Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T2

Električky typu T2 (spočiatku označované ako T II) československého výrobcu Tatra Praha boli nástupcami typu T1 (T I). Rovnako ako typ T1, aj ony boli skonštruované na základe amerických električiek PCC (Presidents' Committee Conference car), na vzor sa však viac podobali. Ich design na základe vozňov PCC navrhol architekt František Kardaus. Po vyrobení dvoch prototypov na prelome rokov 1954 a 1955 a následných skúškach sa v novembri 1957 začala sériová výroba. Do septembra 1962, kedy sa výroba skončila, bolo vyrobených 771 električiek T2.

Vzhľadné štvornápravové vozne mohutnej konštrukcie s vyklápacími bočnými oknami mali v interiéri priečne usporiadané koženkové sedadlá (umiestnené 2 + 1), stanovište sprievodcu, žiarovkové osvetlenie a vykurovanie odpadovým teplom. Pracovisko vodiča od cestujúcich delila zástena. Vďaka výborným jazdným vlastnostiam priniesli zrýchlenie dopravy a začali novú éru električkovej dopravy v Bratislave. Elektrický prúd privádzal pantogafický zberač modernejšej konštrukcie. Dvere mali sklá umiestnené symetricky, predné a zadné dvere boli širšie ako stredné. Pojazd bol od od dodania natretý sivou, strecha sivo-krémovo a zvyšok červeno-krémovo. Všetky vozidlá mali na bočniciach ozdobnú hliníkovú lištu.

Vozidlá dodané koncom roka 1961 už mali predné a zadné čelá transparentu zhotovené zo sklolaminátu, panel vodiča bol zhotovený z umelej hmoty a prevodovky vozidiel boli vybavené hypoidným ozubením (1 pár ozubených kolies nahradil pôvodný prevod s 2 pármi ozubených kolies).

Prvé úpravy sa začali vykonávať začiatkom 70. rokov, kedy postupne dostali čelné označenie linky po vzore električiek typu T3, u niektorých pribudli na čelo dva reflektory miesto jedného (podobne ako typ T3), alebo sa zmenil, či odobral ozdobný kryt čelného svetla.

V roku 1971 sa začalo s rekonštrukciami vozidiel T2 spojených s dosadením čiel typu T3 a výmenou výzbroje za ČKD Stalingrad TR 37. Opravy prebiehali nasledovne:

• T2 s čelami T3:
  
  • 1976: 229, 239
  • 1986: 222, 226, 228, 236

Vozidlo #229 pri tejto GO bolo upravené na školské vozidlo, pričom dostalo nové evidenčné číslo #100.

Vozidlo #102 (ex 224) bolo po skončení prevádzky s cestujúcimi v roku 1983 upravené na brúsiaci voz, no v tejto podobe slúžilo iba približne 3 roky.

Električky tohto typu si počas svojej prevádzky vyskúšali snáď všetky vtedy existujúce linky.

Električka #213 bola použitá pri otváraní trate na ulici Boženy Němcovej a zahájení prevádzky na linke 7 (Stalinovo nám. /dnešné Nám. Maratónu mieru/ - Solovjevova /dnes zastávka Botanická záhrada/) dňa 29.10.1959.

Električky tohto typu boli taktiež pri otváraní rýchlodráhy do vtedajšieho VSŽ (dnes U. S. Steel).

Vyraďovanie električiek tohto typu začalo v roku 1983, v rovnakom roku, keď dodávky električiek typu T3 pokračovali sériou T3/VI.SUCS, ktoré ich nahradili. Vo vyraďovaní sa pokračovalo až do roku 1990, keď boli vyradené všetky zostávajúce vozne okrem vtedy zamýšľaného budúceho historického vozidla #234.

Vozidlo #234 po vyradení (v roku 1983) malo byť zachované ako historické. To sa však, kvôli neustálemu ničeniu a vykrádaniu stalo neopraviteľné. Preto v roku 2001 bolo zakúpené vozidlo z DP Ostrava s evidenčným číslom 619 z roku 1960, ktoré po úprave na historické vozidlo dostalo nové číslo #212_II. Z tohto dôvodu bolo nakoniec vozidlo #234 v roku 2004 zlikvidované.