Nevypovedané tajomstvá lanovky na Urpín

Urpín, dominanta Banskej Bystrice, pozná ho každý Bystričan a je známy na celom Slovensku. Už odnepamäti bol strategicky významnou obrannou baštou mesta Banská Bystrica, pred vpádmi rôznych nepriateľských vojsk. Jeho hlavnou výhodou je výborný výhľad do širokého okolia. Povestná je najmä lokalita „Urpín vyhliadka“, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto Banská Bystrica, ktoré je cieľom množstva turistických návštev.

Turisti, ktorí prechádzajú lesnou cestou k vyhliadke, si nemôžu nevšimnúť rozostavanú tehlovú budovu. Práve táto budova bola cieľom polemizovania a historiek mnohých ľudí. Historiek sa vravelo mnoho, budova vraj mala slúžiť ako reštaurácia, potom ako strážnica vojska, málokto vedel však jej pravý účel.

Áno, pravda je taká, že je to nedostavaná vrcholová stanica sedačkovej lanovky na Urpín, ktorá mala práve slúžiť na komfortnejšiu prepravu turistov k vyhliadke.

Začiatky môjho pátrania po pravde ohľadne legendy o lanovke na Urpín viedli práve k fotografiám danej budovy a ich následne odoslanie na potvrdenie odborníkom z oblasti lanoviek.  Odborníci boli prekvapení mojím nálezom, lebo o lanovke na Urpín sa hovorilo len ako o legende. Podľa fotografií boli schopní určiť, že sa skutočne jedná o vrcholovú stanicu pre sedačkovú lanovku, dokonca určili, že sa v hornej stanici lanovky mal byť aj pohon lanovky.  Hneď boli hladní po ďalších informáciách ohľadne trasy lanovky, kde mala byť umiestnená údolná stanica a iné technické parametre lanovky, na ktoré som im nedokázal dať odpoveď. Zhostil som sa neľahkej úlohy, zistiť čo najviac informácii na nezodpovedané otázky. Oslovil som pár skôr narodených Bystričanov, aby ma priviedli na nejakú stopu. Jeden kamarát „skôr narodený“ ma priviedol skutočne na dobrú stopu. Povedal “údolná stanica lanovky mala byť na ulici Pod Urpínom v miestach terajších ruín barokového domu“.

Tento dom som veľmi dobre poznal a vždy, keď som šiel okolo neho, mi v hlave skrsla myšlienka „prečo taká historická pamiatka tak chátra?“. To som však netušil, aký mala mať predurčený osud (ten sa dozviete neskôr). Tak už som veril, že mi vraví pravdu a údolná stanica lanovky mala byť skutočne niekde v tomto mieste. Išiel som preto na to miesto a určil som zhruba priamkou trasu, ktorou mala od údolnej stanice lanovka ísť a dúfal, že nájdem nejaké stopy. Už som nedúfal, že som niečo nájdem, ale tajomstvo sa pomaly začalo odhaľovať. Zhruba v tretine svahu od údolnej stanice som objavil dôkaz, že ma kamarát neklamal, a že mám dobrý orientačný zmysel.  Objavila sa predo mnou, prvá vybetónovaná pätka na umiestnenie podpery na sedačkovú lanovku. Hneď mi srdce poskočilo a v duchu som si povedal „idem v línii tejto pätky, určite nájdem toho viac“. Zdanie ma neklamalo, nachádzal som vo vysokej tráve, v stúpaní na Urpín, ďalšie vybetónované pätky pre podpery.

Prišiel som líniou trasy, ktorou mala viesť dráha lanovky až k lesnému porastu pred vrcholovou stanicou. Bol tu už urobený priesek porastom, ktorý zub času nechal zarásť náletovými drevinami.  Cez hustý porast a množstva výskytu kliešťov, som sa neodvážil pokračovať v hľadaní pätiek pre podpery v poslednej časti pred vrcholovou stanicou. K nej som radšej zvolil prístup lesnou cestou a o 5 minút som sa ocitol pri poslednej vybetónovanej pätke, tesne pri vrcholovej stanici. Doslova som žiaril radosťou, lebo taký úspech som nečakal. V pátraní po pravde som pokračoval ďalej.  Odhodlanie zistiť pravdu o tom, prečo nebola lanovka na Urpín nikdy dokončená, aj napriek pokročilému štádiu výstavby. Jediná nádej ako poodhaliť ďalšie tajomstvá urpínskej lanovky, bola návšteva štátneho archívu v Banskej Bystrici. Podal som žiadosť o bádanie v dokumentoch. Samotné vyhľadávanie pracovníkmi archívu trvalo dva týždne. Výsledky ma potešili, vyšli na povrch fakty, aj však sklamalo, ostali aj neodhalené tajomstvá.

Archív vydal fakty

Z dokumentov sa zachovali archívne materiály MsNV v Banskej Bystrici, konkrétne Odbor finančný.

Z uvedeného je známy investor stavby, umiestenie údolnej stanice, osud hore uvedeného historického domu, mal sa premeniť na reštauráciu PKO, ako aj rok výstavby lanovky 1968. Pravdepodobný je aj výrobca technológie lanovky Transporta Chrudim. (V tom období v bývalom Československu iný výrobca sedačkových lanoviek nebol).

Tajomstvá, ktoré ešte čakajú na odhalenie

V archíve sa nenašla žiadna projektová dokumentácia lanovky. Nie je určená presná dĺžka lanovky, ako aj či sa jednalo o jedno-, alebo dvojsedačku od Transporty. Najväčšou záhadou však ostáva dôvod nedokončenia výstavby sedačkovej lanovky na Urpín.

Moje pátranie pokračuje ďalej, snažím sa osloviť pamätníkov tých čias, ak budú ďalšie informácie, prinesiem Vám ich.