Miestni obyvatelia sú dennodenným cestovaním MHD natoľko zvyknutí, že akýsi názov zastávky je zrejme to posledné čo ich zaujíma. Bežné azda v každom meste je, že si zastávku ľudia osvojili nazývať vlastným slangom, respektíve pomenovaním, ktoré platilo ešte za starých čias (Jednota, Trh a iné).
Azda najlepšou istotou v tomto smere je preštudovať si cestovný poriadok tej ktorej linky. Listovaním v ňom však zisťujeme, že niektoré zastávky ostali novou dobou nepovšimnuté a hrdo sa pýšia starým, niektoré až prastarým názvom. Uvedieme zopár príkladov:
- Zastávka SPŠD:
- Zastávka SPTŠ:
a) podľa blízkej športovej haly
b) podľa sídliska na ktorom je osadená, teda Za Hornádom
- Zastávka Štátny majetok:
- Zastávka Potraviny TARČA
- Zastávka Novoveská Huta, Detský Tábor
So starodávnymi názvami by sme si teda poradili, no určitým problémom sa nevyhneme ani pri súčasných vhodných pomenovaniach. Týka sa to hlavne zastávok, ktorých názov je rovnaký, avšak o smere jazdy danej linky autobusu sa to povedať nedá.
Typickým príkladom je azda najfrekventovanejšia zastávka v centre mesta Radnica: Ideálnym riešením by bolo dosadiť za slovíčko Radnica ešte aj názov ulice, teda Radnica, Letná ul. a Radnica, Zimná ul. Alebo v prípade zastávky na zimnej ulici zmeniť názov na Evanjelický kostol alebo Galéria. Združovanie názvov zastávok pod jeden názov je však nie veľmi šťastné, keďže takmer všetky linky premávajú po oboch zastávkach no úplne odlišnými smermi. Pre návštevníkov mesta je názov zastávky MHD dôležitým faktorom pre dosiahnutie vytýčeného cestovateľského cieľa. Vhodnými a súčasnými pomenovaniami zastávok takto môžeme mnohým cestujúcim (hlavne návštevníkom) uľahčiť cestu.