Železnice modifikovali projekt modernizácie západnej vetvy bratislavského uzla

Pre modernizáciu Hlavnej stanice sa opäť hľadá nové optimálne riešenie zohľadňujúce plánovanú vysokorýchlostnú trať.

Železnice Slovenskej republiky začiatkom apríla predložili na pripomienkovanie vypracovanú správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie pre projekt „Modernizácia železničného uzla Bratislava - vetva Západ", ktorú vypracovala spoločnosť Reming Consult. Cieľom tejto modernizácie je zabezpečenie európskych parametrov trate, zvýšenie rýchlosti vlakov na 120 km/h v celom úseku, zvýšenie priepustnosti trate, komplexná rekonštrukcia železničného spodku a zvršku, trolejového vedenia a mostných objektov, vrátane výhľadového vybudovania tretej traťovej koľaje. Súčasťou je aj inštalácia nového zabezpečovacieho zariadenia a nasadenia systému ETCS, ako aj modernizácia všetkých riadiacich a komunikačných systémov. Realizované budú aj protihlukové opatrenia.

Zmeny v projekte

Počas vypracovávania správy o hodnotení prišlo k viacerým podstatným zmenám oproti pôvodnému realizačnému variantu, ktorý vychádzal zo štúdie realizovateľnosti bratislavského železničného uzla z roku 2019. Hlavnou zmenou je skrátenie úseku, ktorý má byť v rámci tohto projektu zmodernizovaný, z 15,9 km na 10,7 km pre vypustenie modernizácie železničných staníc Bratislava hlavná stanica a Devínska Nová Ves z tohoto projektu. Po novom tak má modernizácia tejto vetvy začínať za stanicou Devínska Nová Ves v smere k Lamaču a končiť ešte pred portálmi bratislavských tunelov. Súčasne z projektu vypadla aj nová železničná zastávka Patrónka, pri ktorej sa navrhované riešenie ukázalo ako technicky nerealizovateľné.

Modernizácia stanice Devínska Nová Ves bola medzičasom presunutá do projektu zdvojkoľajnenia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Rakúskom, pri ktorom bolo v marci 2024 ukončené zisťovacie konanie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V prípade stanice Bratislava hlavná stanica vznikla potreba nanovo preriešiť rozsah a spôsob jej modernizácie v súvislosti s prípravou Národnej štúdie realizovateľnosti novej vysokorýchlostnej trate prepájajúcej štáty V4, ktorá má viesť aj cez Bratislavu. Štúdia má byť dokončená do decembra 2024. Pôvodný návrh modernizácie Hlavnej stanice sa tým pádom stal neaktuálnym z hľadiska požadovaných budúcich dopravných nárokov. Počítalo sa s vybudovaním nového nástupišťa pre vlaky smerom do Devínskej Novej Vsi, s predĺžením štyroch nástupíšť a s narovnaním oblúkov pre zvýšenie rýchlosti prejazdu tranzitujúcich vlakov. V súčasnosti opäť prebieha preverovanie možných kapacít Hlavnej stanice a hľadá sa optimálne riešenie modernizácie jej koľajiska. Skrátenie modernizovaného úseku po tunelové portály na lamačskej strane znamená, že v rámci tohto projektu sa nebude riešiť ani výstavba nového tunela pre tretiu koľaj.

V aktualizovanom realizačnom variante boli podrobnejšie rozpracované potrebné úpravy mostných objektov. Pôvodný zámer predpokladal s výstavbou dvoch nových mostov pre položenie tretej koľaje (Červený most, Limbová). V novom variante sa predpokladá výstavba ďalších troch mostov, z toho dva až pri realizácii tretej koľaje. Ponad predĺženú Saratovskú ulicu vedľa plánovaného dvojkoľajného mosta bude vybudovaný ďalší most pre tretiu koľaj, čo sa ukázalo ako vhodnejšie než úprava dvojkoľajného mosta na trojkoľajný. Na Hodonínskej ulici (pri zastávke Pod násypom) bude vybudovaný nový cestný most vedľa existujúceho mosta ponad železnicu pre zachovanie cestnej premávky počas prestavby pôvodného mosta, ktorá bude potrebná pre zabezpečenie priestoru pre tretiu koľaj. Vo finálnom stave bude potom pre každý smer cestnej premávky slúžiť samostatný most. Tretí nový most bude vybudovaný už pri modernizácii trate, pôjde o náhradu pôvodného mosta ponad chodník pre peších a cyklistov medzi OC Galéria a ulicou Zidiny, ktorého prestavba nie je s ohľadom na priestorové možnosti možná.

Ďalšie zmeny sa týkajú doplnenia úprav cestných komunikácií v súvislosti s prestavbou mostov, doplnenia vegetačných úprav a zmeny riešení niektorých oporných a zárubných múrov. Doplnený bol aj podchod pre peších s výťahmi v ŽST Bratislava-Lamač.

Predpokladaná realizácia projektu

Modernizácia západnej vetvy bratislavského uzla sa predpokladá vo viacerých etapách v závislosti od získania potrebných povolení a získania zdrojov financovania. Predpoklad realizácie jednotlivých častí projektu je nasledovný:

  • V krátkodobom horizonte do roku 2027:
    • modernizácia zastávky Bratislava-Železná studienka pri existujúcich koľajách - vybudovanie nových nástupíšť a príslušenstva, vybudovanie podchodu pre peších a zabezpečenie vyhovujúceho pešieho prístupu k zastávke od Cesty na Červený most;
    • modernizácia úseku ŽST Devínska Nová Ves (mimo) – ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) na jestvujúcich koľajách vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru;
    • modernizácia ŽST Bratislava-Lamač v existujúcom štvorkoľajnom usporiadaní (so zachovaním rýchlosti vlakov 80 km/h) - doplnenie nového krajného nástupiska, vybudovanie podchodu pre peších pre zabezpečenie bezbariérového prístupu, rekonštrukcia lávky pre peších.
    • Odhadované investičné náklady: 132 518,120 tisíc €.
  • V strednodobom horizonte do roku 2030:
    • modernizácia úseku ŽST Bratislava-Lamač - ŽST Bratislava – hlavná stanica (mimo) na jestvujúcich koľajach vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru.
    • Odhadované investičné náklady: 39 889,775 tisíc €.
  • V dlhodobom horizonte po roku 2030:
    • doplnenie tretej koľaje v úseku od bratislavských tunelov po ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) a prebudovanie ŽST Bratislava-Lamač na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami - 1. etapa;
    • doplnenie tretej koľaje v úseku ŽST Bratislava-Lamač – ŽST Devínska Nová Ves (mimo) - 2 etapa.
    • Odhadované investičné náklady: 71 313,012 tisíc € (1. etapa), 69 550,255 tisíc € (2. etapa).

Modernizácia železničnej zastávky Bratislava-Železná studienka a doplnenie tretej koľaje si vyžiada presun existujúceho strážneho domčeka, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Navrhuje sa jeho premiestnenie na opačnú stranu koľajiska v priestore zastávky, buď vcelku alebo jeho rozobratím a znovupostavením na novom mieste.

S týmto projektom priamo súvisia aj pripravované projekty na výstavbu nových železničných zastávok Devínska Nová Ves a Bory. Navrhované riešenie modernizácie trate rešpektuje ich výstavbu. Ako prvá bude vybudovaná zastávka Bory, ktorá sa v tomto čase už mala podľa pôvodných plánov dokončovať, ale s jej výstavbou sa ešte nezačalo a nepoznáme ani termín začiatku výstavby.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: si #37:
Ďakujem, že si ma poučil. Si predstav, že chodím aj na farmárske trhy, nielen do reťazcov. A svoje nákupné vzorce mám racionálne ustálené. Áno, vypraté zemiaky preferujem, lepšie sú potom vidieť kazy, ktoré sa na hrudách blata ľahšie skryjú.
Z celej tej informácie je najhoršie to, že sa nevybuduje Patrónka. Tá by bola treba ako soľ.
Naopak pozitívne vnímam to, že sa nebude začínať výstavbou tretieho tunela, začať treba ľahšími a lacnejšími úsekmi.
Reakcia na: 810zssk #27:
"mimo zložitého terénu napr. okolo Tatier"
Tak práve okolo Tatier ten terén až taký zložitý nie je, horšie sú Fatry.
Reakcia na: S499.1023 #35:
a videl si niekedy aj ten slovensky zemiak ? ci len odpad ktory si niektory retazec objednal do akcie ? 😃
a co si predstavujes pod pojmom ciste ? ze ich pred vystavenim vyperu ?
a zhnite su v zavislosti od skladovania, na druhej strane ak chces usetrit na skladovani a mat to aj tak pekne, tak to napchas chemiou (jedmi) ktoru ani mikroorganizmy zrat nechcu.... (v tomto sa vzdy rehocem na reklamach na jogurty/... so zivou kulturou a trvanlivostou v mesiacoch.... to tam urcite je nieco zive....)
ale dost bolo potravinarske okienko....
Reakcia na: MatejBA #34:
ja by som este podotkol, ze oni sa vozia tak daleko preto, ze su rozne dotacie do polnohospodarstva a s prispevkom ktori ma spanielsky farmar to aj napriek takej dalekej doprave vyde lacnejsie ako to dokaze dorobit miestny polnohospodar bez dotacii.... takze kdesi na zaciatku prave ten planovaci simel je uplne zjavny....
Reakcia na: si #32:
Ja nekonzumujem španielske zemiaky ale francúzske a to preto, že na rozdiel od slovenských sú pekné, čisté, rovnako veľké a nie je ich polovica zhnitých.
Reakcia na: 810zssk #33:
"Zemiaky zo Španielska ich vozíme lebo sa ich niekto na Slovensku rozhodol kúpiť. Nemáme plánované hospodárstvo kde nejaký politik bude rozhodovať od koho si mám kúpiť zemiaky. "

Tak preco rozhoduju ake auta mam v ramci zachrany planety kupovat? Preco lokalny politici rozhoduju, ze v ramci zachrany planety spravia bus pruh ci cyklopruh a obmedzia a zdieraju vodicov aut? Preco potom rozhoduju aku elektroniku mam kupovat, aby bola spravne uhlikovo neutralna? To nie je "planovane hospodarstvo" o ktorom rozhoduju politici?

Vsak to je rovnake ako keby rozhodli, ze zemiaky sa nemozu vozit viac ako 500km od miesta vypestovania v ramci ochrany klimy.
Reakcia na: si #32:
Ktorým *ujom? EP samozrejme žiadne sťahovanie nechce, ale holt je to egotrip žabožrútov ktorí to proste nedovolia zmeniť.

Zemiaky zo Španielska ich vozíme lebo sa ich niekto na Slovensku rozhodol kúpiť. Nemáme plánované hospodárstvo kde nejaký politik bude rozhodovať od koho si mám kúpiť zemiaky.
Reakcia na: lupask #31:
ja sa len divim ze tym *ujom este niekto poriadne neotrepal o hlavu stahovanie medzi bruselom a strasburgom, co pravidelne generuje uplne zbytocnu ekologicku zataz.....
a ked sa podari vyriesit toto zbytocne znecistovanie planety, tak sa mozme zamysliet este nad tym, preco vozime zemiaky zo spanielska (po cestach) miesto toho aby sme konzumovali tie co vyrastu tu; a tu zas pestujeme lany repky z ktorych sa vyrabaju kazice motorov.....

inac elektrifikacia zeleznic a vytlacenie hlavne prepravy tovarov na zeleznicu by tiez malo svoje prinosy, len nie je tak jednoducho a bez negativnych dosledkov realizovatelne ako obvzlast to prve vyssie menovane.....
Reakcia na: andy27 #29:
bez ohladu na to ci moze alebo nemoze (podla mna skor ano), tlacit sa bude.
Reakcia na: andy27 #29:
Aj tie VRTky sú nemožné, však ľudia sa pri jazde nad 60 km/h zadusia.
Reakcia na: lupask #24:
Dekarbonizáciu si EU nemôže dovoliť, nie je to možné ekonomicky ani kvôli fyzikálnym zákonom. Je to síce politicky veľmi nákladné, ale EU bude musieť na dekarbonizáciu zabudnúť.
Reakcia na: bobitwo #25:
Od Ivanky po Šaľu je takmer celá trať (až na oblúk pri Talapkovi) v priamke. Prečo by sa tam nedalo jazdiť 200?
Jediné preťaté je Bernolákovo, ale dokonca aj ich územný plán s dvestovkou ráta, roky majú zakotvený odstup domov od koľají (tuším 19 metrov?) a bližšie je len pár najstarších kusov na hlavnej ulici pri priecestí, väčšina stojí násobne ďalej.
Reakcia na: bobitwo #23:
Problém dopravného plánovania na Slovensku je že sa všetci tvária že dopyt je fixný a nijak sa už nikdy naveky nebude meniť. Viď štúdia uzla Bratislava ktorá bola nakreslená spôsobom "ako vyjazdiť súčasný CP", ktorý je už teraz nedostatočný, bez akýchkoľvek plánov ako tam vopchať viac vlakov a vôbec mať nejakú rezervu.

S lepšou ponukou by došlo k presunu ľudí medzi módmi dopravy, ale aj generovaniu úplne nového dopytu. Napr. v Stockholme bola idea za aktuálnym rozširovaním metra (aj do oblastí kde dnes primeraný dopyt neexistuje) tá že v širšom centre je nedostatok bývania a ak tam nechcú búrať existujúce bytovky a stavať 15-poschodové monštrá, tak riešenie je rozšíriť rádius z ktorého sa dá do centra dostať rýchlo. Tým získajú nové územie na ktorom sa bude dať bývať bez nutnosti hodinového dochádzania do mesta. Ak sa analogicky bavíme o našej vlakovej doprave, predstav si napr. že by sme dokázali výrazne skrátiť jazdné doby do TT či NR, to by bol dosť gamechanger, najmä pri tej Nitre. Ostatne nemusíme ísť ani tisíc km na sever, chápu to aj tuto vedľa Rakúšania ktorí naliali peniaze do Marcheggu a rozhodne nie kvôli obsluhe Schönfeld-Lassee. Projektujú tam vysoký nárast dopytu po skrátení jazdnej doby BA-W.

Záverom, je na debatu či má zmysel riešiť VRTky na vnútroštátnych reláciách v SR vzhľadom na veľkosť sídel, vzdialenosti a terén. Tu sa prikláňam skôr ku Švajčiarskemu modelu kde sa namiesto vysokých rýchlostí tlačí na integrovaný cestovný poriadok, efektívne prestupy a husté intervaly (čo ale tiež neznamená že 120 km/h na koridore je v pohode, aspoň tých 160, ak nie 200, by mal byť štandard mimo zložitého terénu napr. okolo Tatier). Ale svet nekončí riekou Morava, na Prahu, Budapešť a Viedeň VRT nepochybne zmysel má.

(A podotýkam že nespochybňujem nutnosť nižších rýchlostí v meste, sám som to nižšie uviedol ako prvý, len reagujem na argument "načo je nám VRT").
Reakcia na: bobitwo #25:
"Treba komplet prebudovať trať, nové oblúky, to znamená aj výkup pozemkov, úprava terénu atď."

Nič netreba prebudovať. Je nutné postaviť trať novú. Výlučne ako VRT. Bez toho, aby sa po nej motala prímestská alebo nákladná doprava. V Japonsku dobre vedia, prečo majú Shinkansen budovaný ako systém fyzicky oddelený systém od "bežnej" železnice.

Lenže nemáme dosť cestujúcich. A ešte menej peňazí.
Reakcia na: lupask #24:
Čo sa akože premeškalo? Že na 16-17km úseku bude 120km/h? Čo čakáš teraz? Že tie vlaky pôjdu 200km/h cez Bratislavu? Som si teraz rýchlo pozrel všeobecné tabuľky núdzového brzdenia vlaku. Pri 160km/h to je 600m cca. Normálna brzdná dráha je okolo 900-1000m, aby to bolo aj komfortné + potrebuješ rozhľadovú vzdialenosť a nejaký bezpečnú vzdialenosť. To znamená, že vlak idúci zo Záhoria by musel začať brzdiť na vstupe do tunela minimálne. To máš koľko? 14,5-15,5km? 2 minúty rozdiel medzi 120 a 160km/h. Môžeš sa aj nakrájať, ale medzi Hlavnou stanicou a Vinohradmi tam neviem či kvôli oblúkom bude možné ísť aspoň 120km/h. Čo ďalej? Vajnory, Ivanka, Bernolákovo, Senec. Už vidím, ako si to tam cez tie obce valí 200km/h ten vlak. Alebo sa plánuje nejaká nová trať? A kade pôjde? V rámci Slovenska je 160km max, čo je použiteľné vzhľadom na hustotu miest a terén. Pri tratiach projektovaných na 120km/h ešte vieš využiť geometriu trate vo väčšine prípadoch. Chceš väčšiu rýchlosť? Treba komplet prebudovať trať, nové oblúky, to znamená aj výkup pozemkov, úprava terénu atď.
Reakcia na: bobitwo #23:
Ale vieme o tom ze tam nemusi jazdit len jeden vlak, ze? Ze? Vieme aj to ze trať Praha Budapešť uživí o nieco viac cestujúcich ako relácia BA-Plavecký štvrtok. Tiez vieme to ze trate sa stavaju s vyhladom do budúcnosti, a vzhladom na 1) tlak na dekarbonizaciu 2) zvýšenu konkurencieschopnost 3) zlepšenie tech.stavu a pohodlie sa da cakat aj viac cestujúcich ako teraz. Rýchliky a ec predsa nebudu stat pri kazdej vrbe, ten sa za tunelom rozbehne a fici.

Samozrejme ze ekonomická stranka je velmi dôležita ale to je predsa úloha riesitela aby vyhodnotil stavebne a finančné naroky a vyratal ci sa oplati. Otazka je ci také bolo aj zadanie. Mnoho tych mostov je aj tak po životnosti a musía sa prerobit tak ci tak. Ja sa nehadam, moznoze je tam presne toto a zistilo sa ze sa 160+ neoplatí - mohlo sa stať. (nemal som moc cas prechadzat 200 stanové vyhodnotenie) To ic do ziliny nie je mozno tak vytazene ale trat mu postavili.
Moja pointa je ze to nie je pindanie na arbitrarne vybranu rýchlosť ale na ušlu prilezitost ktora sa uz mozno nezopakuje.
Reakcia na: lupask #22:
Len zabúdaš, kde je tá trať. Všade kde som šiel v rámci veľkých miestnost, Viedeň, Londýn, Paríž, Berlín, Rím tak aj vlaky a schopné jazdiť 200+ km/h jazdili do 120km/h čo som sledoval. Evidentne preto je nejaký dôvod.

Na tom konkrétnom cca 16-17km úseku je 6 staníc, cez ktoré musí prejsť vlak.

Čo sa týka oblúkov, väčšina čo je navrhnutá na 120km/h vyhovuje aj pre 160km/h, ale treba iné sklony a ďalšie veci. Ale chceš 200km/h? Potrebuješ komplet novú geometriu trate, nové pozemky, nové mosty atď. Ja chápem, že na Slovensku je v móde pindať že nám tu vlaky jazdia len 120/160km/h, že ľudia čakajú, že tu budú jazdiť 300km/h. Len kto tými vlakmi bude jazdiť. ŽSSK má problém vypredať IC BA-KE, lebo je drahé. Chceš vlak čo bude jazdiť 300km/h? Zastávka bude BA- Žilina - Košice. Koniec. Ak to má stáť pri každej vŕbe, tak nemá zmysel mať také rýchlosti. Myslíš, že taký vlak bude ako tak ekonomicky rentabilný? Určite nie.
Reakcia na: bobitwo #17:
takto mozeme odpisat kazdy jeden usek na tej trati az do Hamburgu ze netreba sa snazit pre dve minuty. No su to dve minuty v BA, dalsie dve po Zohor, dalsich x po Malacky, atd atd. Rozumieme kam tym mierim.
Ak tam nevychadzaju obluky na 160 tak je to pochopitelne, ale pokial som videl prerabky inych trati tak minimum na 160 km/h je obluk cca 1200 m. Pri troche snahy by tam vosli obidva. tych 120 sa javi ako rozhodnutie od stola lebo niekto si povedal ze to nam staci

https://www.mapdevelopers.com/draw-circle-tool.php?circles=%5B%5B1240.47%2C48.192202%2C17.0292719%2C%22%23AAAAAA%22%2C%22%23000000%22%2C0.4%5D%2C%5B1240.47%2C48.2156235%2C16.9975031%2C%22%23AAAAAA%22%2C%22%23000000%22%2C0.4%5D%5D

keby aspon povedali ze dobre spravte geometriu na 160 alebo vyhladovo na 200 tak je to uplne v poriadku, doinstaluju sa vyssie urovne ETCS niekedy neskor.
Reakcia na: lupask #16:
Na rýchlosť 160km/h potrebuješ aj iné oblúky..
Proste keby je aj rýchlosť 100km/h alebo niečo podobné ale bolo by to bez prepadu rýchlosti stále by to bolo lepšie ako súčasný stav...
Mne príde no sena trasa Petržalka -ZSTNM ktorá trvá strašné dlho z dôvodu zlej infraštruktúry