DPB hľadá projektanta pre novú vozovňu v Dúbravke

Plánovaná je aj 3. etapa modernizácie existujúcich vozovní.

Vozovne bratislavského dopravného podniku v uplynulých rokoch prešli dvoma etapami modernizácií údržbovej základne, ktoré boli financované z eurofondov. Doteraz boli modernizované vozovne Hroboňova a Jurajov dvor / Trnávka. V súčasnosti DPB obstaráva dodávateľa projekčných a inžinierskych činností pre tretiu etapu modernizácie údržbovej základne. V rámci tejto etapy pôjde o ďalšiu modernizáciu vozovne Jurajov dvor - Trnávka, modernizáciu električkovo-elektrobusovej vozovne Krasňany a výstavbu novej, už niekoľko desaťročí plánovanej, vozovne Dúbravka za lokalitou Bory pre garážovanie a ľahkú údržbu električiek a autobusov. Štúdiu realizovateľnosti pre tretiu etapu modernizácie spracovala spoločnosť Sudop Košice.

Verejné obstarávanie projektanta bolo zverejnené vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie 3. decembra 2018, teda krátko predtým, než sa funkcií ujme nové vedenie mesta. Celkovú hodnotu zákazky DPB odhaduje na takmer 10 mil. €.

Aktualizácia: Dopravný podnik v januári 2019 verejnú súťaž zrušil bez bližšieho konkretizovania dôvodov. Novú súťaž plánuje vyhlásiť do 3 mesiacov.

Vozovňa Jurajov dvor - Trnávka

V tejto vozovni je v rámci tretej etapy modernizácie naplánovaná rekonštrukcia ústredných dielní električiek, ťažkej údržby trolejbusov a autobusov. Súčasne je plánované zastrešenie odstavných plôch pre trolejbusy a odstavného koľajiska pre električky.

Dielne na údržbu autobusov majú rozšíriť prostredníctvom využitia starých ústredných dielní električiek. Zriadená bude aj nová umyváreň pre autobusy. Pre trolejbusy by mala byť okrem rekonštrukcie existujúceho pracoviska ťažkej údržby vybudovaná i nová hala prevádzkovej údržby trolejbusov s revíznym kanálom a s prejazdnou umyvárňou vozidiel.

Rekonštrukcia a modernizácia ťažkej údržby električiek by okrem opravy samotnej budovy mala zahŕňať i modernizáciu technologického vybavenia na opravy nízkopodlažných električiek Škoda 29T a 30T. Plánované je aj vybudovanie štyroch nových električkových hál - haly na umývanie podvozkov, odovzdávacej haly, haly na úpravu povrchov a haly na opravu agregátov. Rekonštrukciou by mala prejsť aj meniareň Trnávka.

Zastrešenie odstavného koľajiska a skúšobnej dráhy električiek vozovne Jurajov dvor je navrhované pomocou oceľovej, alebo betónovej haly s rozmermi cca 230 x 80 m.

Vozovňa Krasňany

Vo vozovni Krasňany je navrhovaná komplexná rekonštrukcia hál pre údržbu električiek a elektrobusov a tiež rekonštrukcia a predĺženie krytého odstavného koľajiska.

Údržba električiek sa v súčasnosti zabezpečuje v hale denného ošetrenia a v hale kontrolných prehliadok a mimoriadnych opráv. V oboch halách má prísť k rekonštrukcii plášťov budov, striech, interiéru, technológického vybavenia, brán a revíznych kanálov, ktoré budú prispôsobené pre údržbu nízkopodlažných električiek. Krytá odstavná plocha má byť na oboch koncoch predĺžená zo súčasnej dĺžky 110 m na 139 m tak, aby na 12 koľajách bolo možné odstavovať spolu 48 električiek.

Komplexnou modernizáciou prejde aj hala na opravy elektrobusov a hala na ich garážovanie, kde by mali byť vybudované dve ramená na pantografové nabíjanie elektrobusov. Pre elektrobusy aj električky budú zriadené nové umyvárne vozidiel s čistiarňou odpadových vôd.

Vozovňa Dúbravka

Absencia vozovne v západnej časti mesta výrazne zvyšuje neproduktívne náklady dopravnému podniku, keď musia prvé ranné spoje a posledné večerné spoje absolvovať približne 15 km dlhú jazdú z / do niektorej z existujúcich vozovní v Novom Meste resp. Petržalke.

Nová vozovňa sa má nachádzať na v súčasnosti nevyužívanej ploche vedľa cesty II/505 pri ČOV Devínska Nová Ves. Vozovňa je plánovaná na odstavovanie a ľahkú údržbu predbežne pre 25 električiek a 50 autobusov. Súčasťou má byť aj výstavba novej meniarne na napájanie električkovej trate, ktorej predĺženie je plánované od súčasného obratiska Pri kríži po Saratovskej do oblasti Bory, odkiaľ bude možné napojenie plánovaného depa. Samotná trasa predĺženia trate je však sporná, pretože doterajšie plány počítajú s vedením električkovej trate po vysokej estakáde ponad železnicu, čo by značne predražilo, prípadne aj znemožnilo jej realizáciu.

Pre električky by malo byť v rámci vozovne vybudované zázemie pozostávajúce z haly ľahkej údržby električiek, umyvárne električiek, výpravne a krytého odstavného koľajiska. Hala ľahkej údržby je plánovaná ako trojkoľajná s kapacitou 9 električiek dlhých 42 metrov. Zahŕňať má pracoviská pre dennú údržbu električiek, kontrolné prehliadky a mimoriadne opravy. Na odstavovanie električiek je navrhovaná zastrešená hala s kapacitou 25 električiek s možnosťou rozšírenia v ďalších etapách.

Pre autobusy je navrhovaná výstavba haly ľahkej údržby pozostávajúca z pracovísk denného ošetrenia vozidiel, kontrolných prehliadok a revízií, olejového hospodárstva a umyvárne autobusov. Na odstavovanie autobusov je plánovaná nezastrešená odstavná plocha s kapacitou 50 autobusov s možnosťou jej ďalšieho rozšírenia. Súčasťou má byť aj čerpacia stanica pohonných hmôt a výpravňa autobusov.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: lostrail #51:
Ani 100% zhodnosť trás by nepomohla, musela by sa buď kombinovať rýchliková linka s obslužnou.
Reakcia na: si #50:
Toto ale predpoklada, ze tie linky budu mat na 100% rovnaku trasu od zaciatku az do konca, ibaze by sa cielene vytvorilo niekolko prestupnych bodov, na ktorych by stali vsetky.
Reakcia na: Melange #49:
v KV si tu kolaj aj celkom dobre viem predstavit, tam by to priestorove podmienky umoznovali (a v dubravke na vacsine uzemia detto, rovnako tak ruzinov, problem by na toto bola racianska a vajnorska radiala kde je na dlhom useku zastavba az k ceste);
na zrychlenie dobpravy ale vies spravit aj to, ze niektore zastavky po trase budes obsluhovat len polovicou liniek (teda ze na zastavke A ti stoja linky 1 a 3, na zastavke B 2 a 4, na zastavke C opat 1 a 3, na zastavke D 2 a 4, ... ako priklad, oznacenie zastavok a liniek je cisto vymyslene pre ukazku); za predpokladu ze prave zastavky su tym co ta najviac zdrzuje vies takymto sposobom skratit stanicenie takmer na polovicu (potrebujes ponechat niektore zastavky obsluhovane vsetkymi linkami kvoli moznosti prestupu) a za predpokladu ze su vozidla na trati rozlozene tak ako by mali byt sa nebudu ani vzajomne zdrziavat (viem, realita s vlacikmi za sebou je trosku ina....)
Reakcia na: si #46:
OK, OK, ja som to nemyslel tak, že sa to nedá nikde na svete, ale že sa to nedá v BA v súčasnej situácii. A v KV máš v špičke interval 2 minúty, tak ak by tam mal chodiť ešte aj expres... tak to by azda bolo na samostatnú koľaj v celej dĺžke, nie?
Reakcia na: Mike #47:
Expresné električky v tomto štýle jazdili aj v Ostrave.
Reakcia na: si #46:
Tuším v Brémach mali na radiálach expresné električky - v špičke smerom do centra. A trate mali iba dvojkoľajné. Fungovali asi na princípe (a možno tak fungujú dodnes), že tam boli napr. dve linky s intervalom 10 minút - jedna stála všade a druhá bola expresná. Tak tá expresná odchádzala z konečnej 3 min. pred tou "obslužnou" - teda interval bol 7-3. Do centra došla 7 min. pred tou obslužnou, teda 3 min. po tej predchádzajúcej. Tam bol interval 3-7.
Reakcia na: Melange #45:
teoreticky vies spravit aj expresnu elektricku ktora by sa predbiehala, ak sa na to patricne upravia trate - v miestach kde ti to priestorove podmienky dovolia mozes mat 3kolaj, a v spickovom smere ju pouzivat prave na prejazdovanie expresnych spojov (+ vyzaduje to lepsiu pracu s grafikonmi, nejaku zabezpecovacku, dispecerov a pod., ale tvrdit ze sa to neda by som si nedovolil... zeleznica vyzera dost podobne a tiez existuju zrychene a expresne spoje...)
Reakcia na: MatejBA #44:
Dík za odpoveď, zopár bodov:
- pojazďovanie električkových tratí autobusmi (a vozidlami s právom prednostnej jazdy) plne podporujem
- rozdiel medzi električkou a autobusom je aj v tom, že električky sa nemôžu predbiehať, takže expresná električka nemôže existovať
- čo sa týka rozšírenia Hodonínskej a Lamačskej, aby tam mohol byť buspruh v každom smere, je to naozaj technicky nemožné?
- podjazd na Agátovej je hanba, ale s predĺžením Saratovskej to predsa už nebude prekážka
- určite nie som proti električke po Harmincovej a Lamačskej (napokon tam má neďaleko vzniknúť nová veľká nemocnica Rázsochy, ktorá bude musieť nejako byť obsluhovaná), ale to je hudba pomerne ďalekej budúcnosti. Dovtedy čo?
Reakcia na: Melange #42:
Tak jednoducha otazka - KDE tam spravis bus pruh? Z DNV k D2 mozno das, tam je 2+2 a dalej?

Na D2 to nedas lebo:
a) nemas poriadne kde + by bus pruh pravdepodobne krizoval vyjazdy = kolizne body
b) neviem ci to povoluje legislativa
c) D2 byva rano totalne upchata = bez bus pruhu bude elektricka rychlejsia

Na Hodininsku/cez Lamac to nedas lebo:
a) velku cast trasy mas 1+1+0,5 krajnice
b) znova sa to upchava kazde rano
c) nemas ako rozsirit cestu na bus pruhy

Cez Dubravku to nedas lebo:
a) problem byva rano so zeleznicnym podjazdom na Agatovej
b) bus pruh sice v Dubravke dat mozes, ale pojdes cez tu zlu hnusnu Dubravku a to uz sa rovno moze vybudovat elektricka

A elektricka po Harmincovej a Patronku zmysel dava:
a) z Borov na Damborskeho to je kolko, 7 minut? Z Damborskeho k Tescu Lamac mozno dalsie 4. Dokopy tak 10-12 minut a si pri Tesco Lamac z Borov. Kolko to trva autobusom? Tiez cca 10 minut.
b) elektricku tam mas kde postavit, kedze po velkej casti mas bus pruhy (ktore mozeme napriklad po vzore Prahy dat na kolaje) a mas tam na to miesto
c) vyriesis problem Karlovky/Dubravky, kde jedna nehoda odstavi celu vetvu
d) za to, ze nieco nikdy neslo a nikdy sa to nedalo neznamena, ze to tak musi byt navzdy. Touto logikou by sa totiz nikdy ani tie bus pruhy neurobili.
Reakcia na: Melange #42:
Oprava: budeme radi, ak sa vôbec petržalská električková radiála dokončí.
Reakcia na: MatejBA #40:
Podstatné je, že nič také nebude. Buspruh je zrealizovateľný. Fantasmagórie o nových tratiach bavia aj mňa, ale poznáme bratislavskú realitu a budeme radi, ak sa vôbec električková radiála dokončí. Ak sa predĺži Saratovská, budem(e) skákať od radosti.

A aj keby sa to spravilo, ako hovoríš - predpokladám, že máš na mysli trať po Harmincovej a potom Lamačská, Brnianska, Pražská - pointa je, že človek z Borov sa nemá prečo trmácať cez Dúbravku. Však odtiaľ ide diaľnica, preboha. Ak chceme, aby nejazdil do mesta autom, tak ten autobus musí byť porovnateľne rýchly.
Reakcia na: Melange #39:
tak sa chod pozriet ako vyzera taky bus pruh napriklad na mlynskych nivach medzi mileticovou a kosickou (pravidelne parkujuce auta) a pokial mi budes tvrdit ze zrazu tento problem akosi nebude, tak rovnako tak by sa mohlo zrazu vyriesit aj udrzba trati, tratova (a premavkova) rychlost, hustota zastavok a pod. (a dokonca este jednoduchsie, lebo v konecnom dosledku o tom rozhoduje par ludi)
Reakcia na: Melange #39:
A nebolo by lepsie postavit napriklad vetvu elektriciek Dubravka - Patronka - Stanica? Neoplatilo by sa to viac ako autobus?
Reakcia na: si #38:
Však preto hovorím o tom, že by tie expresy mali jazdiť vo vyhradených buspruhoch. Píšem to už asi štvrtý alebo piatykrát. Električky nie sú ani zďaleka "moje neobľúbené", ale v Bratislave skrátka majú veľmi veľa nedostatkov. Čo samozrejme nie je neriešiteľné. Pomalé sú pre zlý stav tratí, chýbajúce preferencie na križovatkách, neexistenciu zastávok na znamenie, azda aj príliš vysokú hustotu zastávok a tak ďalej. Aby bolo výhodné ísť z Borov do mesta električkou, bolo by nutné pristúpiť k naozaj razantným krokom a to považujem za dosť nepravdepodobné.
Reakcia na: Melange #34:
byvam v raci, aj ked nejeky ten kusok od elektricky hore v kopcoch v karpatoch...
ked sa nahodou tym tvojim pomalym lenivim elektrickam nieco stane, tak nejaka 59 ma nespasi aj keby sla kazde 2 minuty a pojdem do mesta radsej autom, tym mozem aspon improvizovat ze v ktorej zapche stojim alebo to zobrat cez tereny vo vinohradoch...
kym chodia aspon trochu pouzitelne pre teba neoblubene elektricky, tak sa tym autom doveziem len k nemeckemu kulturnemu domu a tam prestupim...
Reakcia na: S499.1023 #35:
Mimochodom, ja nie som "proti zastávkam na znamenie". Však ja som napríklad jasne a viackrát kritizoval to, že električky v Bratislave nemajú žiadne zastávky na znamenie. Aj to prispieva k tomu, prečo sú pomalé a na dlhšie úseky absolútne nepraktické.
Reakcia na: S499.1023 #35:
Ale prosím ťa, máš na viac ako takéto hlúpe komentáre.
Ja som proti zlým riešeniam. Je zlé riešenie, ak sú na znamenie zastávky, na ktorých sa skoro vždy stojí. A expresné autobusy sú niečo úplne iné, tie by samozrejme na väčšine zastávok nestáli vôbec, naznamenie - nenaznamenie. Tie by stáli iba na najvýznamnejších zastávkach, kde je buď nejaký dôležitý cieľ, alebo je to prestupný uzol.
Reakcia na: Melange #34:
Konzistentnosť tvojich postojov dokazuje tvoja požiadavka na rýclhe autobusy v buspruhoch s súbehu s bojom proti zastávkam na znamenie.
V skutočnosti je to tvoj postoj "já, já já, jenom já".
Reakcia na: Viko #33:
Že z okrajových častí sú riešením expresné autobusy vo vyhradených buspruhoch. Ak sa tu tvárime, že chceme nejakú atraktívnu MHD, tak pomalé lenivé električky si môžeme strčiť za klobúk. Atraktívna doprava musí byť hlavne rýchla. Preto aj keď idem vlakom, idem ICčkom, prípadne rýchlikom, nie osobákmi.
Reakcia na: Melange #31:
A keby si chodil autobusom, ktorý má 15 zastávok, papierovo je o päť minút lepší, ale v konečnom efekte prakticky nepoužiteľný, tak by si akože plesal blahom? Či čo si chel tým príkladom povedať?