Dva roky Ficových vlakov zadarmo: Premárnená šanca na zmenu

Tento týždeň ubehli 2 roky od zavedenia bezplatných vlakov pre žiakov, študentov a dôchodcov. Vláda nimi plánovala zlepšiť životnú úroveň občanov Slovenska, či sa jej to podarilo, je však diskutabilné. Treba si preto položiť nasledujúce otázky:

• Vyriešil sa vlakmi zadarmo sociálny problém, pre ktorý boli zavedené?
• Pritiahlo toto opatrenie na železnicu nových cestujúcich, ktorí by inak jazdievali autami, alebo by si nemohli dovoliť cestovať vôbec?
• Neklesol pre vlaky zadarmo komfort železničnej dopravy a nezhoršili sa služby platiacim cestujúcim?
• Sú podmienky na trhu nastavené rovnako pre každého a nebránia konkurencii?
• Sú peniaze, ktoré do nich vláda investuje, využité efektívne?

Ako by si v tom vlaky zadarmo obstáli?

Vláda umožnila využívať nové benefity iba vybranej časti obyvateľov. Vlaky totiž nepremávajú všade a ľudia v obciach a mestách mimo napojenia na železnicu majú jednoducho smolu. Hoci sa na toto opatrenie taktiež skladajú, zadarmo sa prepravovať nemôžu.

Otázny je aj zvýšený počet cestujúcich, ktorí začali využívať verejnú dopravu. Vlaky síce jazdia preplnené, častokrát sa ale jedná iba o cestujúcich, ktorí do vlakov presadli z autobusov, keďže v tých musia platiť. Navyše vznikol umelý dopyt po cestovaní a množstvo ľudí vlaky využíva len preto, že sú zadarmo. Aj pred zavedením bezplatnej prepravy boli sociálne skupiny zvýhodňované a mohli sa prepravovať výrazne lacnejšie. V spoločnosti to nebolo vnímané ako pálčivý sociálny problém.

Platiaci cestujúci prišli o komfort, ktorý im železnica ponúkala. Vlaky jazdia preplnené, do prevádzky sa museli vrátiť aj staré vozne.

Dopravný trh bol narušený. Podmienky totiž nie sú nastavené jednotne pre každého a dopravcov a ich cestujúcich diskriminujú. Výraznejšieho konkurenčného prostredia, ktoré by viedlo k zníženiu cien lístkov a ku kvalitnejším službám, sa tak na železnici zrejme ešte dlho nedočkáme. Autobusári to balia tiež a dopravná obslužnosť sa zhoršuje.

Desiatky miliónov EUR z našich daní, ktoré mohli zlepšiť stav školstva a zdravotníctva, ktoré sú na Slovensku v žalostnom stave, alebo sa nimi mohla zlepšiť dopravná infraštruktúra, dáva štát na populistickú kampaň, ktorá nerieši ani sociálny problém, ani nezlepšuje dopravnú obslužnosť a v konečnom dôsledku vedie k zhoršeniu služieb a rastu cien pre všetkých.

Preplnené vlaky spôsobili odchod platiacich cestujúcich

Zavedením vlakov zadarmo sa stala železnica ešte viac závislou od štátneho rozpočtu. Európsky trend je pritom úplne opačný – dopravcovia si na svoju prevádzku snažia zarobiť a aby prilákali do vlakov nových cestujúcich a zvýšili si tržby, musia výrazne skvalitňovať svoje služby. Jedine tak dostanú na železnicu aj ľudí z áut.

Aká je však situácia na Slovensku? Približne polovica ľudí využívajúca verejnú dopravu dostala možnosť jazdiť zadarmo. Sú dnes dopravcovia nútení niečo zlepšovať? Nie, o cestujúcich totiž nemajú núdzu.

Ministerstvo dopravy síce nechalo na niektorých tratiach navýšiť počet spojov, zďaleka však nie dosť na to, aby sa dokázal uspokojiť nápor cestujúcich, ktorých počet sa zavedením vlakov zadarmo mimoriadne zvýšil. Na posilnenie kapacity musela Železničná spoločnosť Slovensko vrátiť do prevádzky aj staré bežne už nepoužívané vozne. Okrem toho si z Českej republiky zo začiatku prenajala aj 40 starých vozňov prevažne z 80. rokov ešte s koženkovými sedadlami. Oproti novým “eurosúpravám”, ktoré na spoje postupne nasadzuje, sa úroveň cestovania rapídne znížila.

Aj to mohlo mať spolu s extrémne preplnenými vlakmi za následok hromadný odchod platiacej klientely z verejnej dopravy. A hoci sa dovtedy kvalita vlakov postupne z roka na rok zlepšovala, 2 roky po zavedení bezplatnej prepravy sa v očiach ľudí stávajú opäť podradnou službou.

ZSSK si „vykanibalizovala“ cestujúcich z IC vlakov

Okrem vlakov, ktoré si Ministerstvo dopravy objednáva v rámci zabezpečenia základnej dopravnej obslužnosti, prevádzkovala štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) medzi Bratislavou a Košicami denne 4 – 5 párov InterCity vlakov na vlastné komerčné riziko. Tieto vlaky neboli dotované, na prevádzku si museli zarobiť sami iba z tržieb na cestovnom. Hoci boli stratové, štát sa pri zavádzaní bezplatnej prepravy rozhodol, že v nich bezplatnú prepravu cestujúcim neumožní a kompenzácie bude uhrádzať iba vo vlakoch prevádzkovaných vo verejnom záujme. Žiaci, študenti a dôchodcovia tak presadli do už aj tak preplnených rýchlikov a strata IC vlakov sa začala prehlbovať. Prevádzka komerčných liniek zostala ohrozená.

Prichádza RegioJet – začína sa boj o zákazníka

Mesiac po spustení bezplatnej prepravy nastupuje na trať Bratislava – Košice súkromný RegioJet. V boji o zákazníka chce osloviť novými službami ako kávou a ďalšími nápojmi zadarmo, ponukou novín a obsluhou stevardkami. Prevádzkuje aj vozne s detskou herňou, neskôr nasadzuje vozne Astra so zabudovanými tabletmi v opierkach sedadiel.

Štátne železnice na novú konkurenciu ihneď reagujú a v komerčných IC vlakoch výrazne zlepšujú služby – zavádzajú dve nové vozňové triedy 1 plus a 2 plus, tiež začnú ponúkať noviny a minerálku a v prémiovej triede aj skvelé trojchodové menu. Na toaletách, ktoré sú vyzdobené motívmi prírody, vyhráva šum lesa a štebot vtákov. Zmeny sú viditeľné aj na kvalite personálu, ZSSK okrem toho zlacňuje lístky.

Začína sa cenová vojna a dravý boj o každého zákazníka. Medzi Bratislavou a Košicami sa dá cestovať už za € 9,- a z konkurencie profitujú iba cestujúci – po novom zaplatia menej a dostanú viac. Aspoň na túto linku sa pomaly začínajú vracať aj ľudia z áut, nie je ich však dosť na to, aby dokázali vlaky zaplniť.

ZSSK výrazne zlepšuje služby – konkurenčný boj sa však pre vlaky zadarmo končí

Hoci sa obaja dopravcovia snažia, ich komerčné vlaky jazdia poloprázdne. Nedokážu do nich dostať najdôležitejšiu klientelu – študentov. Tí napriek nízkym cenám využívajú preplnené rýchliky, v ktorých cestujú úplne zadarmo.

RegioJet, ktorý chce svoje vlaky naplniť, predkladá Ministerstvu dopravy, vtedy ešte pod vedením Jána POČIATKA (Smer-SD) ponuku, že je tiež ochotný prepravovať študentov a dôchodcov zadarmo. Od štátu pritom žiada preplatenie iba časti nákladov, zvyšok pôjde z jeho vlastného vrecka. Za samotnú prevádzku vlakov naďalej nechce ani cent. Výhodnú ponuku však ministerstvo odmieta a to aj napriek tomu, že štát mohol výrazne ušetriť na kompenzáciách z cestovného, ktoré uhrádza ZSSK za dotované rýchliky.

Pre vysokú stratovosť IC vlakov ruší ZSSK v apríli 2015 veľkú časť najmenej vyťažených spojov. V sobotu nepremávajú IC vlaky už vôbec, ani tým sa však ich hospodárenie výrazne nezlepšuje.

Vysoké straty začínajú čoraz viac vadiť aj RegioJetu, ktorému prekáža aj neférová súťaž so štátnou spoločnosťou. Kým on si prevádzku stratových vlakov financuje z ostatnej podnikateľskej činnosti, konkurenčná ZSSK sa môže pri stratách z IC vlakov spoľahnúť na dokrytie zo štátneho. Súkromný dopravca sa pripravuje na odchod zo Slovenska.

Minister dopravy Ján POČIATEK pod extrémnym mediálnym tlakom a v súvislosti s blížiacimi sa voľbami, nakoniec stratové ICečká stopuje. RegioJet prehodnocuje plány a na linke zostáva. Spolieha sa, že platiaci cestujúci z IC vlakov prestúpia do tých jeho a podarí sa mu dostať z červených čísel. Strata v prvom roku prevádzky bola u súkromného dopravcu až 5,5 milióna EUR, priemerne tak na každom spoji prerobil okolo 2 – 3 tisíc EUR.

Zrušením IC vlakov sa však ponuka spojení výrazne obmedzila. RegioJet jazdí len 3x denne a hoci pridať nové spoje pôvodne plánoval, ekonomika ho do nich nepustí. Jeho žlté expresy sa zrušením IC vlakov skutočne zaplnili, avšak iba v určitých dňoch a časoch, cez týždeň jazdia naďalej poloprázdne. Následkom toho RegioJet citeľne zvyšuje ceny lístkov a hoci sa jeho hospodárenie zlepšuje, straty sa mu stále nedarí vymazať úplne. Počas piatkov a nedieľ, kedy je o dopravu najväčší záujem, je však jeho kapacita nedostatočná a ľudia musia cestovať preplnenými rýchlikmi.

Aj taká nízkonákladová spoločnosť ako RegioJet má problém na najlukratívnejšej trati na Slovensku uživiť 3 páry vlakov, ktoré prevádzkuje v tých najlepších časoch. Jasne to ukazuje, ako je trh vlakmi zadarmo poškodený. V Českej republike je jeho prevádzka aj napriek silnej konkurencii zisková.

Krachujú aj autobusoví dopravcovia

Zavedenie vlakov zadarmo malo zásadný dopad aj na mnohých autobusových dopravcov. Pritom autobusová doprava sa za posledné roky taktiež kvalitatívne zlepšovala. Okrem bežných dotovaných spojov vznikalo aj množstvo menších súkromných dopravcov, ktorí autobusy prevádzkovali bez dotácií – teda na vlastné riziko bez toho, aby zaťažovali rozpočet vyšších územných celkov.  Autobusmi výrazne zlepšili obsluhu lokalít, kde nebola doprava vlakom dostačujúca a zachádzali aj do obcí, kde vlaky nepremávajú vôbec. SADky zas investovali do rekonštrukcie autobusových staníc a obnovy vozidlového parku.

Podľa Zväzu autobusovej dopravy prišli autobusoví dopravcovia zavedením vlakov zadarmo na diaľkových linkách až o alarmujúcich 12,7% cestujúcich. Podľa odhadov odišlo do vlakov päť až šesť miliónov cestujúcich. Niektorí dopravcovia zaznamenali ešte výraznejšie úbytky. Portál Aktuality.sk informoval napr. o spoločnosti Kováčik – autobusová doprava, ktorá prišla v dôsledku zavedenia vlakov zadarmo o viac ako 50% cestujúcich. Množstvo menších dopravcov muselo výrazne zredukovať činnosť a viacerí zanikli úplne. V prímestskej doprave klesol počet cestujúcich medziročne až o 6,5 milióna.

Vlaky zadarmo nie sú zadarmo

Keď Róbert FICO predstavoval nápad zavedenia vlakov zadarmo, hovoril o nákladoch, ktoré by sa ročne pohybovali okolo 12 miliónov EUR. Už táto suma vyvolávala u verejnosti rozpačité reakcie. Peniaze by sa totiž mohli využiť tam, kde skutočne chýbajú – napr. v školstve či v zdravotníctve, ktoré sú na Slovensku v žalostnom stave, alebo aj na zlepšenie dopravy. Odborníci predpokladanú sumu navyše od začiatku spochybňovali a upozorňovali, že účet za vlaky zadarmo bude omnoho vyšší.

A nemýlili sa. Hoci rezort dopravy v médiach nedávno zverejnil informáciu, že bezplatná preprava vo vlakoch nás vyšla na 14 miliónov EUR, Inštitút pre dopravu a hospodárstvo upozornil, že táto suma je zavádzajúca, jedná sa iba o výpadok tržieb u štátneho dopravcu. Nezahŕňa ďalšie náklady ako zavedenie nových spojov za účelom zvýšenia kapacity (výkony sa zvýšili o 1,7 milióna vlakových kilometrov), prenájom posilových vozňov a ani ďalšie náklady súvisiace s prevádzkou vyššej kapacity. Rovnako v nej nie sú započítané ani zvýšené výkony RegioJetu na štátom dotovanej regionálnej linke medzi Bratislavou, Dunajskou Stredou a Komárnom (kompenzácie za výpadok tržieb za prepravu bezplatných cestujúcich dopravca od štátu nedostáva).

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo odhadol v minulosti účet za vlaky zadarmo na 30 miliónov EUR. Skutočnú sumu však Ministerstvo dopravy tají.

ZSSK uviedla, že za posledný rok až 41% z celkového počtu cestujúcich viezla úplne zadarmo – je to viac ako 22 miliónov cestujúcich. Registrovaných na bezplatnú prepravu je takmer milión zákazníkov, Slováci platia vlaky zadarmo aj 32 tisícom zahraničných cestujúcich prevažne z Českej republiky. Kým iné krajiny z cestovného ruchu ťažia, my sa turistom na dopravu ešte aj skladáme.

Vznikol umelý dopyt po cestovaní

Vlaky zadarmo majú určite aj svoje pozitíva. Počet cestujúcich, ktorí využívajú túto ekologickú formu dopravy sa v prvom roku fungovania zvýšil o cca 20% – ZSSK prepravila v celej sieti o cca 10 miliónov cestujúcich viac, RegioJet na linke do Dunajskej Stredy o cca 400 tisíc viac. Študenti dostali možnosť neobmedzene cestovať, nie sú finančne zaťažení, no tieto pozitíva boli urobené na úkor ostatných. Otázny je ich prínos v porovnaní s obrovskými nákladmi. Množstvo ľudí totiž vlaky nevyužíva už len na dopravu do škôl, ale aj na zbytočné cesty hore-dolu po Slovensku. Vznikol tak umelý dopyt po cestovaní, ktorý vlaky iba preplňuje a je pravdepodobné, že vyššie percentá počtu ľudí na železnici zvyšujú nie noví, ale spolu s pôvodne autobusovými práve takíto cestujúci.

Úsmevné sú príhody, kedy si dôchodcovia krátia voľný čas a cestujú aj na druhý koniec republiky na obed, pretože je tam lacnejšie a spokojní s dobrým pocitom ušetrenia sa vracajú vlakom domov. Priznám sa, že aj ja ako študent píšem tento článok z rýchlika, ktorým som si urobil bezplatný výlet po Slovensku a tiež obsadzujem miesto niekomu, kto tú dopravu skutočne potrebuje.

Vláda diskriminuje dopravcov aj cestujúcich

Bezplatní cestujúci nemajú možnosť výberu dopravcu, ktorým chcú cestovať. Keby to Róbert FICO myslel so zlepšovaním životnej úrovne občanov Slovenska skutočne vážne, nariadenie by vymyslel nediskriminačne. Na jednej strane sú dnes ľudia, ktorí môžu cestovať vlakmi zadarmo, na druhej krachujúce dopravné spoločnosti, šoféri autobusov, ktorí prišli o prácu, ľudia, ktorí toto opatrenie nemôžu využiť, pretože k ním vlaky nejazdia, pritom sa naňho tiež skladajú a v neposlednom rade platiaci zákazníci, ktorým sa výrazne znížila kvalita cestovania.

Ako to robia inde?

Ako príklad, kde mala vláda záujem o lacnejšiu prepravu študentov, no zároveň chcela zachovať jednotné podmienky pre všetkých, uvediem Českú republiku. Študenti tam môžu využiť služby ľubovoľného dopravcu. Je jedno či vlakového alebo autobusového alebo či štátneho alebo súkromného. Dopravca predá študentovi, na trase medzi jeho bydliskom a školou cestovný lístok o 25 % lacnejšie a túto sumu si následne nárokuje od štátu, ktorý mu rozdiel preplatí. V Čechách tým pádom konkurenčné prostredie dokonalo funguje, vzniká množstvo komerčných liniek a doprava sa stále skvalitňuje a rozširuje.

Napr. na železničnej trati Praha – Olomouc premávajú v súčasnosti až 4 vlakoví dopravcovia. Okrem štátnych Českých dráh, ktoré tu nasadzujú rýchlovlaky jednotky Pendolino aj traja súkromníci – RegioJet, LEO Express a niekoľko spojov vypravuje aj Arriva, dcérska spoločnosť Deutsche Bahn. Príchodom konkurencie sa na tejto trati nielenže niekoľkonásobne znížili ceny lístkov, ale aj výrazne skvalitnili ponúkané služby.

Štandardom sa stali nápoje v cene lístka, ochotný personál, Wi-Fi pripojenie na internet, kvalitné občerstvenie, miestenka zadarmo, či bezplatné parkovanie na staniciach alebo odvoz cestujúcich zo staníc nočných vlakov “taxíkmi” až domov. Lístky medzi Ostravou a Prahou (približne 350 km) sa dajú kúpiť už pod € 5,- (na Slovensku by to bolo cca € 15,-). Pomerom ceny a kvality sa jedná o bezpochyby najideálnejšiu železničnú linku v strednej Európe. Počet cestujúcich vo vlakoch sa od vstupu konkurencie stále zvyšuje, je pravdepodobné, že sa už viac ako zdvojnásobil. Dopravcovia preto neustále pridávajú nové spojenia, ktoré prevádzkujú na vlastné komerčné riziká, čím nezaťažujú štátny rozpočet. Zvyšujú kapacitu vlakov nasadzovaním ďalších vozňov a v súčasnosti spoločne premávajú napr. medzi Prahou a Olomoucom aj 5x za hodinu.

Prebieha tu tvrdý konkurenčný boj a každý dopravca sa snaží kvalitnými službami a nízkymi cenami dostať cestujúcich práve do jeho vlakov.

Takto to dnes mohlo vyzerať aj na Slovensku. Pred zavedením bezplatnej prepravy uvažovala o vstupe na trať Bratislava – Košice okrem RegioJetu aj spoločnosť Arriva, časom by možno pribudol aj LEO Express a pravdepodobne by zostali aj štátne ICečka. Vláda však vlakmi zadarmo zlikvidovala trh a Slovensko sa stalo absolútne neperspektívnou krajinou pre rozvoj komerčnej železničnej dopravy. Počet vlakových spojov je dnes na Slovensku nedostatočný, na najvyťaženejšej trati z Bratislavy do Košíc premávajú rýchliky len raz za dve hodiny.

Danko si presadil návrat IC vlakov. Skončí RegioJet na Slovensku?

Šéf parlamentu a politickej strany SNS Andrej DANKO, ktorý sa netají tým, že žlté vlaky neznáša a chce, aby išli preč, si od budúceho mesiaca presadil opätovný návrat IC vlakov. Tieto vlaky budú premávať ale len 2x denne a nebudú už ponúkať také služby ako pred ich zrušením. Vozňové triedy 1 plus a 2 plus v nich ZSSK neobnovuje vôbec.

Obnovením IC vlakov Andrej DANKO vedome tlačí ZSSK do istej straty, ktorú potvrdzujú aj všetci odborníci. Nielenže prevádzku týchto vlakov nakoniec všetci zaplatíme z našich daní, je veľmi pravdepodobné, že návrat IC vlakov zhorší ekonomickú situáciu súkromnému RegioJetu, ktorý je na Slovensku ešte stále stratový. Ten si bude musieť uvážiť, či bude s prevádzkou na linke Bratislava – Košice pokračovať, alebo na nej skončí a vlaky radšej presunie na inú perspektívnu linku napr. do Českej republiky.

Odchod RegioJetu by znamenal definitívny koniec konkurencie, čím by sa znížil počet spojov na trati z Bratislavy do Košíc a zmarila šanca na zlepšenie služieb pre cestujúcich. Platiaca klientela by po novom musela platila viac, keďže pre tú je v súčasnosti RegioJet najvýhodnejší – najlacnejšie lístky predáva už za € 12,10, nové IC vlaky budú ponúkať cestovné od € 15,90 a lístok v štátnom rýchliku stojí € 18,76.

Rovnako by to výrazne znížilo prepravnú kapacitu, keďže nové štátne IC vlaky budú premávať s menším počtom vozňov a budú ponúkať aj menší rozsah spojov. Spojenie by sa zhoršilo aj obyvateľom Trenčína, Ružomberka a Liptovského Mikuláša, kde nebudú nové štátne IC vlaky zastavovať. (Bez ohľadu na to, že to možno môže byť komerčne zaujímavé riešenie.)

Populizmus strany Smer-SD, ktorá si na vlakoch zadarmo platených z našich daní postavila predvolebnú kampaň, nakoniec vracia slovenské železnice, ale aj krachujúce autobusové spoločnosti, do stavu spred minulého storočia. Vláda, ktorej by malo záležať na vytváraní rovných podmienok a férového konkurenčného prostredia diskriminuje občanov, zmarila šancu na spravodlivú súťaž a zo Slovenska spravila neperspektívnu krajinu pre rozvoj dopravného trhu. Ľuďom berie prácu a zhoršuje ekonomický stav celej krajiny.

RegioJet končí na trati z Bratislavy do Košíc (DOPLNENÉ 10. 01. 2017)

Necelý mesiac po spustení štátnych IC vlakov ohlásil RegioJet svoj odchod z linky Bratislava – Žilina – Košice. Tržby z cestovného uhrádzali pred koncom jeho prevádzky približne 90% nákladov. Po spustení konkurenčných IC vlakov však už súkromný dopravca nevidí perspektívu na to, aby sa jeho vlaky niekedy dostali do čiernych čísel. Posledný žltý expres na trati z Bratislavy do Košíc vypraví RegioJet v utorok 31. januára 2017.

Spustenie IC vlakov ZSSK však bolo pre RegioJet iba impulzom k odchodu. Hlavným dôvodom pre jeho koniec boli diskriminačné podmienky na trhu v podobe bezplatnej prepravy pre sociálne skupiny, ktorú na tejto linke prepláca štát iba rýchlikom ZSSK.

Vysoko stratové sú teda aj obnovené štátne IC vlaky, v ktorých bezplatná preprava nie je taktiež umožnená. Podľa odhadov RegioJetu prerobila ZSSK na ich prevádzkovaní len za prvý týždeň 30 – 40 tisíc EUR. Ich ročná strata sa môže vyšplhať až na 2 milióny EUR.

Po tom čo RegioJet ohlásil odchod, prisľúbila ZSSK nahradenie chýbajúcej kapacity zavedením ďalších IC vlakov. Rozširovaním počtu spojov sa tak môže strata IC vlakov zniekoľkonásobiť, pričom túto stratu opäť zaplatíme všetci z našich daní.

RegioJet uviedol, že pokiaľ by sa vláda rozhodla zaviesť spravodlivé podmienky na železničnom trhu a sociálnym skupinám by umožnila využívať bezplatnú prepravu aj v komerčných vlakoch, linku z Bratislavy do Košíc by v budúcnosti obnovil. V aktuálnej politickej situácii to však nie je reálne. Na slovenskú železnicu sa tak opäť vracia štátny monopol.

V čase vzniku tohto článku pracoval autor popri štúdiu na strednej škole v spoločnosti RegioJet ako koordinátor PR a komunikácie. Cieľom autora je poukázať na závažné problémy, ktoré vznikli na dopravnom trhu po zavedení nesystémových vládnych nariadení a zároveň vysvetliť jednolivé súvislosti, ktoré boli častokrát nesprávne prezentované médiami a politikmi. Napriek možnému konfliktu záujmov sa článok snaží zachytiť maximálne nestranný a objektívny pohľad na fungovanie železičnej dopravy na Slovensku v období 11/2014 – 01/2017, kedy na Slovensku začala fungovať konkurencia a nemá propagovať žiadneho z dopravcov.