Vozidlá › Pozemné lanovky › Ganz

Návštevníkom Starého Smokovca sprístupnila v roku 1908 tatranské Studené doliny a osadu Studenopotocké Kúpele (zanikla po požiari v roku 1927) pozemná lanovka na Hrebienok dlhá 2019 m postavená spoločnosťou Phöbus, ktorá súčasne financovala stavbu elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca. Pôvodne mala táto trať viesť až na Hrebienok, avšak kvôli komplikovanému terénu padlo nakoniec rozhodnutie na pozemnú lanovku. Obe vtedajšie tatranské novinky boli sprevádzkované takmer súčasne v decembri 1908. Pozemná lanovka aj elektrická železnica boli postavené s úzkym 1000 mm rozchodom. Technológiu pozemnej lanovky dodala viedenská spoločnosť AEG Union. Pre novú lanovú dráhu dodala dva vozne budapeštianska firma Ganz.

Jednoduché vozne drevenej konštrukcie, zvonku oplechované, mali na oboch koncoch otvorené plošiny pre obsluhu vozňa a stojacich cestujúcich. Pre sediacich cestujúcich slúžili tri uzavreté oddiely, každý s kapacitou 10 sediacich cestujúcich. Vstup do oddielov bol riešený posuvnými dverami na pravej strane. Počas jazdy mohli cestujúci obdivovať krásy prírody cez sťahovacie okná na ľavej strane. Oddiely boli osvetľované olejovými lampami. Vozne premávali kyvadlovým spôsobom, v strede trate sa križovali na Abbtovej výhybni. Lano bolo poháňané elektrickým motorom s výkonom 30 kW. Komunikácia medzi strojníkom lanovky a obsluhou vozňov prebiehala pomocou elektrických zvončekov umiestnených na pracovisku strojníka a vo vozňoch lanovky. Zvonček u strojníka uvádzal do činnosti sprievodca lanovky spojením drôtov natiahnutých pozdĺž trate pomocou kovovej tyče.

Približne v roku 1951 boli na podvozkoch pôvodných vozňov postavené nové modernejšie skrine. Tieto skrine boli uzavreté, zvonku oplechované. Podokenná časť nových skríň bola červená, okenná časť biela. Na pravej strane mali na oboch koncoch uzavtárateľné dvere otvárajúce sa dovnútra. Oddiel pre cestujúcich mal na pravej strane 5 spúšťacích okien. Na spodnom konci vozňov bol malý nosič na batožinu a lyže. Osvetlenie bolo riešené žiarovkovými svietidlami napájanými z batérie. Na čelách bol nad oknami umiestnený reflektor.

Lanovka bola v prevádzke od druhej polovice decembra 1908. Lanovka premávala v sezóne každú polhodinu, cesta trvala 15 minút. Okrem turistov a návštevníkov Studenopotockých Kúpeľov lanovku využívali aj sánkari, ktorí sa spúšťali z Hrebienka do Smokovca. Celková rekonštrukcia a modernizácia pozemnej lanovky, ktorá prebehla v rokoch 1967 - 1970 znamenala koniec týchto vozňov. Počas rekonštrukcie lanovky premávali staré vozne až do 15. apríla 1969. Následne bola lanovka odstavená a náhradnú dopravu na Hrebienok zabezpečili autobusy.