Primátor hovorí o nových tratiach, pozrime sa na to, čo urobil za 4 roky

Primátor Bratislavy na augustovej tlačovej konferencii predstavil plán rozvoja električkovej dopravy v hlavnom meste Slovenska. Išlo však o z veľkej časti o staré projekty preskúmané a pripravené počas funkčného obdobia jeho predchodcu.

Dokončovanie rozostavaných a pripravených projektov

Vo výpočte toho, čo zrealizovalo súčasné vedenie mesta v rámci infraštruktúrnych projektov električkovej dopravy v Bratislave za ostatné štyri roky, magistrát na tlačovej konferencii v auguste prezentoval najmä projekty, ktoré pripravilo, začalo realizovať alebo dokonca dokončilo ešte bývalé vedenie hlavného mesta. Ďalej išlo o projekty, ktoré pripravil Dopravný podnik Bratislava, nie však projekty, ktoré by začalo pripravovať súčasné vedenie mesta.

Dokončenými projektami po bývalom vedení mesta boli predovšetkým výstavba I. etapy Petržalskej radiály po obratisko Jungmannova (2016) a dokončenie rekonštrukcie električkovej trate od Kýčerského po Radlinského ulicu (2015). Projekty, ktoré pripravil dopravný podnik, boli nevyhnutná dočasná rekonštrukcia trate od Kýčerského ulice po obratisko na Hlavnej stanici (2014) vrátane dvoch z troch koľají v obratisku (tretia koľaj v obratisku stále nie je zjazdná v celej dĺžke), rekonštrukcia električkovej trate na Vajanského nábreží (2015) a rekonštrukcia trate na Špitálskej ulici a Americkom námestí (2017). Rekonštrukcie tratí by pritom mali byť úplnou samozrejmosťou dobre fungujúceho a spravovaného mesta. Magistrát naviac nevyužil tohtoročné letné prázdniny ani na jednu očakávanú rekonštrukciu.

Po štyroch rokoch žiadna trať vo výstavbe

Po dokončení projektov, ktoré ostali novému vedeniu mesta po predchádzajúcom vedení, nastalo obdobie stagnácie, v ktorom sa do štádia realizácie za celé štvorročné volebné obdobie nedostali pripravené projekty ako napríklad modernizácia trate v Karlovej Vsi, ale rovnako žiaden progres nenastal ani v oblasti projektovej prípravy nových tratí, ktorých potreba bola vyhodnotená v novom Územnom genereli dopravy.

Električková trať v Karlovej Vsi miestami viac pripomína oranisko ako trať. Modernizácia je tri roky v sklze.

Mesto pritom má možnosť financovať projekty modernizácie radiál, údržbovej infraštruktúry a výstavby rozvojových projektov z prostriedkov európskych zdrojov. Z prostriedkov aktuálneho Operačného programu Integrovaná infraštruktúra určených pre električkové trate boli zatiaľ spolufinancované iba projektové dokumentácie ku Karloveskej a Petržalskej radiále. Na vyhotovenie čakajú projektové dokumentácie k modernizácii Ružinovskej a Vajnorskej radiály, kde sa mesto rozhýbalo až v priebehu roka 2018 a vyhlásilo opätovný tender na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Z prostriedkov Kohézneho fondu bola financovaná taktiež II. etapa modernizácie údržbovej základne a opcia na dodanie 15 nových jednosmerných električiek Škoda 29T (#7416 – #7430), keďže posledné električky boli dodané do Bratislavy až v prvej polovici roka 2016 a nedali sa financovať z predchádzajúceho Operačného programu Doprava. Medzi projektami na modernizáciu radiál nepochopiteľne absentuje Račianska radiála, a to bez ohľadu na to, či bude alebo nebude financovaný cez eurofondy.

Na konci volebného obdobia by verejnosť oprávnene očakávala ohlásenie termínov výstavby nových tratí, primátor však slávnostne ohlásil iba roky známe plány. K dispozícii mal personálne nedostatočne obsadený úrad, kde od roku 2015 nie je obsadená pozícia hlavného dopravného inžiniera, keďže túto funkciu po necelom roku v úrade opustila vtedajšia hlavná dopravná inžinierka. Otázna je navyše práca mestských organizácií GIB a Metro Bratislava.

Nedodržiavanie a posúvanie termínov

Primátor pravidelne informuje verejnosť, že za posun termínov môžu administratívne lehoty, na ktoré hlavné mesto nemá žiadny dosah. Každý projekt, ktorý súčasné vedenie mesta začalo realizovať, zápasil s nedodržiavaním vopred stanovených a odsúhlasených termínov. Projekt modernizácie Karloveskej radiály je v trojročnom sklze, začiatok výstavby stavebných objektov II. etapy Petržalskej radiály bol pôvodne stanovený na máj 2018, pričom cestujúci sa mali električkou na juh Petržalky odviezť v prvej polovici roka 2020.

Dnes je celkom evidentné, že mesto, ktoré stále nemá k dispozícii ani zmenené územné rozhodnutie, nieto ešte stavebné povolenie a vysúťaženého dodávateľa stavebných prác, v roku 2020 ľuďom predĺženú električkovú trať nepredstaví. Mnohí predstavitelia odbornej verejnosti sa obávajú, že mesto pri zachovaní súčasného neakceptovateľne pomalého tempa hraničný termín ukončenia výstavby do konca roka 2023 jednoducho nestihne. Projekt v tom prípade nebude môcť byť celý financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, kde oprávnenosť výdavkov končí práve v roku 2023.

Na ilustráciu, v akej časovej následnosti prebiehala príprava a realizácia projektov za pôsobenia bývalého primátora Milana Ftáčnika (2010 – 2014), poslúži príklad modernizácie električkovej trate v Dúbravke, v úseku od Hanulovej ulice po obratisko Pri kríži a projekt výstavby električkovej trate do Petržalky v I. etape po dočasné obratisko Jungmannova.

Po stopnutí projektu Filiálka v roku 2012 boli uvoľnené finančné prostriedky určené na výstavbu tejto podzemnej stanice presunuté pre iné projekty. V roku 2013 bol verejnosti prezentovaný projekt modernizácie električkovej trate v Dúbravke (pripravovaný ako rekonštrukcia, ktorá v roku 2008 získala stavebné povolenie). V roku 2013 projekt získal posúdenie EIA a k júlu 2013 aj pozmenené stavebné povolenie. Po problémoch s verejným obstarávaním na zhotoviteľa rekonštrukcie boli práce začaté až 14. júla 2014. Stavba bola odovzdaná do užívania v novembri 2014. Projekt síce sprevádzali viaceré komplikácie, avšak celá jeho realizácia prebehla počas necelých dvoch rokov od predstavenia nového projektu širokej verejnosti.

Dúbravka je príkladom toho, ako sa projekty dali pripravovať rýchlo, hoci za cenu vzhľadu a zastaraných riešení z 80. rokov minulého storočia. Stačilo však len viac počúvať názory odbornej verejnosti.

Hlavné mesto sa vtedy okrem toho pustilo do vybudovania úplne novej električkovej trate do Petržalky, o ktorej sa roky len rozprávalo. Išlo o prvú novú trať, ktorú mesto postavilo a odovzdalo po roku 1989. Najdôležitejšou inžinierskou stavbou v rámci tejto trate je bezpochyby most preklenujúci Dunaj. Nedostatočná komunikácia a aj problémy vyplývajúce zo zmien projektu počas jeho realizácie spôsobili, že stavba sa dostala do omeškania a hrozilo, že sa nestihne dokončiť do konca roku 2015, čo bolo podmienkou pre financovanie z eurofondov.

Napriek všetkým problémom, ktoré sprevádzali výstavbu, sa novú trať podarilo dostať cez všetky administratívne procesy v priebehu dvoch rokov a v januári 2014 uzavrieť pôvodný Starý most, Štúrovu ulicu a začať stavebné práce. Od predstavenia projektu po ukončenie stavebných prác prešli tri roky.

Dlhoočakávaná prvá jazda z Petržalky cez nový Starý most do centra mesta sa stretla so širokým záujmom verejnosti. Električka sa napriek rôznym problémom počas výstavby dostala na druhý breh Dunaja do troch rokov od predstavenia projektu. Išlo o projekt minulého vedenia mesta, ktorý súčasné vedenie dokončilo.

Územný generel ako dvojsečná zbraň

Mesto si v roku 2014 nechalo pripraviť Územný generel dopravy, ktorý vo svojej analytickej časti hodnotil okrem iného opodstatnenosť budovania nových tratí na základe výstupov z dopravných modelov. Do balíka na preskúmanie bolo zaradených vyše 20 rôznych traťových úsekov na území mesta, z ktorých generel odporučil na výstavbu iba štyri úseky a dve trate navrhol ponechať iba v rovine vytvorenia územnej rezervy.

Medzi úsekmi, ktoré sa navrhli na realizáciu, boli električková trať do Petržalky, tangenciálna trať na Tomášikovej ulici ako prepojenie východných radiál, Prievozská radiála v úseku od centra mesta po Vlčie hrdlo a predĺženie Ružinovskej radiály po plánovaný terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov. Na ponechanie územnej rezervy bolo vyčlenené predĺženie Karlovesko-dúbravskej radiály do Borov a Devínskej Novej Vsi a predĺženie Prievozskej radialy od Slovnaftu smerom do Podunajských Biskupíc.

Výsledky územného dopravného generelu sú veľmi rozporuplné, pretože na jednej strane generel odporúča budovanie električkovej trate k plánovanej železničnej zastávke v Ružinove, ale výstavbu tratí k ďalším plánovaným železničným zastávkam v Dúbravke alebo vo Vajnoroch nepovažuje za potrebnú. Otázky vyvolalo aj navrhnuté jednosmerné vedenie Prievozskej radiály cez úzku Grösslingovú ulicu..

Medzi hodnotenými traťami bol napríklad aj úsek električkovej trate z Hurbanovho námestia cez Suché mýto a Štefánikovu ulicu na Hlavnú stanicu, ktorý generel z dôvodu súbežného vedenia s trolejbusovou dopravou nepochopiteľne vyhodnotil ako neopodstatnený. Trolejbusy pritom nejazdia na Námestie SNP a neprepájajú ani Hodžovo námestie s Hlavnou stanicou. Zároveň však v inej časti generelu medzi najviac vyťaženými spojeniami figurovala vtedajšia dočasná náhradná linka X13 spájajúca Námestie SNP s Hlavnou stanicou v trase skúmanej električkovej trate.

Spracovatelia dopravného generelu nezobrali do úvahy ani budúcu výstavbu v rozvojovej lokalite tzv. downtownu na hranici Starého Mesta a Ružinova. Skúmanú trať na Karadžičovej a Dostojevského rade, ktorá by prepájala nové centrum s existujúcou sieťou na nábreží a západnou časťou mesta, označili rovnako za neopodstatnenú. Z neznámych dôvodov generel vôbec neposudzoval trate po Košickej ul. a k Lidu, o ktorých sa začalo hovoriť krátko po jeho dokončení.

Na ďalšie posúdenie tratí sa vyžaduje ešte spracovanie štúdie realizovateľnosti, ktorá môže aj v rozpore so závermi Územného dopravného generelu preukázať opodstatnenosť výstavby konkrétnej posudzovanej trate. Túto štúdiu však doteraz mesto nespracovalo.

Hoci generel značne obmedzil zoznam možností rozvoja električkových tratí, z už okliešteného zoznamu magistrát pripravuje len jedinú – na koniec Petržalky.

Ako sú na tom aktuálne ďalšie rozvojové projekty?

II. etapa Petržalskej radiály

Počas budovania prvej etapy Petržalskej radiály sa simultánne začal pripravovať projekt druhej etapy v dĺžke 3,78 km, ktorá vedie od Jungmannovej až po obratisko na juhu Petržalky v Janíkovom dvore. V roku 2014 projekt získal územné rozhodnutie, pričom vyvolal medzi širokou verejnosťou negatívne reakcie, obzvlášť kvôli štvorprúdovej cestnej komunikácii, uprostred ktorej mala viesť električková trať. Následne na to poradcovia Európskej komisie upozornili hlavné mesto, že súvislá štvorprúdová cesta vedúca popri trati a priamo tak konkurujúca používaniu električkovej dopravy zabráni financovaniu trate z prostriedkov európskych fondov. Vedenie mesta pod primátorom Milanom Ftáčnikom počas roka 2014 vyhlásilo verejnú urbanistickú súťaž na riešenie priestoru bezprostredne susediaceho s plánovanou električkovou traťou. Vtedajší hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser sa vyjadril, že realizáciu projektu predpokladá medzi rokmi 2016 a 2019.

Po zmene na poste primátora a výmene hlavného dopravného inžiniera sa rozhodlo, že projekt s platnými povoleniami sa bude projektovať a posudzovať nanovo. Kým v roku 2014 mal projekt vydané platné územné rozhodnutie, v roku 2018 budú úrady rozhodovať o zmene tohto rozhodnutia. Približne dva roky sa čakalo na nové záverečné stanovisko EIA.

Nový projekt bol vypracovaný v dvoch variantoch a po verejnej prezentácii a správe o hodnotení bol odporúčaný modifikovaný variant 2m, ktorý obsahoval okrem iného oproti variantu č. 1 mimoúrovňové križovanie električkovej trate s cestnou komunikáciou pri Technopole, pričom sa mal čiastočne využiť existujúci zárez v teréne. Mestská časť Bratislava-Petržalka však v konaní vzniesla pripomienku, v ktorej argumentovala, že na mimoúrovňové riešenie nie je dôvod a žiadala túto križovatku riešiť ako úrovňovú. Tejto pripomienke bolo vyhovené s podmienkou, že úrovňové riešenie overí hluková štúdia. Na predĺženej trati tak bude iba jedno mimoúrovňové križovanie električiek s cestnou dopravou, a to križovanie s Panónskou cestou.

Napriek pôvodne avizovaným termínom je začatie výstavby druhej etapy Petržalskej radiály posunuté až na rok 2021, čo je vzhľadom na ukončenie výstavby do konca roka 2023 mimoriadne hrdelný termín.

Prievozská radiála

Od roku 2012 sa vedie diskusia o vybudovaní novej električkovej radiály spájajúcej Staré Mesto s Ružinovom a Podunajskými Biskupicami. Táto trať by viedla od Kamenného námestia cez Dunajskú ulicu, Mlynské nivy do Prievozu, kde by sa následne mimoúrovňovo križovala s diaľnicou D1, cez oblasť Domových rolí a Vlčieho hrdla na Kazanskú a Dvojkrížnu ulicu k Železničnej stanici Podunajské Biskupice. Trať bola zaradená do balíka projektov na preverenie v rámci Územného generelu dopravy, pričom tento odporučil jej realizáciu v postupných etapách. Prvú etapu od centra mesta po Parkovú ulicu odporučil na realizáciu a druhú etapu od Parkovej po Podunajské Biskupice na vytvorenie územnej rezervy. Na vedenie trate bolo potrebné vyhotoviť ešte štúdiu realizovateľnosti, ktorá je potrebná pre financovanie prostredníctvom európskych zdrojov. Trať sa v roku 2018 stále nenachádza v územnom pláne, podobne ako viacero nových tratí, ku ktorým sa pozitívne vyjadril dopravný generel. Mesto územný plán doteraz neaktualizovalo.

Predĺženie Ružinovskej radiály k TIOP Ružinov

Ďalším projektom, o ktorom sa dlhodobejšie hovorí bez reálneho začatia projekčných prác, je projekt predĺženia Ružinovskej radiály od zastávky Chlumeckého cez Astronomickú ulicu po budúci terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Ružinov v mieste súčasného obratiska Súhvezdná linky 39. Na tomto mieste by mohol vzniknúť prestupný terminál medzi autobusmi a električkami MHD, regionálnymi autobusmi a železnicou. Projekt pozostáva z predĺženia trate v dĺžke približne 520 metrov dvojkoľajne, vybudovania novej obojstrannej električkovej zastávky TIOP Ružinov, dvojkoľajného obratiska električiek a nadväzujúcich plôch a zastávok pre autobusy. Územný generel dopravy odporúča realizáciu tejto trate, napriek tomu však toto predĺženie hlavné mesto nezaradilo ako súčasť pripravovanej modernizácie Ružinovskej radiály, ktorá sa má podľa existujúcich plánov modernizovať iba po zastávku Chlumeckého.

Pohľad na Astronomickú ulicu, ktorou by v budúcnosti mohli premávať električky od Ružinovskej ulice k železničnej zastávke Ružinov.

Predĺženie Karlovesko-dúbravskej radiály k TIOP Lamačská brána, do Borov a k Volkswagenu

Pokračujúca príprava výstavby TIOP Lamačská brána podnietila úvahy o výstavbe novej električkovej trate v dĺžke približne 800 metrov dvojkoľajne od existujúceho obratiska Pri kríži cez Saratovskú ulicu až k budúcej železničnej zastávke. Územný generel dopravy neodporučil na základe dopravných modelov budovanie predĺženia električkovej trate do Borov, odporúča iba vytvorenie územnej rezervy. Navyše obsluha závodu Volkswagen, v ktorom sa pracuje na zmeny, pričom dopyt po doprave je  hlavne v čase striedania jednotlivých zmien, neodôvodňuje nákladnú výstavbu električkovej trate. Predĺženie električkovej trate však možno očakávať v súvislosti s uvažovanou výstavbou autobusovej a električkovej vozovne v západnej časti mesta, ktorej presné umiestnenie sa preveruje v štúdii dopravného podniku. 

Predĺženie Vajnorskej radiály k ŽST Vajnory 

Táto trať bola rovnako preverená dopravným modelom v Územnom genereli dopravy, ktorý vzhľadom na zanedbateľné prepravné prúdy neodporučil jej realizáciu a odporučil iba vytvorenie územnej rezervy pre trať. Koľaje majú byť predĺžené od existujúceho obratiska Zlaté piesky medzi Cestou na Senec a Tuhovskou ulicou až do záhradkárskej kolónie oproti Železničnej stanice Vajnory, ku ktorej mal byť zriadený prístup vynovenou lávkou ponad železničnú trať. 

Napriek tomu, že budovanie trate bolo vyhodnotené ako neopodstatnené, v nedávnej dobe sa začalo s pripravovaním štúdie realizovateľnosti a súťaže na zhotoviteľa dokumentácie pre územné rozhodnutie. V budúcnosti by pri ŽST Vajnory mohol vzniknúť prestupný terminál medzi električkami a vlakmi, súčasťou by mali byť aj plochy pre Park&Ride. Trať pritom samotným obyvateľom Vajnôr významne nepomôže, keďže vôbec neprechádza intravilánom tejto mestskej časti. Cestujúci z Vajnôr tak naďalej budú musieť pri prestupe na električku smerom do centra mesta využívať autobusovú linku 53. Otázne je tiež, ako električka pomôže obyvateľom rozrastajúcich sa satelitov v katastri obce Chorvátsky Grob, keďže od týchto sídel je navrhovaná konečná pri ŽST Vajnory vrátane plánovaného záchytného parkoviska vzdialená niekoľko kilometrov a nie je napojená na žiadnu cestu od Čiernej Vody.

Električková trať Miletičova – Košická – Pribinova

V uplynulom období sa začali prípravy vybudovania novej električkovej trate, ktorá by zabezpečila alternatívne prepojenie Ružinovskej radiály so súčasnou sieťou v centre mesta. 4,2 kilometra dlhá dvojkoľajná trať by viedla od križovatky Záhradníckej a Miletičovej ulici po Miletičovej ulici pozdĺž objektov trhoviska, následne by prešla do stredového zeleného pásu Košickej ulice, v úseku od Mlynských nív po Pribinovu by mala excentrické smerové vedenie. Následne by mimoúrovňovo križovala Most Apollo a po Pribinovej ulici by sa dostala až na Šafárikovo námestie.

Územný generel dopravy odporučil spracovanie v štúdii realizovateľnosti overenie alternatívneho napojenia Ružinovskej radiály na centrum mesta. V súvislosti s masívnym rozvojom v oblasti tzv. downtownu na hranici Starého Mesta a Ružinova sa stáva toto napojenie čoraz potrebnejším. Je nutné pripomenúť, že v súvislosti s týmito súkromnými investíciami mesto neprichádza s vlastnou aktivitou a túto ponecháva na súkromných investoroch. V zahraničí je to však práve magistrát a iné orgány samosprávy, ktoré v týchto procesoch týkajúcich sa verejnej infraštuktúry vystupujú ako hlavní aktéri. Po dostavaní všetkých plánovaných objektov v konkrétnej lokalite pri súčasnom nezabezpečení dostatočnej ponuky mestskej hromadnej dopravy, a to aj vybudovaním nových električkových tratí, sa v lokalite predpokladá dopravný kolaps.

Vizualizácia električkovej trate okolo Trhoviska Miletičova.

Iné infraštruktúrne projekty, o ktorých sa hovorilo, ale už sa nehovorí

V predvolebnom čase sa politici orientujú predovšetkým na električky, v Bratislave však premávajú aj trolejbusy, ktorým sa taká mediálna pozornosť nevenuje. Hlavným projektom aktuálneho vedenia mesta pod vedením primátora Iva Nesrovnala mala byť trolejbusová trať prepájajúca ostrovnú trať na Dlhých dieloch s existujúcou trolejbusovou sieťou pri Patrónke. Po zatrolejovaní Mlynskej doliny a Botanickej ulice sa uvažuje s náhradou autobusov na linke 32 za trolejbusy a spojením s linkou 204. Okrem toho benefitom bude nepochybne to, že sa na trať budú môcť bez použitia ťažkej techniky dostať trolejbusy bez alternatívneho pohonu. V uplynulom období sa spracovala len štúdia realizovateľnosti a pripravuje sa verejné obstarávanie na dodávateľa projektových dokumentácií. Výstavba sa odkladá kontinuálne od roku 2015.

Trolejbus pri ceste nezatrolejovanou Mlynskou dolinou.

Dávnejšie sa spomínala realizácia trolejbusovej trate Dunajská – Kamenné námestie – Rajská, ktorá spočívala vo vybudovaní druhej trolejovej stopy na Dunajskej ulici a vybudovaní jednostopovej blokovej slučky od križovatky s Rajskou ulicou na Námestie SNP a naspäť po Špitálskej ulici na Rajskú ulicu. Cieľom tohto predĺženia bolo dostať trolejbusy k prestupnému uzlu električiek na Námestí SNP/Kamennom námestí a bližšie k centru mesta. Projektová príprava ani nezačala a dokonca projekt rekonštrukcie trolejbusovej trate na Ulici 29. augusta ani výhľadovo nepočíta s vybudovaním druhej trolejovej stopy na Dunajskej ulici.

Medzi ďalšie projekty, ktoré súčasné vedenie mesta nijako neposunulo k realizácii, je prinavrátenie električiek na Štefánikovu ulicu, výstavba trolejbusových tratí Karadžičova – Dostojevského rad – Nové SND, trolejbusová trať na Brnianskej ulici, trolejbusová trať Lamačská – Tesco Lamač, trolejbusová trať Tesco Lamač – (Rázsochy) – Lamač, trolejbusová trať Bojnická – Avion, trolejbusová trať Búdková – Drotárska – Matúšova – Hroboňova, trolejbusová trať Trnavská – Súhvezdná (TIOP Ružinov) a ďalšie.

Spomalenie tempa prípravy a realizácie projektov MHD nie je žiadnym prekvapením pre tých, ktorí sledovali volebné programy pred komunálnymi voľbami v roku 2014. Súčasný primátor do nich išiel s plánom riešenia mestskej dopravy železnicou, o električkovej či trolejbusovej doprave v mediálnych výstupoch nenájdeme ani slovo. Železnica je pritom v kompetencii štátu a mesto by sa malo starať práve o električkovú, trolejbusovú a autobusovú dopravu. Výsledkom slabého záujmu o MHD je súčasná situácia, keď sa magistrátu doteraz nepodarilo spustiť ani len rekonštrukciu Karlovesko-dúbravskej radiály.