 bol do vozidiel nainštalovaný odbavovací systém firmy EMtest s čítačkou čipových kariet a tlačiarňou lístkov EM 326 pri predných dverách, ktorý nahradil pôvodné mechanické označovače cestovných lístkov. Vozidlá boli vybavené aj palubným počítačom EMtest EM 126i.

Dodávky "harmoník" do Martina začali v roku 1977 a pokračovali až do roku 1989. Asi v roku 1989 boli dodané aj štyri ojazdené Ikarusy 280.00 s automatickou prevodovkou z budapeštianskeho dopravného podniku.

Posledné vozidlá boli nasadzované na najvyťaženejšie linky až do jari 2005. V tomto období bolo každý pracovný deň vypravených 5 Ikarusov, jeden ostával v garáži ako záloha. Cez víkend sa kĺbové vozidlá nevypravovali. Ikarusy bolo možné stretnúť na nosných linkách 10, 11 a 27, ale vykonávali aj zmluvnú dopravu k závodu Trim Leader. S klesajúcim počtom cestujúcich i potrebou šetrenia boli Ikarusy od začiatku 21. storočia postupne v premávke nahradzované autobusmi štandardnej dĺžky.

Posledné Ikarusy 280 boli vyradené v roku 2005. Oficiálna rozlúčková jazda sa konala 7. mája 2005 s Ikarusom 280.08 #71. Rozhodnutie majiteľa SAD Žilina vyradiť všetky kĺbové autobusy v Martine naraz bolo zdôvodnené vysokou spotrebou v porovnaní so sólo autobusmi a problematickým zháňaním náhradných dielov.

Autobusy #71 a 82 po vyradení poputovali do SAD Trenčín na náhradné diely pre posledné trenčianske Ikarusy 280.