VozidláAutobusy › Škoda 706 RO

Škoda 706 RO z prvých sérií

Úvod

Autobus Škoda 706 RO bol prvým veľkokapacitným autobusom vyrábaným v Československu. Výroba autobusu sa v rokoch 1949 - 1951 uskutočňovala v Automobilových závodoch, n. p. (AZNP), závod Avia Letňany, kde sa vyrábali podvozky. Od roku 1952 sa výroba podvozkov presťahovala do Jablonca nad Nisou - Rýnovic (v roku 1952 ešte pod značkou AZNP, od roku 1953 pod značkou LIAZ). Karosériu vyrábal národný podnik Karosa Vysoké Mýto.

Škody 706 RO patrili medzi prvé autobusy, ktorými Dopravný podnik mesta Martin zabezpečoval MHD v rokoch 1949 až 1962. Nie je známe, koľko vozidiel bolo dodaných, rovnako ani to, či boli v prevádzke iba vozidlá v mestskej verzii, alebo aj v linkovej verzii.

Technické parametre

Dĺžka 10400 mm
10660 mm (s ťažným zariadením)
Šírka 2500 mm
Výška 2880 - 2970 mm
Výška podlahy ~ 890 mm
Rázvor 5400 mm
Počet dverí 2 + 1 manipulačné pre vodiča
Počet miest na sedenie ~ 23 až 26 + 2
Počet miest na státie ~ 49
Celkový počet miest ~ 72 až 74 + 2
Pohotovostná hmotnosť 8590 kg
Celková hmotnosť 14000 kg
Motor Škoda 706 RO, naftový, vodou chladený, radový 6-valec s nepriamym vstrekovaním
Výkon motora 99,4 kW / 1750 rpm
Objem motora 11781 cm3
Krútiaci moment motora 593 Nm / 1300 rpm
Maximálna rýchlosť 68 km/h
Prevodovka manuálna, 5-stupňová
Zapaľovanie PAL
Riadenie závitovkové
Nápravy predná: tuhá, riadená, ráfiky kolies trilex
zadná: tuhá, hnacia, ráfiky kolies trilex
Pneumatiky 12,00-22 HD

Opis

Kostru karosérie podvozkového typu zvarili z oceľových profilov, ošetrili antikoróznym náterom a zvonka oplechovali oceľovými plechmi. Karosériu osadili na podvozku s oceľovým rámom a motorom vpredu, ukrytým vo vnútri karosérie. Mestské autobusy prvých sérií vybavili v pravej bočnici dvojicou štvordielnych skladacích dverí s elektropneumatickým pohonom otvárajúcich sa smerom von, neskoršie série dvojicou dvojdielnych dverí otvárajúcich sa dovnútra. Pracovisko vodiča oddelené od priestoru pre cestujúcich polostenou a krytom motora vybavili samostatnými nástupnými dverami v ľavej bočnici.

Bočnice a strechu v interiéri obložili umelohmotnými doskami, drevenú podlahu pokryli linoleom a protišmykovými drevenými roštami. V interiéri mestských verzií osadili pre cestujúcich čalúnené sedadlá v priečnom usporiadaní 2 + 1, resp. 2 + 2, pričom existovali viaceré varianty s rôznym počtom sedadiel a ich usporiadaním. Pri zadných dverách umiestnili pracovisko sprievodcu s možnosťou ovládania zadných (nástupných) dverí.

Na osvetlenie interiéru použili žiarovkové stropné svietidlá. Vetranie interiéru vyriešili bočnými spúšťacími oknami so strieškami proti dažďu a strešnými ventiláciami. Vykurovanie interiéru zabezpečili spočiatku výfukovými plynmi vedenými vykurovacím telesom pozdĺž bočnice, pri posledných autobusoch už použili nezávislý naftový agregát.

Pre označenie vozidiel linkovými tabuľami boli vozidlá obvykle vybavené držiakmi na linkové tabule v podokennej časti predného čela a pravej bočnice, v neskorších rokoch výroby vozidlá dostali uprostred čiel nad oknami aj priestor pre označenie čísla linky. Vozidlá do Martina dodávali pravdepodobne v štandardnom červenom vyfarbení s bielou okennou časťou.

Prevádzka

Bližšie informácie o prevádzke týchto autobusov nie sú známe. Prvé autobusy boli pravdepodobne sprevádzkované na začiatku 1950-tych rokov. V priebehu 1960-tych rokov ich postupne nahradili novšie autobusy Škoda 706 RTO a Karosa ŠM 11.

Ak máte bližšie informácie o týchto autobusoch v martinskej MHD, môžete sa o ne podeliť v komentári pod týmto popisom.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Viko #2:
Ďakujem za odpoveď.
Verím tomu, že dáke informácie okrem tohoto sa ešte dochovali a niekde budú a raz to tu bude.
Reakcia na: Spajdy #1:
Je možné, že pri zlučovaní DP a ČSAD sa nepreviedli všetky dokumenty do archívu ČSAD, ale sú spolu s inými mestskými dokumentami niekde v okresnom alebo akom archíve... ak nešli rovno do zberu😃

V každom prípade, Smer dopravárom (podnikový časopis ČSAD BB) mal v 1989 rubriku k 40. výročiu, kde sa píše, že "Pri zlúčení [DKPMM] obhospodaroval 22 autobusov typu RO a RTO a 6 nákladných vozidiel"
Pred skončením dopravcu SAD Žilina som im na stránke ňúral a zapisoval som si do tabuľky čo sa dalo o vozidlách.
Jediné, čo som k tomuto typo dohľadal tak je, že dochovanú evidenciu asi mali len o jedinom vozidle. A to NU 67-69, ktoré bolo nasadzované na linku 2, Martin - Dolné Vrútky. Viac informácií o tomto zatiaľ o prevádzke, evidencií nemám, ale rád by som sa to dozvedel.