Rozumieme naliehavosti dopravného problému na vstupe do Bratislavy a intenzívnemu tlaku od obyvateľov satelitných obcí. Upozorňujeme však, že rozširovanie cestnej infraštruktúry s primárnym cieľom vpustiť viac áut do mesta nepredstavuje dlhodobo udržateľný spôsob riešenia dopravnej situácie v Bratislavskom kraji. Naopak, skúsenosti zo zahraničia a viaceré štúdie hovoria o tom, že chaotické rozširovanie komunikácií bude pri pokračujúcej suburbanizácii indukovať ďalšiu automobilovú dopravu a dopravný problém sa prehĺbi. Investovanie verejných prostriedkov do rozširovania cesty I/63 bez uprednostnenia verejnej dopravy preto pokladáme za neefektívne.
Myslíme si, že mesto a kraj by mali v zmysle schválených priorít v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) Bratislavy svoje úsilie zamerať na integrovaný systém verejnej dopravy a na systémový prístup k problému suburbanizácie. Moderný a s mestskou hromadnou dopravou (MHD) kooperatívny systém integrovanej verejnej dopravy môže prispieť k znižovaniu objemov automobilovej dopravy a preťaženia cestnej siete na vstupoch a výstupoch do a z mesta. Dlhodobé odkladanie spustenia integrovaného dopravného systému má pritom za následok prehlbovanie dopravných problémov v Bratislavskom kraji.
Pre zlepšenie dopravnej situácie a premávky verejnej dopravy z juhovýchodného smeru od Bratislavy navrhujeme nasledovné konkrétne krátkodobé aj dlhodobé opatrenia:
- V štúdii rozširovania cesty I/63 zakomponovať podmienku preferencie verejnej dopravy formou vyhradeného jazdného pruhu pre autobusy, prípadne vozidlá taxi služieb. V rannej špičke jazdia prímestské autobusy z Rovinky do Bratislavy v intervale 1-5 minút, čo je intenzitou porovnateľné s MHD v Bratislave. Krátke autobusy s kapacitou 70 osôb prepravia nepomerne viac cestujúcich ako osobné automobily, cestujúci využívajúci verejnú dopravu sú však zdržiavaní kvôli dopravných zápcham. Požadujeme taktiež spracovať dopad rozšírenia cesty I/63 na ostatnú dopravu v Bratislave, vrátane MHD.
- Vyhradiť pravý jazdný pruh na Gagarinovej ul. na úseku Ondrejovova – Hraničná pre verejnú dopravu (MHD, SAD) a taxíky v rannej špičke počas pracovných dní.
- Uvažovať s výstavbou záchytného (P+R) parkoviska na vstupe do Bratislavy zo smeru od Dunajskej Lužnej. Napojiť P+R parkovisko na predĺženú trolejbusovú trať a na novú električkovú trať z Dolných honov, ktorá by smerovala popri Slovnafte a ústila by na komunikáciu Mlynské nivy (poza biznis centrá), s mimoúrovňovým križovaním Bajkalskej a Košickej, cez zónu Chalupkova až po Pribinovu a Vajanského nábrežie. Zakomponovať takúto trať do nového Generelu dopravy a do Územného plánu Bratislavy, v súvislosti s výstavbou v zóne Chalupkova, výstavbou nových biznis centier a projektov v okolí Plynárenskej a Mlynských nív a taktiež uvažovanou urbanizáciou v priestore Pálenisko – Domové role.
- Umožniť využívanie železničnej dopravy na území mesta vytvorením zastávok na Dolných Honoch, vo Vrakuni a pri Martinskom cintoríne.
- Zlepšiť napojenie a dostupnosť železnice z existujúcich satelitných obcí. Od marca 2012 sa očakáva na trati Komárno – Dunajská Streda – Bratislava premávka neštátneho dopravcu RegioJet v atraktívnych polhodinových až hodinových intervaloch. Zakomponovať do projektu obnovu trate Kvetoslavov – Šamorín so zaústením v smere na Bratislavu, čo ďalej zníži nároky na cestnú sieť.
- Dobudovať bezpečnú a rýchlu cestičku pre cyklistov spájajúcu obce juhovýchodne od Bratislavy s mestom predĺžením cyklotrasy vedúcej po hrádzi. Podporiť koncept bike and ride, vytvorením siete bezpečných parkovísk pre bicykle na staniciach a zastávkach hromadnej dopravy.
- Spracovať štúdiu o suburbanizácii v rámci BSK.
- V novom územnom pláne BSK reflektovať problémy suburbanizačného modelu; rozvojové územia vytvárať ako plnohodnotné mestské priestory s občianskou vybavenosťou, dostupnosťou funkcií a napojením na verejnú dopravu; rešpektovať krajinotvorbu a zachovávanie voľnej krajiny v Bratislavskom kraji.