Kĺbové autobusy z druhej ruky sa zaraďujú do premávky

Dopravný podnik zakúpil 5 autobusov MAN NG 313 a 6 autobusov Solaris Urbino 18 z Rakúska a Nemecka.

V pondelok 24. júna 2019 boli do premávky s cestujúcimi na linke 75 zaradené kĺbové autobusy MAN NG 313, ktoré bratislavský dopravný podnik zakúpil ako ojazdené z rakúskeho Klagenfurtu. Ide o 5 kĺbových štvordverových vozidiel s rokom výroby 2004, ktoré sú plne klimatizované a nízkopodlažné. Prepravná kapacita vozidiel je 160 cestujúcich. Vozidlá prišli do Bratislavy v pôvodnom krémovo-bordovom nátere, postupne však budú prelakované do typického bratislavského červeného laku.

V krátkom čase sa do prevádzky zaradí aj šesť kĺbových autobusov Solaris Urbino 18, ktoré predtým premávali v nemeckom Berlíne. V tomto prípade ide o kĺbové 3-dverové vozidlá z roku 2005, taktiež plne klimatizované a nízkopodlažné. Solarisy majú prepravnú kapacitu 151 cestujúcich.

Všetky vozidlá boli vybavené optickým aj akustickým informačným systémom pre cestujúcich a štandardným tarifným systémom. Tlačidlá na otváranie dverí v interiéri boli označené nálepkami v slovenčine, rovnako aj piktogramy v interiéri boli označené slovenskými nápismi. Pred uvedením do prevádzky prešli vozidlá technickými prehliadkami a potrebnou údržbou.

Nákup ojazdených autobusov zrealizoval dopravný podnik v uplynulých týždňoch pre rýchle doplnenie vozidlového parku autobusov v súvislosti s vyššou potrebou kĺbových vozidiel počas električkových výluk. Všetkých 11 zakúpených autobusov vyšlo dopravný podnik na 100-tisíc €, čo nepredstavuje ani tretinu ceny jedného nového kĺbového autobusu.

"Autobusy značky MAN boli zakúpené za 3 % ceny nového autobusu (33-krát lacnejšie ako stojí nový autobus) a Solarisy boli zakúpené za 2 % ceny nového autobusu (50-krát lacnejšie ako stojí nový autobus). Technický stav všetkých týchto vozidiel bol preverený pracovníkmi DPB, a.s. ešte pred nákupom," uviedol DPB vo svojej tlačovej správe. Navyše, na rozdiel od minulosti, kedy si dopravný podnik prenajímal ojazdené autobusy cez tretiu stranu, tentokrát si autobusy podnik nakúpil priamo sám.

Všetkých 11 zakúpených autobusov bolo zaradených do vozovne Jurajov dvor, odkiaľ by mali byť spočiatku vypravované na linky 59 a 75, kde by mali nahradiť už takmer 30-ročné kĺbové Karosy, ktoré majú najlepšie roky dávno za sebou. Na autobusoch bol zároveň použitý nový systém prideľovania podnikových evidenčných čísiel, ktorý pri nových vozidlách nahradí doterajší systém, kde prvá číslica označovala dopravnú prevádzku, druhá typ autobusu a posledné dve označovali poradové číslo vozidla daného typu. Vzhľadom na časté presuny vozidiel medzi vozovňami bez zmeny ich čísiel, už pôvodný číslovací systém stratil opodstatnenie.

V novom systéme zostávajú naďalej štvorciferné evidenčné čísla, ale nebude v nich zakódovaná príslušnosť k dopravnej prevádzke (vozovni). Rozsahy čísiel sú po novom rozdelené podľa druhu a dĺžky (napr. čísla začínajúce číslicou 3 predstavujú kĺbové vozidlá). Jednotlivé typy autobusov budú v daných rozsahoch oddeľované desiatkami, resp. stovkami. Autobusy MAN NG 313 dostali čísla 3201 až 3205 a autobusy Solaris Urbino 18 boli očíslované číslami 3211 až 3216 (ďalšia voľná desiatka v danej dĺžkovej kategórii). Zároveň bol použitý nový font evidenčných čísiel.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Čo je to funkčný stav? Dávnejšie som videl diskusiu, kde sa riešilo aké sedadlá do MHD. V zahraničí, myslím Anglicko, Nemecko a podobne je bežné, že v MHD sa používajú plastové, resp. drevené sedačky. V danej diskusii sa cez 90% ludí vyjadrilo, že plast nie, lebo nežijeme v roku 1960 a podobné hlášky. Všetci chceli polstrované sedačky. Mal som možnosť precestovať aj zahraničie a stav našich vozidiel MHD, aspoň čo som mohol ako ja cestujúci posúdiť nebol horší ako inde. Pri takýchto teplotách majú problém všade s klímou, nie len MHD v Bratislave. Zažil som také, že v Londýnskom metre bolo 50 stupňov na starších trasách.
Napríklad ten slávny RegioJet, ako ho všetci ospevujú, že aké moderné vlaky. V skutočnosti sú to vyradené vlaky z Nemecka, ktoré majú 30 rokov. Ale natreli ich a ľudia preto hýkajú, lebo majú iný dizajn ako boli zvyknutý z komunistických čias. To je všetko.
Reakcia na: Trolley #33:
A ani tak skoro nezmiznu. Dnes 18ks vonku.
Karosy ešte nevymyzli. Včera jeden plyňák videný na L39.
Reakcia na: bobitwo #30:
"Ľudia očakávajú že budú sedieť novom dopravnom prostriedku, starom max 3 roky, plne klimatizovaný najlepšie na 19 stupňom v kožených sedadlách."
Myslím že ľudia až na tak neriešia vek aj je vozidlo komfortné. Problém je že pri DPB neúdržbe sa starší vek spája s tým že vozidlo je zároveň črep v nekultúrnom stave a tak vznikla skratka starý voz = zlý voz.

Ak by sa kúpili nízkopodlažné vozy v dobrom stave a prípadne sa dovybavili klimatizáciou, vek by až tak nevadil. Ale to bolo aktuálne tak pred 5-10 rokmi, dnes už električkové jazdenky nemajú zmysel.
Reakcia na: bobitwo #30:
"Životnosť" je v tvojom kontexte abstraktný a nevhodný pojem. Radšej by som volil výraz "funkčný stav"... Nesúhlasím ani s tým, že ľudia sú rozmaznaní. Zmenila sa doba a s ňou aj požiadavky na komfort počas dopravy. Pokiaľ má električka v Bratislave zastupovať metro a teda konkurovať individuálnej doprave, musí byť na zodpovedajúcej úrovni.
1)Šírka električkového vozňa 2.2-2.3m vs 2.5m nevyzerá takto na papieri až tak strašne, ale tých 10-15cm znamená, že človek musí spraviť buď dlhší krok do vozňa, alebo sa pozabudne a nohou stúpi do medzery medzi zastávkou a vozňom. Zastavte sa chvíľu a sledujte kde ľudia stoja, keď chcú nastúpiť. Okrem toho, väčšina ľudí sa orientuje pomocou samotného vozňa a nepozerá si pod nohy. Proste by bolo veľa zranení.
2)Životnosť električky je cca 30 rokov, po generálke 50-60. Len si pri tom treba uvedomiť pár vecí. Na jej životnosť vplýva zásadne niekoľko vecí a to použité materiály v interiéri (tie staré plastové červené sedačky síce na výzor boli vyblednuté a podobne, ale vydržali 30 rokov bez problémov. Žiaľ ľudia sú fajnový, tak potrebujú polstrované sedačky, tie samozrejme 30 rokov nevydržia), údržba koľají, kde v BA prebieha čistenie koľají tak raz za rok, kým inde napríklad aj v takej Prahe každý deň, resp. každý druhý deň. To má dopad na životnosť samotných koľají aj kolies a dokáže predlžiť životnosť o veľkú porciu km.
3) Väčšina ľudí je rozmaznaná, neberte to ako urážku, ale ako fakt. Ľudia očakávajú že budú sedieť novom dopravnom prostriedku, starom max 3 roky, plne klimatizovaný najlepšie na 19 stupňom v kožených sedadlách. Žiaľ to je nereálne. Napríklad v Prahe sa aj v súčastnosti používajú aj nové električky s plastovými sedačkami. Má to výhodu, vydržia dlhšie, ľahšie sa udržujú čisté.


3pa3ck3 & S499, ďakujem.
Reakcia na: 810zssk #14:
Pretože:
1) Medzera medzi vozidlom a nástupišťom.
2) Menšia kapacita.
Reakcia na: johnnyjanko #25:
Presne tak, o nízkopodlažných second-hand autobusoch by sme mali uvažovať, dúfam, že súčasné vedenie DP už tú spomínanú averziu voči second-handom mať nebude. Platí to, čo to už bolo napísané: Hocijaký NP second hand mladší 15 rokov od renomovaných výrobcov je lepší ako 24, 26 a 27-ročné Karosy... A cestujúci to po prelakovaní do bratislavských farieb ani nepozná.
Reakcia na: johnnyjanko #25:
Pekny komentar, ono staci pozriet minulotyzdnovy update. https://imhd.sk/transport/galeria-media/update/11869/modrobiela-vinnycia/183549/Interier-elektricky-Be-4-6-Mirage-297-ktora-bola-vyrobena-v-roku-1966

Elektricky Be 4/6 Mirage po 43 rokoch v Zürichu ziju svoj druhy zivot na Ukrajine. Nahradili tu elektricky KT4, ktore boli o 22 rokov mladsie. Interier je stale zachovaly, boli pouzite kvalitne materialy, kde sa nema co pokazit, z coho olupovat farba, alebo hrdzaviet. A to bude dovod preco tak dlho v Zürichu jazdili.
Reakcia na: Mhr1 #24:
V mene svojom a asi aj viacerých ďalších ďakujem za podrobné vysvetlenie. Ale stále teda prichádzajú do úvahy ojazdené autobusy, tých je zrejme na západe dostatok a pre BA by to mohol byť dobrý spôsob dopĺňania stavov.
Pre všetkých, ktorí by radi videli v Bratislave len nízkopodlažné a klimatizované električky. Električka má bez problémov životnosť 20-30 rokov. Ale práve na západe často i viac. Ak sa do električky investuje v podobe generálnej opravy skrine (opieskovanie, antikorózna úprava) a výmeny elektrickej výzbroje za modernú, modernizácia interiéru a orientačného systému, zhodnotí sa na ďalších 15-20 rokov. Z toho vyplýva, že životnosť takejto električky je potom i 40-50 rokov. Skoršie vyradenie je jednoducho ekonomická škoda (investované peniaze sa ešte nevrátili). Kvalitné NP električky, ktoré by boli k dispozícii ako second-handy, jednoducho neexistujú, Laminátka to tu dostatočne vysvetlil. K šírke skrine: nejde len o vzdialenosť od nástupišťa, ale predovšetkým o nižšiu kapacitu (30 metrov x 0,2 m je 6 m2 = kapacita minimálne mínus 30 osôb)!
A porovnanie so západom je nefér, lebo nie je pravdivé. Začal by som bývalým Česko-Slovenskom. Veď všade premáva veľa električiek s vysokou podlahou. V Prahe je ich stále ešte vyše 400! A vyraďovať sa budú len T6 (teraz už menej ako 50 ks), prípadne T3MDVC (T3M s novou skriňou z roku cca 1996). T3P zatiaľ určite nie, maximálne sa niektoré "prestavajú" na wane. Podobne je to aj v Brne či Ostrave, ale i Olomouci a Liberci. Snáď najlepšie je na tom Plzeň, kde majú toľko waní, že vozy s vysokou podlahou jazdia ako zadné v súprave. A čo Viedeň, Budapešť - tam azda vysokopodlažné vozy nejazdia? Goteborg, den Haag, Milano - tam čo? Väčšina miest, kde električková doprava nebola zrušená, má logicky ešte veľa starších vozidiel, ktoré by nebolo ekonomické vyradiť. Neporovnávajte Bratislavu s nedávno otvorenými električkovými prevádzkami, kde sú logicky len moderné NP vozy. A o mnohé NP vozy zo západu nie je o čo stáť. Veď si len zoberte také NP Combiná v Amsterdame. To by ste chceli (zanedbajte, prosím, pre túto úvahu rozchod)? 3 neotočné podvozky, veľké stratové priestory (fotky podobných vozidiel z Budapešti som tu už uvádzal), kde majú bratislavské Škodovky 16 sedadiel, majú v Amsterdame 10. V zákrute to ide vzadu šklbavo, nie plynule. Takže to nie je o tom, že by mala Bratislava zastaralé električky, ale o tom, prečo sa nedodržiava garantovanosť, hoci NP električiek je dostatok. A záhada, prečo sa vypravujú K2 na e-4, mohli pokojne premiestniť všetky T3P z JD do Krasňan a počas výluky odstaviť 10-15 kačíc na JD, aby bolo v Krasňanoch dostatok miesta.
Reakcia na: johnnyjanko #20:
Jasné, veď ja som argumentoval len na to, čo sa týka užšej skrine vs. medzery medzi vozidlom.
A preto si myslím, že tento dosť rozšírený argument by zrejme neobstál.
Reakcia na: mku81 #18:
Včera som na L75 vrakosu videl.
Reakcia na: Jojan #19:
Vlaky sú samozrejme niečo iné, nie že by to nevadilo, ale pri vlakoch treba strpieť určité veci výmenou za iné výhody (rýchlosť, nižšia hlučnosť, pohodlie), pri MHD naopak ide hlavne o pohodlnú výmenu cestujúcich. Nikto by nechcel nastupovať do električky takými schodmi, ako do starých vlakov, napriek tomu, že pri vlakoch nám to dlho "nevadilo".

Ale čo sa týka užších električkových skríň a z toho vyplývajúcej väčšej medzery medzi vozidlom a nástupnou hranou, tak to neviem či by bol až taký problém. Jednak v BA sú aj také zastávky, kde nie je žiadne poriadne nástupište, nastupuje sa ako na šírej trati (Račianské mýto), alebo napr. na Ružinovskej radiále je už mnoho desaťročí zbytočne veľká medzera medzi zastávkou a električkou kvôli nedokončenej zmene rozchodu na normálny. Falošná nedokončená koľaj je práve tá krajná. Bratislavčania, zvyknutí na takéto chuťovky, by zvládli aj užšie skrine. 🙂
Reakcia na: 3pa3ck3 #15:
Čo sa týka tej medzery, napadli ma dve prirovnania:
Všimni si niekedy na Hl.st. medzeru medzi hranou nástupišťa a stojacim Pušpulom alebo Jánošíkom, zvlášť v oblúku nástupišťa. To sú obrovské medzery a nástupište do výšky vyše pol metra. A v prípade električiek by sa jednalo sotva o medzeru 10-15 cm (pri šírke 2,2 - 2,3m) a oveľa menšej výške nástupišťa, čo je v podstate vyšší obrubník. Keď to nevadí pri vlakoch, prečo by to malo vadiť pri električkách?
Tak ako je to teda? Majú vypoháhať pri výluke v KV alebo nahradiť Vrakosy na L75?

Reakcia na: 3pa3ck3 #15:
Veď to sa dá vyriešiť nejakým schodíkom na skrini...
Reakcia na: TeBeCe #8:
V prvom rade by som bol rád keby pri kúpe nových vozidiel žiadali podmienky ako sú napríklad tieto tmavé skla na týchto solarisoch z Dubaja. Je to super vec pre klimatizovaný voz. Druhá vec, včerajšia jazda s Manom ma uistia, že autobusy s dobrou rekuperáciou a klimatizáciou s plnými oknami sú pre mestskú hromadnú dopravu to najlepšie čo môže byť. Aj keby nastúpil nejaký bezdomovec tak výkonná rekuperácia dokáže bez problémov vymeniť vzduch vo voze. 🙂