Zavedenie trolejbusov v Banskej Bystrici
O zavedení trolejbusov v Banskej Bystrici sa rozhodlo v polovici 80-tych rokov. Hlavným dôvodom bol jednak ekologický prínos pre mesto, ako aj lepšie využitie trolejbusov v kopcovitom teréne mesta. Nie je presne známe, kedy sa po prvýkrát začalo uvažovať s trolejbusovou dopravou, avšak o výstavbe prvej etapy trolejbusovej mestskej dráhy na troch linkách sa uvažovalo už v roku 1982 a spustenie prevádzky sa predpokladalo v rokoch 1985 alebo 1986. Už vtedy sa počítalo s postavením novej vozovne v Kremničke a troch základných liniek, ktoré sa aj neskôr vybudovali. Jediným rozdielom bolo, že linky mali byť vedené cez Námestie SNP, nie po Štefánikovom nábreží. K realizácii stavby sa ale pristúpilo až o pár rokov neskôr.V roku 1985 sa začala predprojektová príprava na výstavbu trolejbusovej mestskej dráhy. V súvislosti s tým museli byť upravené, zrekonštruované a rozšírené viaceré cesty a postavená úplne nová vozovňa v Kremničke. Slávnostné položenie základného kameňa sa konalo v roku 1986 pri 42. výročí SNP, pričom dodávatelia sa zaviazali, že do troch rokov, t.j. pri 45. výročí SNP odovzdajú do užívania dokončenú prvú etapu trolejbusovej mestskej dráhy vo vzorovej kvalite.
V prvej etape sa mali postaviť tri linky a trolejbusová vozovňa v Kremničke vrátane troch meniarní. V druhej etape sa počítalo s rozšírením trolejbusov do Sásovej. Sídlisko Sásová (v tom čase Sídlisko osloboditeľov) sa v 80-tych rokoch iba budovalo, cestná sieť nebola dokončená alebo bola iba dočasná a do roku 1989, kedy sa mala spustiť prevádzka ani nebol predpoklad, že sídlisko bude dobudované. Z toho dôvodu mali zatiaľ trolejbusy obsluhovať prioritne už vybudované sídliská Fončorda a Radvaň. Podlavice sa začali meniť na sídlisko iba v druhej polovici 80-tych rokov, preto v tom čase nebolo ani v pláne rozširovanie trolejbusov do týchto častí mesta. Po dokončení rekonštrukcie Štadlerovho a Štefánikovho nábrežia sa mesto snažilo čo najviac dopravy odkloniť z Námestia SNP na nábrežie, od leta 1986 bol vjazd na Námestie SNP povolený iba na udelenie výnimky (okrem MHD), uvažovalo sa o vybudovaní pešej zóny, a preto trolejbusová dráha bola od začiatku plánovaná po nábreží, nie cez Námestie SNP. Kvôli zavedeniu trolejbusov sa museli na mnohých miestach zrekonštruovať a rozšíriť cesty, prípadne vybudovať nové väčšie zastávky. Druhá polovica 80-tych rokov tak bola pre obyvateľov a celkovú dopravu v meste veľmi náročná. Kompletne sa zrekonštruovali a rozširovali Ulica 29. augusta, Partizánska cesta, Švermova ulica, Ulica Kpt. Nálepku, cesta od Plážového kúpaliska na Tajovského ulicu, celá Sládkovičova ulica. Okrem toho sa vykonávali menšie stavby ako rozšírenie zastávok, výstavba otočky pred Rooseveltovou nemocnicou (vtedy KÚNZ), výstavba nových výstupíšť a nástupíšť pred železničnou stanicou a mnohé ďalšie. Zároveň prebiehala aj kompletná prestavba križovatky Hušták s vybudovaním nového mimoúrovňového napojenia v smere Brezno – Zvolen. Spolu s rekonštrukciou tejto križovatky sa budovala nová cesta cez Námestie Ľ. Štúra a jej pripojenie na Sládkovičovu ulicu. Práve prestavba križovatky na Huštáku bola kritickým miestom celej stavby, nakoľko sa musela dobudovať do roku 1989. Všetky tieto rekonštrukcie boli spojené s dlhotrvajúcimi výlukami a rozkopávkami.
Rekonštrukčné práce na komunikáciách prebiehali hlavne v rokoch 1986 až 1988, potom prebiehala iba prestavba Huštáku a dokončovalo sa rozširovanie Sládkovičovej ulice. Na jeseň 1986 sa začala budovať aj trolejbusová vozovňa, v roku 1987 aj meniarne Centrum a Fončorda.
V Banskej Bystrici sa ako prvej vo vtedajšom Československu počítalo s napätím 750 V (namiesto dovtedy používaných 600 V). Výrobca trolejbusov Škoda Plzeň, Ostrov nad Ohří tak musel vyrobiť niekoľko prototypov, ktoré sa mali otestovať ešte pred spustením prevádzky. V máji 1988 sa rozhodlo o postavení skúšobného okruhu okolo Sídliska, na ktorom sa bude testovať prototyp trolejbusu na 750 V. Trať mala byť jednosmerná zo Železničnej stanice cez Ulicu 29. augusta, Partizánsku cestu, Námestie slobody naspäť na Železničnú stanicu. V tom istom mesiaci sa začali v uliciach osádzať aj prvé trakčné stožiare a ťahať trolejbusové drôty.
Do konca roku 1988 sa dokončili obidve meniarne, zrekonštruované boli takmer všetky cesty a aspoň ako hrubá stavba už bola postavená aj vozovňa v Kremničke. Trolejové vedenie bolo natiahnuté na skúšobnom okruhu ako aj na niektorých uliciach na Fončorde. Dodávateľmi stavby boli Stavoindustria Banská Bystrica, trolejovú trať postavilo Železničné staviteľstvo Bratislava a technológiu dodal Mototrans Banská Bystrica.
Už počas roka 1988 výrobca trolejbusov Škoda Ostrov avizoval, že nestihne dodať požadovaný počet trolejbusov do augusta 1989. Objednaných bolo 7 ks trolejbusov 14Tr a 27 ks trolejbusov 15Tr. V roku 1988 bol vyrobený pre Banskú Bystricu iba jeden sólo trolejbus ako prototyp. Tento trolejbus došiel do Banskej Bystrice na vagóne 1. decembra 1988. Keďže neboli ešte úplne dobudované meniarne ani skúšobný okruh, zatiaľ bol odtiahnutý do vozovne, kde bol provizórne garážovaný.
Začiatkom roka 1989 bol úplne dokončený skúšobný okruh okolo Sídliska vrátane meniarne Centrum. 18 vodičov z ČSAD Banská Bystrica absolvovalo školenie v Dopravnom podniku Bratislava počas januára 1989.
7. februára 1989 sa po prvýkrát predstavil prototyp trolejbusu 14Tr (neskôr dostal evidenčné číslo #1001). Najskôr sa uskutočnilo povoľovacie konanie pre začatie pomocnej prevádzky na skúšobnom okruhu, následne boli vykonané posledné revízne skúšky v meniarni Centrum pracovníkom ČKD Praha a ŽS Bratislava a až potom nasledovala vôbec prvá jazda. Za volantom sedel najskôr vodič Peter Pír z DP Bratislava, na miestach pre cestujúcich boli všetci zástupcovia zúčastnených firiem. Skúška prebehla v troch časových okruhoch – pomalá jazda, maximálna rýchlosť a jazda so zastávkami. Po ňom prebral volant vodič už z ČSAD Banská Bystrica Peter Brozman a po ňom vykonal pár okruhov aj vodič Vladimír Borisjuk. V nasledujúcich mesiacoch mal tento trolejbus najazdiť niekoľko tisíc kilometrov. Vo februári 1989 bol dodaný do Banskej Bystrice aj prvý kĺbový trolejbus (neskôr dostal #1501) a verejnosti sa po prvýkrát predstavil na skúšobnom okruhu 8. marca 1989. S týmito dvoma trolejbusmi sa najazdili tisícky kilometrov na skúšobnom okruhu. Zo začiatku boli trolejbusy z vozovne dotiahnuté pred Železničnú stanicu. Križovatka na Huštáku bola dokončená začiatkom leta 1989 a hneď po jej dokončení sa natiahlo aj trolejové vedenie. Ako bolo spomenuté, už v roku 1988 avizoval výrobca trolejbusov, že pravdepodobne nestihne vyrobiť požadovaný počet trolejbusov. Definitívne sa to potvrdilo v máji 1989, keď boli v prevádzke len dva skúšobné trolejbusy a okrem nich bolo zatiaľ zmontovaných v Ostrove 6 ks sólo trolejbusov. Kĺbové trolejbusy mali byť dodané v dvoch dodávkach, prvých 10 ks do konca roka 1989, zvyšných 16 ks začiatkom roka 1990.
Na začiatku leta 1989 bola celá sieť dokončená. Nebola síce skolaudovaná a mnohé veci sa mali dobudovať dodatočne, prípadne sa stále na nich pracovalo, s trolejbusmi sa ale dalo premávať po celej trati.
Na základe schváleného rozpočtu mala stavba Trolejbusová doprava, I.stavba rozpočtový náklad:
- Trolejbusová doprava, I.stavba 184,730 mil. Kčs
- z toho stavebná časť 122,546 mil. Kčs
- z toho technologická časť 62,184 mil. Kčs
Na začiatku leta bol rozpočet vyčerpaný nasledovne:
- Plnenie od začiatku výstavby: 113 800 452 Kčs
- Stavoindustria, n.p. Banská Bystrica 70 743 765 Kčs
- Železničné staviteľstvo Bratislava 23 035 116 Kčs
- Mototrans, n.p. Banská Bystrica 16 871 356 Kčs
- Ostatné 2 350 215 Kčs
z toho
Čiastka 31 856 tis. Kčs mala byť vyčerpaná po dodávke celého počtu trolejbusov.
Popritom rekonštrukcie ciest a ďalšie vynútené investície, ktoré sa nezahrnuli do tohto rozpočtu, vyšli približne na ďalších 220 mil. Kčs.
V lete 1989 došlo do Banskej Bystrice zvyšných 6 trolejbusov 14Tr. Keďže s daným počtom trolejbusov sa nedala zabezpečiť celá premávka, rozhodlo sa, že k 45. výročiu SNP sa spustí iba jedna trolejbusová linka 36 ako náhrada za autobusovú linku. Po dodávke zvyšného počtu sa kompletne zmení celý systém liniek MHD a vtedy začnú premávať aj trolejbusy na celej sieti.
24. augusta 1989 (štvrtok) sa konalo oficiálne otvorenie trolejbusových tratí. Pozvaní delegáti Stredoslovenského kraja a z SKNV KSS si najskôr prezreli prednádražie (novo vybudované výstupištia a nástupištia), následne sa odviezli štyrmi trolejbusmi 14Tr na Hušták, kde sa oficiálne otvorili nové komunikácie a pokračovali do Vozovne Kremnička, ktorú tiež v ten deň oficiálne odovzdali do používania prestrihnutím symbolickej pásky. V pondelok 28. augusta 1989 začala premávať trolejbusová linka 36 aj s cestujúcimi.
Pôvodná autobusová linka 36 premávala na trase Sládkovičova,ZVT – Poľná – Mládežnícka – Wolkerova – Plážové kúpalisko – KÚNZ, túto nahradila trolejbusová linka predĺžená do Vozovne Kremnička a bez zachádzky cez Mládežnícku. Na linke pôvodne premávali Ikarusy, po zavedení trolejbusov boli na linke 2 poradia, na jednom premával v tom čase jediný kĺbový trolejbus #1501, na druhom poradí premávali vždy po dva za sebou idúce sólo trolejbusy.
Zavedením trolejbusov investor ČSAD Banská Bystrica sledoval hlavne zlepšenie ekologickej situácie, kultúry cestovania a využitie lepších vlastnosti trolejbusov pri jazde v kopcovitom teréne mesta. Zároveň sa mal úplne zmeniť systém liniek MHD, ktorý bol v tom čase už nevyhovujúci. V roku 1989 premávalo v meste 43 liniek tvorených systémom „odvšadial – všade“, takmer všetky linky premávali cez Námestie SNP, ktoré sa plánovalo prebudovať na pešiu zónu a ročne sa pri týchto výkonoch spotrebovalo 685 ton motorovej nafty a vytvorilo 27 ton exhalačných škodlivín.
Na jednej, prvej trolejbusovej linke môžu Banskobystričania cestovať už 20 rokov. O ďalších udalostiach, ktoré nastali a vývoji celej trolejbusovej siete od spustenia prevádzky na všetkých linkách až do dnešných dní si povieme v nasledujúcom článku pri príležitosti 20. výročia spustenia prevádzky na všetkých linkách.
Ali B.
Použité zdroje:
vlastný archív
Denník Smer, ročníky 1982 – 1989
Priekopník, ročníky 1982 – 1989
Smer dopravákom, ročníky 1982 – 1985, 1987 - 1989