V marci 1927 sa v košickej MHD prevalil defraudačný škandál.
Podozrivé operácie a sprenevera finančných prostriedkov nie sú ani zďaleka doménou súčasnosti. K páchaniu ekonomickej trestnej činnosti dochádzalo aj za čias prvej republiky a nevyhla sa ani podniku Košické elektrické pouličné dráhy (KEPD).
Ťažké časy košických pouličných dráh
Na úvod si priblížime vlastnícke pomery KEPD. Podnik bol založený v roku 1913 ako súkromná účastinárska (akciová) spoločnosť Kassai városi közúti vasút, részvénytársaság (KVKV, r. t.). Na sklonku existencie monarchie sa spoločnosť uvádza ako majetok Pesti Magyar Kereskedelmi Bank a jej sídlo na Mérleg-utca 3 v piatom budapeštianskom obvode (budova stojí aj v súčasnosti a má nezmenenú adresu).
Po páde monarchie a búrlivých mesiacoch začleňovania Košíc do novej republiky odkúpila akcie KVKV viedenská firma Vereinigte Elektrische Gesselschaft, ktorá vlastnila a prevádzkovala aj niektoré dopravné podniky v Čechách a na Morave. Zároveň došlo k zmene názvu spoločnosti na Košické elektrické pouličné dráhy, účastinárska spoločnosť (KEPD, úč. spol.), no v Košiciach ako bilingválnom meste sa paralelne používal aj dovtedajší maďarský ekvivalent.
Prvé roky novej republiky spojené problémami so zásobovaním, pomerne veľkou drahotou a štrajkami vystriedala hospodárska kríza, ktorá v konečnom dôsledku dohnala podnik až takmer ku kompletnému zastaveniu prevádzky.
Neustále narastajúce dlhy a kopiace sa pôžičky nútili viedenských akcionárov KEPD veľmi pozorne sledovať finančné operácie spoločnosti. Zamerali sa najmä na kontrolu príjmov z hľadiska potenciálnych defraudácií.
Defraudant-simulant
V priebehu marca roku 1927 vedenie spoločnosti internou kontrolou zistilo nezrovnalosti v príjmoch za dopravu tovaru nákladnou dopravou. Tá pre KEPD znamenala významný zdroj príjmov – za jeden vagón pripojený za nákladnú motorovú električku podnik v tom čase zinkasoval 40 Kč. Spoločnosť navyše prevádzkovala aj nákladnú dopravu motorovými vozidlami, hoci len v obmedzenej miere, keďže tento druh podnikania na rozdiel od koľajovej dopravy nebol oslobodený od miestnej dane.
Porovnaním papierovo vykázaných príjmov a skutočného stavu vo firemnej pokladni kontrolóri zistili, že podniku chýba takmer 25-tisíc korún. V tom čase išlo o hodnotu, ktorá sa vyrovnala desiatim mesačným mzdám dielenského pracovníka KEPD.
Osobou poverenou za kontrolu inkasovania a následného odvodu zárobkov z podnikateľskej činnosti do firemnej kasy bol Mikuláš Wechsler (uvádzaný aj ako Weksler, v maďarskej tlači ako Wechsler Miklós), pracovným zaradením kontrolór, v podniku zamestnaný od roku 1914.
Keďže v čase internej kontroly financií bol Wechsler práceneschopný, zmocnenci KEPD kontrolóra dňa 29. marca 1927 navštívili v jeho byte žiadajúc od neho vysvetlenie. Na veľké prekvapenie zmocnencov, podozrivý defraudant začal predstierať pomätenosť a odmietal, žeby mal akúkoľvek vedomosť o finančných machináciách. Do bytu okamžite privolali lekára, ktorý konštatoval, že Wechsler choromyseľnosť len predstiera, načo bola privolaná polícia. Pri zatýkaní kládol Wechsler veľký odpor, čím si navyše spôsobil zranenia, takže na políciu bol odvedený v sanitke košickej záchrannej stanice.
Počas policajného výsluchu dňa 30. marca, vidiac zbytočnosť predstierania náhlej pomätenosti, priznal sa Wechsler ku sprenevere dvadsiatich tisíc korún pochádzajúcich z príjmov z nákladnej koľajovej dopravy a ďalších piatich tisíc z penzijného fondu. Zároveň dodal vyhrážku, že „pred súd pôjdu tiež aj iní“.
Vraj dedičstvo starého režimu
Denník Slovenský východ, ktorý o prípade podrobne informoval, vykreslil osobu Mikuláša Wechslera svojským, no na žurnalistiku tej doby pomerne bežným spôsobom: „V tunajších podnikoch elektrickej pouličnej dráhy pôsobí ešte z dôb starého režimu kontrolor Mikuláš Weksler, ktorému, keď začalo nové hospodárstvo a zavedený bol poriadok, sa vôbec v podniku nepáčilo, lebo asi pociťoval neistotu pri prevádzaní jeho peňažných manipulácií.“
Wechslerovu vypočítavosť autor článku na záver „dokresľuje“ informáciou z jeho osobného života: „Weksler je príkladom dedovizne (dedičstva – pozn. red.) starého režimu pouličných dráh, kedy cudzia spoločnosť nestarala sa dostatočne o kontrolu. V podnikoch je Weksler zamestnaný od roku 1914, bol izraelitom, potom následkom sňatku sa dal pokrstiť, a keď mu žena zomrela, prestúpil zase na židovskú vieru“. Aký to však malo vplyv na defraudáciu, to už autor článku nevysvetlil.
Vyšetrovanie a súdny proces
Polícia následným vyšetrovaním vyvrátila Wechslerove vyhrážky údajným ďalším spolupáchateľom a bol jediným obvineným. Po približne troch mesiacoch zhromažďovania dôkazov a následnom spísaní obžaloby sa v auguste 1927 defraudant ocitol pred košickou súdnou tabuľou. Pred ňou mu obžalobou bola nakoniec dokázaná sprenevera sumy 25-tisíc korún československých. V zmysle vtedajších zákonov bol odsúdený na osem mesiacov väzenia.
Použité pramene |
|